Meno ruže

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Meno ruže
Il nome della rosa

Autor Umberto Eco
Pôvodný jazyk taliančina
Krajina vydania Taliansko
Dátum 1. vydania originálu 1980
Literárny žáner detektívny historický román
Slovenské vydania knihy

Meno ruže (tal. Il nome della rosa) je detektívny historický román talianskeho spisovateľa Umberta Eca z prostredia stredovekých rehoľných rádov a inkvizície. Prvýkrát vyšla v roku 1980, slovenský preklad bol vydaný v roku 1991.

Roku 1986 bola sfilmována v réžii Jeana-Jacquese Annauda so Seanom Connerym v hlavnej úlohe františkánskeho mnícha Viliama z Baskervillu.

Ide o ukážkové dielo postmodernizmu. Román možno interpretovať rôznymi spôsobmi podľa pohľadu každého čitateľa. Meno ruže môže čitateľ chápať ako historický román, detektívku, filozofické dielo, čiastočne dielo hororové alebo teologické, keďže kniha obsahuje viacero rovín, ktoré sa prelínajú.

Príbeh[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným hrdinom je Viliam z Baskervillu, ktorý má za úlohu nájsť vraha alebo vrahov mníchov, ktorí za záhadných okolností umierajú v jednom nemenovanom severotalianskom opátstve. Do opátstva však prichádza s úplne iným účelom, a to s dohodnutím miesta schôdzky medzi minoritmi a vyslancami pápeža Jána.

Na žiadosť opáta sa ako bývalý inkvizítor ujíma vyšetrovania záhadnej smrti iluminátora Adelma z Otranta spolu so svojim pomocníkom a pisárom Adsonom z Melku, ktorý je rozprávačom tohto príbehu.

Počas siedmich dní, ktoré strávia v kláštore sa počet zavraždených mníchov zvyšuje (prakticky každý deň jeden), pričom vraždy pribúdajú podľa určitej schémy – podľa biblickej Apokalypsy, na samom konci knihy sa však schéma ukáže ako neplatná. Knihy a knižnica (najväčšia v kresťanskom svete) zohrávajú dôležitú úlohu v príbehu. Samotná knižnica je mníchom neprístupná, je to vlastne labyrint náhodne poprepájaných chodieb a miestností, v ktorom sa vyzná len knihovník (Malachiáš), jeho pomocník (Berengár) a opát. Pri nočnej návšteve knižnice Viliam odhalí jej tajomstvo – tajnú miestnosť so zakázanými knihami. Jedna z nich je aj druhý diel Aristotelovej Poetiky, ktorá bola považovaná za stratenú, resp. nikdy nenapísanú. Vchod do miestnosti však odhalí náhodou Adso, aj to až v posledný deň pobytu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]