Oľga Pietruchová
| Oľga Pietruchová | |
| slovenská chemická inžinierka, ľudskoprávna aktivistka, politička, feministka a odborníčka na rodovú rovnosť | |
_(cropped).jpg) | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 20. november 1962 (61 rokov) Lučenec, ČSSR |
| Politická strana | SOP (1998 – 2001) Slobodné fórum (2006) SZ (2009) |
| Alma mater | Chemicko-technologická fakulta SVŠT Rose-Mayreder-College |
| Rodina | |
| Manžel |
Juraj Mesík (od 2003) |
| Deti | 3 |
| Odkazy | |
| pietruchova.wordpress.com | |
 | Oľga Pietruchová (multimediálne súbory) |
Ing. Oľga Pietruchová, M.A. (* 20. november 1962, Lučenec)[1]je slovenská chemická inžinierka a ľudskoprávna aktivistka, politička, feministka a odborníčka na rodovú rovnosť a práva žien. V roku 2011 – 2020 pôsobila ako riaditeľka Odboru rodovej rovnosti (rovnosti žien a mužov) a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Okrem toho pôsobila ako riaditeľka pro-choice občianskych združení Možnosť voľby a Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.[1]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Mladosť, štúdium a život v Nemecku[upraviť | upraviť zdroj]
Oľga Pietruchová sa narodila v Lučenci, kde tiež vyštudovala strednú školu na Gymnáziu Boženy Slančíkovej Timravy. Následne vyštudovala s vyznamenaním odbor analytická a fyzikálna chémia na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.[1] Po skončení štúdia na SVŠT odišla za manželom do Západného Nemecka, kde pracovala 10 rokov ako chemická analytička, neskôr sa venovala marketingu a vlastnila realitnú kanceláriu.[1]
Návrat na Slovensko, ľudskoprávne a politické angažovanie[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1995 sa vrátila na Slovensko, založila firmu IPU s.r.o., ktorá podnikala v oblasti predaja chemických a ekologických prístrojov. Postupne sa začala venovať ženským právam. Bola jednou z iniciátoriek Iniciatívy možnosť voľby, ktorá vznikla ako protireakcia na snahy KDH o zákaz interrupcií na Slovensku a následné podanie na Ústavný súd vo veci rozporu tzv. interrupčného zákona s Ústavou SR.[2] V rokoch 1998 – 2001 bola členkou politickej strany Strana občianskeho porozumenia, v ktorej mala na starosti zahraničnú politiku a ľudskoprávnu problematiku.
Bola jednou z iniciátoriek a v roku 2001 sa stala predsedníčkou združenia Možnosť voľby,[3] ktorá získala 100 tisíc podpisov proti zákazu interrupcií.[4]
Od roku 2004 do 2011 bola výkonnou riaditeľkou Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Po založení Ženskej loby Slovenska bola zvolená za jej predsedníčku a za členku výboru European Women's Lobby.
V rokoch 2003 – 2006 vyštudovala na Rose-Mayreder-College vo Viedni magisterský program rodový výskum a feministická politika, ukončený s titulom Master of Art (M.A.).[1]
V roku 2006 Pietruchová kandidovala vo voľbách do NR SR na 15. mieste kandidátky strany Slobodné Fórum.[5] Strana sa nedostala do parlamentu. V roku 2009 neúspešne kandidovala vo voľbách do Európskeho parlamentu za Stranu zelených.
Pôsobenie v Odbore rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 2011 pracovala ako riaditeľka Odboru rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí (predtým Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí) na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR.[6] Je tajomníčkou Výboru pre rodovú rovnosť Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.[7]
19. mája 2020 oznámila, že končí ako riaditeľka Odboru rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí na ministerstve. K odchodu na Facebook napísala: „Naše ministerstvo pod vedením “posledného križiaka„ mení spätne naše odborné stanoviská a núti akceptovať pripomienky Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ktorí sa snažia pojem rodovej rovnosti úplne vymazať zo slovníka. Odmietnutie správy ombudsmanky a pokusy poslancov vládnej koalície na obmedzenie interrupcií iba dokresľujú tento celok.”[8][9] Pietruchová v rozhovore pre Denník N povedala, že KBS nesúhlasila s prekladom pojmu “gender equality” ako „rodová rovnosť”. Ministerstvo bez diskusie s odborom nariadilo KBS rešpektovať. Ministerstvo s ňou nechcelo komunikovať.[6] O svojom odchode Pietruchová povedala: “Odchod z ministerstva mi dáva väčšiu slobodu vyjadrovať sa. Podľa mňa má zmysel robiť veci tam, kde ich môžete ovplyvniť.”[6] Na jej poste ju nahradila Zuzana Brixová.[10]
Od júna 2020 pôsobí ako poradkyňa pre uplatňovanie rodového hľadiska pri UNDP.
Svoje názory publikuje v rôznych médiách, najmä na portáli jetotak.sk a na vlastnom blogu (pietruchova.blog.sme.sk).
Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]
Má dve dcéry z prvého manželstva. V roku 2003 sa znovu vydala za Juraja Mesíka, s ktorým má syna.[1]
Propagácia liečiva Invermectin na liečbu ochorenia Covid-19[upraviť | upraviť zdroj]
Počas pandémie ochorenia Covid-19 aktívne verejne propagovala liečbu ochorenia užívaním veterinárneho antiparazitika Invermectin.[11] Konala tak napriek tomu, že dôkazy o jeho skutočnej účinnosti u ľudí boli nedostatočné, nepodložené vedeckými štúdiami a od užívania liečiva Invermectin v liečbe Covid-19 sa už v tej dobe verejne dištancoval aj jeho výrobca.[12] Proti užívaniu liečiva Invermectin sa pre riziko jeho toxicity v roku 2020 a opakovane v roku 2021 vyslovila aj FDA.[13]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f PIETRUCHOVÁ, Oľga. Životopis [online]. Oľga Pietruchová, 2011-04-02, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
- ↑ S-EPI. 73/1986 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o umelom prerušení tehotenstva | Aktuálne znenie [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2023-08-03]. Dostupné online.
- ↑ BÖTTCHER, Viera. Možnosť voľby pre rodinu [online]. zastavmenasilie.gov.sk, 2019-09-20, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
- ↑ Lužifčák #90 Oľga Pietruchová [online]. [Cit. 2023-08-03]. Dostupné online.
- ↑ IGOR STUPŇAN. Ján Budaj je 149. na kandidátke Slobodného fóra. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-03-17. Dostupné online [cit. 2020-05-05]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b c GEHREROVÁ, Ria. Pietruchová: Mojím odchodom Krajniak nestratí oponentku, len ma už nebude môcť ľahko umlčať. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-05-21. Dostupné online [cit. 2020-06-15]. ISSN 1339-844X.
- ↑ MPSVR SR. Výbor pre rodovú rovnosť [online]. employment.gov.sk, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
- ↑ Oľga Pietruchová po 9 rokoch končí ako šéfka odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce a sociálnych vecí. "Naše ministerstvo pod vedením "posledného križiaka" mení spätne naše odborné stanoviská a núti iné všetkých akceptovať pripomienky Konferencie biskupov Slovenska. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-05-19. Dostupné online [cit. 2020-05-26]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Pietruchová varuje pred cestou Poľska a Maďarska [online]. Pravda.sk, 2020-05-22, [cit. 2023-08-03]. Dostupné online.
- ↑ RÁBARA, Pavol. Gender. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2020-07-28]. ISSN 1336-720X.
- ↑ LOŠKOVÁ, Natálie. Vyléčila se ivermektinem pro koně. Zabral hned. Novinky.cz (Praha: Seznam.cz), 2021-02-26. Dostupné online [cit. 2022-10-17].
- ↑ Merck.com [online]. [Cit. 2021-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ U.S. Food & Drug Administration [online]. [Cit. 2021-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oľga Pietruchová
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Osobný web
- Pietruchová: Platí, že ma stvorilo KDH. Keď som videla, že politici obchodujú s právami žien, musela som niečo urobiť – rozhovor Karola Sudora v Denníku N (2017)