Mercury-Atlas 6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mercury-Atlas 6
Znak misie
Friendship 7 insignia.jpg
Údaje o misii
Názov misie Mercury-Atlas 6
Kozmická loď: Mercury (výr. č. 13)
Nosná raketa: Atlas LV-3B 109-D
Volací znak: Friendship 7
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral (LC-14)
Štart: 20. február 1962, 14:47:39 UTC
Pristátie: 20. február 1962, 19:43:02 UTC
21°20′S 68°40′Z / 21.333°S 68.667°Z / 21.333; -68.667
Trvanie: 4 hodiny, 55 minút, 23 sekúnd
Počet obehov: 3
Apogeum: 248 km
Perigeum: 149 km
Doba obehu: 88,47 minút
Inklinácia: 32,5°
Vzdialenosť: 121 794 km
Max. rýchlosť: 28 234 km/h
Max. zrýchlenie: 7,7 g (76 m/s²)
Hmotnosť: 1 224,7 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
John Herschel Glenn, Jr.
John Herschel Glenn, Jr.
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Mercury insignia.jpg MA-5 Aurora 7 insignia.jpg MA-7

Pozri aj Kozmonautický portál

Mercury-Atlas 6 alebo Mercury 6 (MA-6, podľa lode Friendship 7) bol prvý americký pilotovaný orbitálny let. Napriek tomu bol už tretím pilotovaním letom v programe Mercury, pri predchádzajúcich pilotovaných letoch však vesmírne lode leteli len po balistických dráhach. Jediný člen posádky, John Glenn sa tak stal prvým Američanom na obežnej dráhe.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Misia Mercury 6 odštartovala 20. februára 1962 po neuveriteľných desiatich odkladoch. Štartovacia zostava pozostávala z nosnej rakety Atlas, ktorá na svojom vrchole niesla kužeľovitú vesmírnu loď pomenovanú Friendship 7. Po štarte bola loď navedená na eliptickú obežnú dráhu vo výške 149 až 248 km so sklonom k rovníku 32,5°. Jeden obeh okolo Zeme jej trval 88,47 minúty. Po navedení na obežnú dráhu Glenn ohlásil, že let znáša vcelku dobre, až na zvýšenú teplotu v kabíne. Hlavným cieľom letu bolo otestovanie novej vesmírnej lode na obežnej dráhe. Program letu pôvodne počítal s fotografovaním v infračervenej a ultrafialovej oblasti spektra. Astronaut mal tiež zaznamenať množstvo pozorovaní voľným okom. Z tohto plánu však nebolo praktizované takmer nič, pretože už pri prvom oblete sa ohlásili prvé vážne problémy. V riadiacom stredisku zaznamenali telemetrický signál hlásiaci uvoľnenie tepelného štítu. Tepelný štít je nevyhnutný pre ochranu lode pri prechode riedkymi vrstvami atmosféry počas pristávania. Jeho strata ešte vo vesmíre by znamenala pre Glenna istú smrť. Našťastie, štít bol ešte stále k lodi pridržiavaný trojicou lán, ktoré pridržiavali na svojom mieste aj brzdiace rakety. Po bleskových rozhovoroch medzi riadiacim strediskom, leteckou továrňou v St. Louis (ktorá kabínu vyrobila) a ústredím NASA vo Virgínii sa napokon podarilo nájsť riešenie: tým, že sa neodhodia rakety, zostanú na lodi aj laná, ktoré tam tepelný štít držia. Pôvodne však bolo v pláne odhodiť rakety ešte pred vstupom do atmosféry. Nikto nevedel s istotou povedať, aké následky bude mať ponechanie rakiet na lodi počas pristávacieho manévru.

Problém s tepelným štítom však nebol jedinou závadou. Teplota lode sa zvyšovala až na 41 °C. Pokazilo sa zariadenie zabezpečujúce automatickú stabilizáciu kabíny a Glenn musel prejsť na ručné riadenie.

Po troch obehoch Zeme sa Friendship 7 vrátila späť do zemskej atmosféry. Krátko pred začatím brzdiaceho manévru riadiace stredisko odporučilo Glennovi, aby neodhadzoval brzdiace rakety. Rakety sa počas zostupu rozpadli a zhoreli, samotný tepelný štít však zostup vydržal. Loď dosadla na hladinu Atlantického oceánu v rovnaký deň, ako odštartovala, o 19:43:02 svetového času. Glenn bol hneď po pristátí povýšený a stal sa národným hrdinom. V roku 1964 odišiel z NASA do politiky, ale do vesmíru sa ešte raz pozrel, a to v roku 1998 ako člen posádky letu STS-95 raketoplánu Discovery.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]