Pavel Kohout
| Pavel Kohout | |
 český spisovateľ | |
| Narodenie | 20. júl 1928 (95 rokov) Praha |
|---|---|
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | http://www.pavel-kohout.com/home-cz.html, http://www.pavel-kohout.com/home-en.html pavel-kohout.com |
| Commons |  Pavel Kohout |
Pavel Kohout (* 20. júl 1928, Praha) je český básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a významný spisovateľ samizdatu a exilu.
Kohout prešiel osobnostným vývojom od počiatočnej bezvýhradnej podpory stalinizmu, cez postupné vytriezvenie, až po účasť na Pražskej jari a nútený odchod do exilu v 70. rokoch, pričom patril vždy medzi najaktívnejších v danom prúde.
Narodil sa v Prahe, kde v roku 1947 maturoval na reálnom gymnáziu. V tom čase bol presvedčeným komunistom, patril k takzvanému „kultúrnemu kádru“ komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup (v roku 1949 ako dvadsaťjedenročný pracoval ako kultúrny atašé v Moskve a medzi rokmi 1950 a 1952 bol šéfredaktorom humoristického časopisu Dikobraz).
V roku 1952 dokončil štúdium estetiky a divadelnej vedy na Karlovej univerzite v Prahe.
Onedlho začal literárne tvoriť (v duchu budovateľského nadšenia – drámu a poéziu). Doteraz napísal asi 45 divadelných hier – aktoviek a adaptácií. Od roku 1957 bol spisovateľom z povolania, spolupracoval s rôznymi divadlami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom.
V júli 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov demonštratívne prečítal Solženicynov protestný list adresovaný zjazdu sovietskych spisovateľov, čím dovŕšil svoj obrat na kritika režimu. Podporoval Pražskú jar, za čo sa v 70. rokoch ocitol na indexe a jeho diela boli cenzúrované (Kohoutovo nepriateľstvo k režimu sa týmto ešte prehĺbilo).
Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať. Usadil sa v Rakúsku a aj dnes žije striedavo tam a v Česku.
Jeho manželka je scenáristka a spisovateľka Jelena Mašínová. Dcéra Tereza Boučková je tiež spisovateľkou.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Dobrá píseň, 1952 - dráma (veršovaná komédia), prorežimová hra, mnoho vtipných scén; muž ide namiesto svadobnej noci do oceliarne; v čase vzniku veľmi hraná
- Verše a písně, 1952 - básnická zbierka propagujúca socializmus
- Čas lásky a boje, 1954 - básnická zbierka, budovateľská poézia, mladícka naivita – veril komunizmu; v čase vzniku obľúbená
- Zářijové noci, 1955 - divadelná hra z vojenského prostredia; už mierny odvrat od ideológie, "rozpor teórie a praxe"
- Chudáček, 1956 - dráma zakázaná pred premiérou
- Sbohem, smutku, 1957
- Taková láska, 1957 - hra patrí medzi jeho najúspešnejšie, hrala sa nielen v Československu, ale i v Nemecku, ZSSR.
- Říkali mi soudruhu, 1960 - dráma, zakázaná po siedmej repríze
- Třetí sestra, 1960
- Cesta kolem světa za 80 dní, 1962 - divadelná adaptácia knihy Julesa Verna.
- Dvanáct, 1963
- Josef Švejk, 1963
- Válka s mloky, 1963 - divadelná adaptácia Čapkovej Války s mloky
- Vzpomínka na Biskaj, 1965
- August, August, August, 1967 - cirkusové prostredie, hlavná postava, smutný klaun August, má sen, že bude drezírovať 8 bielych lipicanov, riaditeľ na neho ale pustí tigrov (= komunistické hľadisko)
- Briefe über die Grenze, 1968
- Nenávist v prosinci, 1968
- Aksál, 1969
- Z deníku kontrarevolucionáře, 1969 - jednoaktovka vydaná vo Švajčiarsku
- Bílá kniha o kauze Adam Juráček, profesor tělocviku a kreslení na Pedagogické škole v K., kontra Sir Isaac Newton, profesor fyziky na univerzitě v Cambridge - podle dobových materiálů rekonstruoval a nejzajímavějšími dokumenty doplnil P. K., 1970 vydané v samizdate - groteskný román písaný formou koláže, obsahuje zápisy, protokoly, prehlásenia a iné. Hlavná postava Adam Juráček chce okúzliť krásnu Kateřinu, niekoľko mesiacov sa cvičil v sústreďovaní myšlienok a naučil sa chodiť po strope, stranícky aparát sa to snaží zatajiť a zakázať, úrady ho obvinia z trestného činu a Adam sa nakoniec zblázni; autor sa vysmieva komunistickým praktikám
- Katyně, 1970 - román o dospievajúcom dievčati, ktoré sa nedostane na strednú školu a začne navštevovať špeciálny humanitný odbor s maturitou - školu pre katov. Náplňou štúdia sú popisy mučenia, história popravovania a i.; humoristický pohľad na ľudské krutosti a praktiky totalitnej moci a tiež nebezpečnú schopnosť ľudí zmieriť sa s absurdnou situáciou; vysoko hodnotený a vydaný v mnohých jazykoch
- Válka ve třetím poschodí, 1970 - absurdná dráma
- Ta muž, ten žena, 1971
- Pech pod střechou, 1972
- Ubohý vrah: Na motivy povídky Rozum Leonida Andrejeva, 1972 - divadelná adaptácia, hrala sa v USA
- Amerika, 1973 - divadelná adaptácia Kafkovho románu (spoluautor Ivan Klíma)
- Požár v suterénu, 1973 - absurdná dráma
- Život v tichém domě, 1974 - absurdná dráma
- Ruleta: Na motivy povídky Tma Leonida Andrejeva, 1976 - divadelná adaptácia
- Atest,1979 - jednoaktovka, hlavná postava Ferdinand Vaněk postihnutý režimom chce pre svojho psa získať atest a prihlásiť ho do chovu, to sa ale nedá, pretože on, majiteľ, má zlý kádrový posudok
- Marie zápasí s anděly, 1981 - jednoaktovka o živote herečky Vlasty Chramostovej
- Marast, 1982
- Nápady svaté Kláry, 1982 - bizarne alegorický román, satiricky nazerajúci na totalitné úrady; hlavná postava je žiačka 7. triedy obdarená jasnovideckými schopnosťami
- Kde je zakopán pes, 1987 - memoárový román ukazuje praktiky ŠTB v dobe normalizácie; autor vychádza z vlastných spomienok (Kohoutovci mali jazvečíka, ktorého im otrávila ŠTB)
- Ecce Constantia, 1988 - "priamy prenos" z koncilu v Kostnici
- Hodina tance a lásky, 1989 - román, nová téma v Kohoutovej tvorbe – téma 2. svetovej vojny; príbeh z terezínskej Malej pevnosti, ktorý zároveň ukazuje, čo môže u mladých ľudí spôsobiť vymývanie mozgov; mladá dievčina Kristína, ktorá je dcérou veliteľa tábora, prichádza zo školy za otcom do koncentráku, zamiluje sa do mladého esesáka – ona je naivná, on uvedomelý mladý árijec; pripájajú sa osudy Židov (otec jej privedie mladú židovskú baletku, aby ju učila tancovať); dievčina stále viac chápe pomery v tábore; mladú židovku znásilní Kristínin vyhliadnutý esesák a nechá ju, aby sa utopila (o tom sa Kristína nedozvie); príbeh sa končí oslobodením tábora
- Konec velkých prázdnin, 1991 - rozsiahle spracovanie témy emigrácie počas ČSSR (námet rovnomenného seriálu)
- Sněžím, 1992 - román sa zaoberá aktuálnou politickou situáciou roku 91; téma lustrácií
- Klaun, 1994
- Hvězdná hodina vrahů, 1995 - román spracováva posledné týždne okupácie vo forme detektívneho trileru
- Kyanid o páté, (1996?)
- Sex a šest, 1998
- Ten žena a ta muž, 1998
- Pat aneb Hra králů, 1991
Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavel Kohout
