Povodne na Morave a Odre (1997)

Povodne na Morave a Odre (1997) prebehli približne v rozpätí 5.-16. júla 1997 na Morave, v Sliezsku a na východe Čiech. Záplavy zasiahli aj susediace územia Poľska, Slovenska a Rakúska. Povodňová vlna z Odry sa ničivo prejavovala aj na jej dolnom toku v úsekoch hranice s Nemeckom. Povodeň na Morave a Odre sa tak stala súčasťou katastrofy európskych rozmerov.

Príčiny katastrofy[upraviť | upraviť zdroj]

Príčinou výdatných zrážok bola tlaková níž, ktorá sa nad Moravu, Sliezsko a Poľsko posúvala smerom od severného Talianska. Neobvyklá situácia vo vývoji nastala vtedy, keď pole vyššieho tlaku vzduchu medzi Azorskými ostrovmi a Škandináviou postup tlakovej níže zablokovalo. Jej stred po istú dobu zotrval nad južným Poľskom. Územie Sliezska a Moravy zostávalo relatívne blízko stredu tlakového útvaru a zároveň bolo prekážkou pre tylovú zložku jeho prúdenia. Práve táto zložka tlakovej níže prinášala najviac oblačnosti a zrážok. Spomalením postupu frontálneho systému sa zvyčajne jeden až tri dni trvajúca zrážková perióda predĺžila o celé dva dni. Tento faktor sa ukázal pre samotnú výnimočnosť povodne ako úplne rozhodujúci. Dážď mimoriadne silnel s náveterným účinkom pohoria, čo sa prejavilo najmä v Jeseníkoch a Beskydoch. Počas kritických niekoľkých dní spadlo v povodí Odry a Moravy miestami až cez polovicu ročného úhrnu. Obe rieky a ich prítoky sa vyliali na úroveň stopäťdesiatročnej až päťstoročnej vody, povodeň zasiahla 1/3 územia Moravy a Sliezska.

Obete a škody na majetku[upraviť | upraviť zdroj]

Došlo k obetiam na životoch a obrovským škodám. Zahynulo 49 osôb, bolo zničených 2151 domov (ďalších 5652 sa stalo dlhodobo neobývateľnými), strhnutých bolo 26 mostov. Navyše bola na niekoľko dní úplne zastavená prevádzka na kľúčových železničných tratiach (úplne vyradené boli najdôležitejšie železničné uzly Moravy Přerov a Olomouc a rozsiahle úseky priľahlých tratí). Ťažko poškodené boli rozsiahle časti miest Krnov, Ostrava, Opava, Otrokovice, Přerov, Olomouc a ďalšie. Celkové škody sa odhadovali na 63 miliárd korún.

Za najhoršie postihnuté sídlo sa považuje obec Troubky na sútoku Moravy a Bečvy, kde bolo zničených 150 domov a 9 ľudí zahynulo.

Povodňová vlna na Odre si pri prietoku Poľskom vyžiadala 55 ľudských životov a škody za 3,5 miliárd eur. Vážne postihnutým mestom bola Vratislav, kde povodňová vlna dosahovala 10 metrov.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Povodeň preukázala mnohé zlyhania rôznych štátnych i súkromných orgánov, organizácií a inštitúcií. Chýbali protipovodňové plány, v mnohých podnikoch boli porušované bezpečnostné predpisy, technika bola v zlom stave, korytá mnohých riek bola neudržiavané. V prvých dňoch úplne zlyhal výstražný systém, čo sa nejstrašlivejšie prejavilo v Troubkách. Jediná štátna inštitúcia, ktorá z povodní vyšla s relatívne čistým štítom (okrem dobrovoľníkov) bola armáda, veľké uznanie a medailu Za zásluhy I. triedy získal za riadenie záchranných operácií generál Petr Voznica.

Povodeň však mala jeden kladný efekt, veľa prispela k vyvinutiu nových protipovodňových poriadkov a odstránenie najväčších nedostatkov na celom území Česka, čo viedlo k podstatnému zmierneniu následkov povodní v Čechách o päť rokov neskôr.