Nafplio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlavné námestie Platia Syntagmatos
Pevnosť Palamidi
Pevnosť Burtzi

Nafplio, novogr. Ναύπλιο, alebo aj Anaplia, novogr. Ἀνάπλια, či Anapli novogr.Ανάπλι taliansky v minulosti Napoli di Romagna, dnes tal. Nauplia, starogr. Nauplia, Ναυπλία, je mesto v Grécku, na Peloponéze, hlavné mesto kraja Argolida a historicky druhé hlavné mesto Grécka. Žije tu okolo 34 000 obyvateľov.

Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa gréckej mytológie pochádza meno Nauplio od hrdinu Nauplia, syna Poseidóna a Amymony. Homér spomína, že z Nafplia pochádzal aj grécky hrdina trójskej vojny, syn zakladateľa mesta Nauplia, Palamedés, vynálezca rôznych spoločenských hier, napr. kociek.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je obývané od staroveku. Mesto v mykénskej dobe pod menom Nuplija spomína v 14. stor. pred Kr. egyptský faraón Amenhotep III. V antike bol Nafplio malé mesto a slúžil ako prístav neďalekého významného mesta Argos. Naflio začína prosperovať až od 11. stor. po Kr. v Byzantskej ríši. V roku 1204 toto významné mesto dobyli križiaci, pričom tu hrdinsky proti nim bojoval miestny byzantský aristokrat Leon Sguros. Následne mesto ovládla Benátska republika. Benátčania volali mesto Napoli di Romania, teda Grécky Neapol. Veľký rozmach nastal počas benátskej vlády v 15. stor., kedy sa osídlenie presunulo z kopca na rovinu, na územie dnešného starého mesta. V tomto období tu Benátčania vybudovali hrad a známu pevnosť Burtzi na malom ostrove. V roku 1540 dobyli Nafplio Osmanskí Turci a spravili z neho hlavné mesto celého Peloponézu. V roku 1686 Benátčan Francesco Morosini oslobodil Nafplio od Turkov. Následne vystavali Benátčania nad mestom nový hrad, ktorý tu stojí dodnes, tzv. pevnosť Palamidi. V roku 1715 dobyli Nafplio opäť Turci. Hlavným mestom tureckého pašu Peloponézu však už bolo mesto Tripolitsa, preto začína Nafplio hlboko upadať. Mnohí Gréci mesto opustili, žili tu hlavne moslimovia a v dolnej časti mesta Gréci. Počas Gréckej vojny za nezávislosť od Turkov, grécki revolucionári vedení generálom Staikosom Staikopulosom v roku 1822 dobyli Nafplio a tureckú pevnosť Palamidi. Po vzniku Grécka v roku 1830 sa Nafplio stalo druhým hlavným mestom nezávislého Grécka, potom, čo sa hlavné mesto sem presunulo z ostrova Aigina. Nafplio bolo sídlo prvého premiéra Ioannisa Kappodistriasa. V roku 1831 však práve v Nafpliu bol premiér Kappodistrias kvôli krvnej pomste za zatknutie Petrosa Mauromichalisa zavraždený Mauromichalisovým bratom a synovcom a tak sem prišiel bavorský šľachtic Otto, nový grécky kráľ. Otto sa v roku 1834 rozhodol preniesť hlavné mesto Grécka do Atén. Naposledy vošiel Nafplio do dejín v roku 1862, kedy obyvatelia Nafplia vyvolali povstanie proti kráľovi Otónovi, ktorý nakoniec z Grécka musel odísť. Z Nafplia pochádza známy grécky premiér-reformátor z konca 19. stor. Charilaos Trikupis.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Nafplio je historické, pokojné menšie mesto. Hlavné námestie je Platia Syntagmatos (Ústavné Námestie), v meste je tradičná grécka architektúra 19. stor. a neoklasicistická architektúra, je tu vybudovaná aj promenáda pri mory, kde je vidieť na malú pevnosť Burtzi na malom ostrove. Nad mestom sa týči veľký benátsky hrad Palamidi, ktorý dostala svoj názov po mýtickom hrdinovi trójskej vojny Palamedovi. V meste sídli aj archeologické múzeum kraja Argolida, ako aj múzeum gréckeho mužského šperku komboloi. Mesto je tradične od 19. stor. známe aj svojimi kaviarňami.