Pavel Kohout

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pavel Kohout
Pavel Kohout
český spisovateľ

Narodenie 20. júl 1928 (85 rokov)
Praha
Pavel Kohout a jeho žena, Jelena Mašínová, Praha, 25. október 2007
Pavel Kohout, Varšava (Poľsko), 12. marec 2008
2008.03.12. Pavel Kohout by Kubik 03.JPG
2008.03.12. Pavel Kohout by Kubik 04.JPG

Pavel Kohout (* 20. júl 1928, Praha) je český básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a významný spisovateľ samizdatu a exilu.

Kohout prešiel osobnostným vývojom od počiatočnej bezvýhradnej podpory stalinizmu, cez postupné vytriezvenie, až po účasť na Pražskej jari a nútený odchod do exilu v 70. rokoch, pričom patril vždy medzi najaktívnejších v danom prúde.

Narodil sa v Prahe, kde v roku 1947 maturoval na reálnom gymnáziu. V tom čase bol presvedčeným komunistom, patril k takzvanému „kultúrnemu kádru“ komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup (v roku 1949 ako dvadsaťjedenročný pracoval ako kultúrny atašé v Moskve a medzi rokmi 1950 a 1952 bol šéfredaktorom humoristického časopisu Dikobraz).

V roku 1952 dokončil štúdium estetiky a divadelnej vedy na Univerzite Karlovej v Prahe.

Onedlho začal literárne tvoriť (v duchu budovateľského nadšenia – drámu a poéziu). Doteraz napísal asi 45 divadelných hier – aktoviek a adaptácií. Od roku 1957 bol spisovateľom z povolania, spolupracoval s rôznymi divadlami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom.

V júli 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov demonštratívne prečítal Solženicynov protestný list adresovaný zjazdu sovietskych spisovateľov, čím dovŕšil svoj obrat na kritika režimu. Podporoval Pražskú jar, za čo sa v 70. rokoch ocitol na indexe a jeho diela boli cenzúrované (Kohoutove nepriateľstvo k režimu sa týmto ešte prehĺbilo).

Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať. Usadil sa v Rakúsku a aj dnes žije striedavo tam a v Česku.

Jeho manželka je scenáristka a spisovateľka Jelena Mašínová. Dcéra Tereza Boučková je tiež spisovateľkou.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dobrá píseň, 1952 - dráma (veršovaná komédia), prorežimová hra, mnoho vtipných scén; muž ide namiesto svadobnej noci do oceliarne; v čase vzniku veľmi hraná
  • Verše a písně, 1952 - básnická zbierka propagujúca socializmus
  • Čas lásky a boje, 1954 - básnická zbierka, budovateľská poézia, mladícka naivita – veril komunizmu; v čase vzniku obľúbená
  • Zářijové noci, 1955 - divadelná hra z vojenského prostredia; už mierny odvrat od ideológie, "rozpor teórie a praxe"
  • Chudáček, 1956, dráma zakázaná pred premiérou
  • Sbohem, smutku, 1957
  • Taková láska, 1957 Hra patrí medzi najlepšie české hry, hrala sa nielen v Čechách, ale i v Nemecku, ZSSR.
  • Říkali mi soudruhu, 1960 - dráma, zakázaná po siedmej repríze
  • Třetí sestra, 1960
  • Cesta kolem světa za 80 dní, 1962 - divadelná adaptácia knihy Julesa Verna.
  • Dvanáct, 1963
  • Josef Švejk, 1963
  • Válka s mloky, 1963 - divadelná adaptácia Čapkovej Války s mloky
  • Vzpomínka na Biskaj, 1965
  • August, August, August, 1967 - cirkusové prostredie, hlavná postava, smutný klaun August, má sen, že bude drezírovať 8 bielych lipicanov → riaditeľ na neho ale pustí tigrov (= komunistické hľadisko)
  • Briefe über die Grenze, 1968
  • Nenávist v prosinci, 1968
  • Aksál, 1969
  • Z deníku kontrarevolucionáře, 1969, jednoaktovka vydaná vo Švajčiarsku
  • Bílá kniha o kauze Adam Juráček, profesor tělocviku a kreslení na Pedagogické škole v K., kontra Sir Isaac Newton, profesor fyziky na univerzitě v Cambridge - podle dobových materiálů rekonstruoval a nejzajímavějšími dokumenty doplnil P. K., 1970 vydané v samizdate - groteskný román písaný formou koláže, obsahuje zápisy, protokoly, prehlásenia a iné. Hlavná postava Adam Juráček chce okúzliť krásnu Kateřinu, niekoľko mesiacov sa cvičil v sústreďovaní myšlienok a naučil sa chodiť po strope, stranícky aparát sa to snaží zatajiť a zakázať → úrady ho obvinia z trestného činu a Adam sa nakoniec zblázni; Autor sa vysmieva komunistickým praktikám
  • Katyně, 1970 - román, hlavná postava dospievajúce dievča, ktoré sa nedostane na strednú školu a začne navštevovať špeciálny humanitný odbor s maturitou - školu pre katov. Náplňou štúdia sú popisy mučenia, história popravovania a iné.; humoristický pohľad na ľudské krutosti a praktiky totalitnej moci a tiež nebezpečnú schopnosť ľudí zmieriť sa s absurdnou situáciou; vysoko hodnotený a vydaný v mnohých jazykoch
  • Válka ve třetím poschodí, 1970, absurdná dráma
  • Ta muž, ten žena, 1971
  • Pech pod střechou, 1972
  • Ubohý vrah: Na motivy povídky Rozum Leonida Andrejeva, 1972 - divadelná adaptácia, hrala sa v USA
  • Amerika, 1973 - divadelná adaptácia Kafkovho románu (spoluautor Ivan Klíma)
  • Požár v suterénu, 1973, absurdná dráma
  • Život v tichém domě, 1974, absurdná dráma
  • Ruleta: Na motivy povídky Tma Leonida Andrejeva, 1976 - divadelná adaptácia
  • Atest,1979 - jednoaktovka, hlavná postava Ferdinand Vaněk postihnutý režimom chce pre svojho psa atest a prihlásiť ho do chovateľstva, to sa ale nedá, pretože on, majiteľ, má zlý kádrový posudok
  • Marie zápasí s anděly, 1981 jednoaktovka o živote herečky Vlasty Chramostovej
  • Marast, 1982
  • Nápady svaté Kláry, 1982 - bizarne alegorický román, satiricky nazerajúci na totalitné úrady; hlavná postava je žiačka 7. triedy obdarená jasnovideckými schopnosťami
  • Kde je zakopán pes, 1987 - memoárový román ukazuje praktiky ŠTB v dobe normalizácie; autor vychádza z vlastných spomienok (Kohoutovci mali jazvečíka, ktorého im otrávila ŠTB)
  • Ecce Constantia, 1988 - 'priamy prenos' z koncilu v Kostnici
  • Hodina tance a lásky, 1989 - román, nová téma v Kohoutovej tvorbe – téma 2. svetovej vojny; príbeh z terezínskej Malej pevnosti, ktorý zároveň ukazuje, čo môže u mladých ľudí spôsobiť vymývanie mozgov; mladá dievčina Kristína, ktorá je dcérou veliteľa tábora prichádza zo školy za otcom do koncentráku, zamiluje sa do mladého esesáka – ona je naivná, on uvedomelý mladý árijec; pripájajú sa osudy Židov (otec jej privedie mladú židovskú baletku, aby ju učila tancovať); dievčina stále viac chápe pomery v tábore; mladú židovku znásilní Kristínin vyhliadnutý esesák a nechá ju, aby sa utopila (o tom sa Kristína nedozvie); príbeh sa končí oslobodením tábora
  • Konec velkých prázdnin, 1991 - rozsiahle spracovanie témy emigrácie počas ČSSR (námet rovnomenného seriálu)
  • Sněžím, 1992 - román sa zaoberá aktuálnou politickou situáciou roku 91 – téma lustrácií
  • Klaun, 1994
  • Hvězdná hodina vrahů, 1995 - román spracováva posledné týždne okupácie vo forme detektívneho trileru
  • Kyanid o páté, (1996?)
  • Sex a šest, 1998
  • Ten žena a ta muž, 1998
  • Pat aneb Hra králů, (?)

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]