Postupimská dohoda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Postupimská dohoda bol plán vypracovaný Veľkou trojkou (USA, ZSSR, Veľká Británia) na Postupimskej konferencii. Jednalo sa o rozdelení Nemeckej ríše a následnom vybudovaní poničenej povojnovej Európy.

Rokovaní sa zúčastnili najvyšší predstavitelia víťaznej koalície, Josif Stalin, Harry Truman, Winston Churchill, ktorý však prehral v rovnakej dobe prebiehajúce voľby a na zasadaní ho vystriedal Clement Attlee. Dohoda bola vypracovaná ako communiqué a nie ako mierová zmluva v zmysle medzinárodného práva, hoci z nej vyplývali konkrétne skutočnosti. Bola nahradená Zmluvou o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku, podpísanou 12. septembra 1990.

Protokol[upraviť | upraviť zdroj]

V Potsdamskej dohode sa Spojenci (USA, ZSSR, Veľká Británia) uznášajú:

  1. Ustanovenie Rady ministrov zahraničia.
    Viď Londýnska konferencia ministrov zahraničia a Moskovská konferencia, ktoré sa odohrali neskôr v 1945.
  2. Princípy spravovania Nemecka v najbližšom období.
    • A. Politické princípy.
    Demokratizácia. Zaobchádzanie s Nemeckom ako celkom. Odzbrojenie a demilitarizácia. Eliminovanie všetkých nacistických vplyvov.
    • B. Ekonomické princípy.
    Obmedzenie alebo zničenie všetkého civilného ťažkého priemyslu s vojenským potenciálom, ako sú stavba lodí, výroba strojov a chemické továrne. Reštrukturalizácia nemeckej ekonomiky ma poľnohospodárstvo a ľahký priemysel.
  3. Reparácie od Nemecka.
    Táto časť sa zaoberala nárokmi ZSSR od sovietskej okupačnej zóny v Nemecku. Takisto sa v tejto časti uzniesli na tom, že 10% priemyselnej kapacity západných zón (ktorá nie je nevyhnutní pre mierové hospodárstvo) by mala byť v horizonte dvoch rokov prevedená do ZSSR.
  4. Odovzdanie nemeckého námorníctva a obchodnej flotily.
    Okrem tridsiatich ponoriek všetky potopiť a zvyšok námorníctva rozdeliť rovným dielom medzi tri mocnosti.
    TNemecká obchodná flotila má byť rozdelená rovným dielom medzi tri mocnosti, ktoré časť lodí odovzdajú ostatným spojencom. Ale až do konca vojny s Japonskom všetky lode zostanú pod dohľadom Combined Shipping Adjustment Board a United Maritime Authority.
  5. Mesto Königsberg a priľahlé územia (vtedy Východné Prusko, dnes Kaliningradská oblasť).
    USA a V. Británia vyjadrili podporu pripojenia Königsbergu a priľahlých oblastí Sovietskemu zväzu.
  6. Vojnoví zločinci

    Tri vlády vzali do úvahy rozhovory, ktoré prebiehali v predchádzajúcich týždňoch v Londýne medzi britskými, americkými, sovietskymi a francúzskymi predstaviteľmi s názormi na metódy procesov hlavných vojnových zločincov, ktorých zločiny podľa Moskovskej deklarácie (1943) nemajú špecifickú geografickú lokalizáciu. Tri vlády znovu potvrdzujú svoj zámer rýchlo a opodstatnene podriadiť spravodlivosti. Dúfajú, že rokovania v Londýne dôjdu k rýchlemu dosiahnutiu dohody potrebnej pre tento zámer, a vnímajú čo najskorší začiatok procesu s vojnovými zločincami ako vec najvyššej dôležitosti. Prvý zoznam obžalovaných bude publikovaný pred 1. septembrom.

  7. Rakúsko:
    Rakúska vláda bude rozhodnutá po tom, čo britské a americké jednotky vstúpia do Viedne a Rakúsko nebude platiť reparácie.
  8. Poľsko
    Mala by byť vytvorená Dočasná vláda Národnej jednoty uznaná všetkými tromi mocnosťami a Poliakom, ktorí bojovali v radoch britskej armády, bude umožnený návrat do Poľska. Dočasnou západnou hranicou bude Línia Odra-Nisa, časti Východného Pruska a bývalé Slobodné mesto Gdaňsk budú pod poľskou správou, ale konečná delimitácia západnej hranice prebehne v mierovom usporiadaní, čo v skutočnosti znamenala až Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku v roku 1990.
  9. Závery o mierových dohodách a prijatí do Organizácie spojených národov.
    Bolo poznamenané, že Taliansko bojovalo po boku Spojencov a vytváralo demokratické inštitúcie a Trojka vyjadrila zámer podporiť členstvo demokratického Talianska v OSN.
  10. Správa území
    Štatút bývalých talianskych kolónií bude upravený spolu s pripravovanou mierovou zmluvou s Talianskom. Podobne ako s väčšinou krajín Osi v Európe bola mierová zmluva s Talianskom podpísaná na Parížskej mierovej konferencii (1947).
  11. Revidovaná Spojenecká kontrolná komisia a jej procedúry v Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku
  12. Systematický transfer Nemcov

    Tri vlády, berúc do úvahy problematiku so všetkými svojimi špecifikami, uznávajú, že transfer Nemcov, ktorí zostali v Poľsku, Česko-Slovensku a Maďarsku,do Nemecka je nevyhnutný. Uznášajú sa v tom, že tranfer má prebehnúť riadne a humánne.

  13. Ropné zariadenia v Rumunsku
  14. Irán
    Spojenecké jednotky sa okamžite stiahnu z Teheránu a ďalšie etapy sťahovania vojsk z Iránu budú dohodnuté na Rade ministrov zahraničia, ktorá sa zíde v Londýne v septembri 1945.
  15. Medzinárodná zóna Tanger.
    Mesto Tanger a jeho zázemie zostanú medzinárodným územím a budú prediskutované neskôr.
  16. Čiernomorské úžiny.
    Konvencia z Montreux by mala byť revidovaná a prediskutovaná s tureckou vládou.
  17. Medzinárodné rieky
  18. Európska konferencia o riečnej doprave.
  19. Direktívy spojeneckým veliteľom o spojeneckej kontrolnej rade pre Nemecko.
  20. Použitie spojeneckého majetku na reparácie satelitných štátov alebo vojnové trofeje
    Budú spodrobnené v Dodatku II
  21. Vojenské rozhovory
  • Dodatok I
  • Dodatok II

Navyše, s cieľom ukončiť vojnu v Tichomorí bola na Postupimskej konferencii vydaná Postupimská deklarácia, Vyhlásenie určujúce podmienky japonskej kapitulácie (26. júl 1945), v ktorom Spojenci (VB, USA, ZSSR) a Nacionalistická vláda Čínskej republiky generála Čankajška žiadala Japonsko o výber medzi kapituláciou a zničením.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Potsdam Agreement na anglickej Wikipédii.