Priepasné

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°42′03″S 17°35′27″V / 48.7009°S 17.5908°V / 48.7009; 17.5908
Priepasné
obec
Mohyla Milana Rastislava Stefanika.jpg
Mohyla MRŠ sa nachádza v katastrálnom území obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Myjava
Región Myjava
Nadmorská výška 343 m n. m.
Súradnice 48°42′03″S 17°35′27″V / 48.7009°S 17.5908°V / 48.7009; 17.5908
Rozloha 13,71 km² (1 371 ha) [1]
Obyvateľstvo 370 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 26,99 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1957
Starosta Peter Czere[3] (nezávislý)
PSČ 906 15 (pošta Košariská)
ŠÚJ 504696
EČV MY
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Priepasné 109
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Priepasné
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Priepasné je obec na Slovensku v okrese Myjava v Trenčianskom kraji.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Priepasné pochádza od slova „pasenie“. Ako samostatná obec vznikla až v roku 1957 odčlenením od susednej obce Košariská. Meno obce úzko súvisí s menom materskej obce Košariská, kde sa v dávnej minulosti pásli ovce a tieto ovce sa cez obec Priepasné pásli (prepásali), odtiaľ názov obce Priepasné. Mnoho ľudí si mýli obec Priepasné s menom Priepastné, ako by pomenovanie bolo odvodené od slova priepasť.

Povesť o vzniku obce[upraviť | upraviť zdroj]

Korene obce nesiahajú veľmi hlboko do histórie. Jej vek sa odhaduje na 400 – 500 rokov vychádzajúc z povesti, podľa ktorej prvými obyvateľmi bola rodina, utekajúca pred Turkami. A najväčšie turecké vpády na naše územie zaznamenávajú dejiny roky 1500 – 1600, teda roky, na ktoré sa naša povesť vzťahuje a ktoré by mohli potvrdiť jej pravdivosť.

Podľa tejto povesti utekal istý garbiar menom Potúček i so svojou rodinou z Liptovského Mikuláša pre Turkami. Išiel dlho cez hory, doliny, až sa zastavil nad úbočiami a vrchmi terajšej obce a neobývané vzdialené miesto sa mu zapáčilo. Usadil sa teda v mieste, ktoré sa dnes volá u Potúčkov, vyučil svojich štyroch synov garbiarstvu a tak položil základ garbiarskeho cechu v Priepasnom. Synovia si neskôr priviedli nevesty, založili rodiny a svoje remeslo prenášali na ďalších potomkov. Garbiarsky cech Potúčkov sa začal snubne rozvíjať a domácim garbiarom sa tu veľmi dobre darilo. Tak sa stal niektorý z týchto potomkov menom Potúček majstrom cechu garbiarskeho a bol veľmi bohatý, ba bohatší ako známi a slávni garbiari susednej Brezovej. Jeho vzrastajúce bohatstvo vzbudilo závisť i u domácich garbiarov, ktorí ho začali podozrievať z osobného obohacovania sa. Zo strachu pred nimi rozhodol sa majster Potúček ukryť časť svojich úspor. Poslal preto svoju slúžku Chudarovú z Batíkovej, aby mu išla zakopať jednu truhličku pod istý starý košatý dub. Zvedavá slúžka však truhličku otvorila a na svoje veľké prekvapenie tam našla veľa zlatých mincí. Dlho nerozmýšľala, peniaze vzala a pod.dub zakopala už len prázdnu truhličku. Neskôr sa táto slúžka vydala do Minárčiných, kde zakúpila okolité pozemky a stali sa tam i so svojou rodinou najbohatšími gazdami na okolí.

Toľko hovorí ľudová povesť o prvých obyvateľoch a zároveň zakladateľoch obce Priepasné. Pravdivosť tejto povesti by mohla potvrdiť i skutočnosť, že v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ prišiel garbiar Potúček, naozaj prekvitalo garbiarstvo v rokoch 1500 – 1600, a to v čase, kedy Turci plienili toto okolie a dávali tak podnet obyvateľstvu k hromadným útekom zo svojho rodiska.

Ďalším dôkazom osídľovania obce je pamätná tabuľa na pomníku, postavenom v roku 1938, na pamiatku zhromažďovania sa evanjelikov v čase náboženského útlaku po roku 1733, kedy už obec musela mať viacej obyvateľov. O tejto pamätnej tabuli ako našej historickej pamiatke je spomenuté v rubrike historické a kultúrne pamiatky obce. Postupné začiatky rozrastania sa obce sú datované ako súčasť Brezovej, pretože Priepasné spolu s Košariskami patrili k Brezovej až do roku 1926. Cirkevne sa však Košariská-Priepasné odpojili od Brezovej už v roku 1870, kedy Košariščania dali na súdne trovy v Prahe stopäťdesiaťtisíc, aby dostali povolenie vytvoriť si samostatnú cirkevnú obec, nezávislú od Brezovanov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Priepasné sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska na 48°50' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky. Územne je začlenená do okresu Myjava v Trenčianskom kraji.

Reliéf obce je kopcovitý a členitý, takže sa tu striedajú kopce o výške približne 500 m n. m. s údoliami. Juhozápadnú hranicu tvorí hrebeň vrchu zvaný Bradlo, dosahujúci nadmorskú výšku 544 m. Na tomto vrchu sa nachádza národná kultúrna pamiatka, mohyla, architerktonicky krásne riešená stavba, kde sú uložené pozostatky Generála Dr. Milana Rastislava Štefánika, rodáka so susednej obce Košariská.

Najnižšia výška v chotári 300 m nad morom je rovnaká na dvoch miestach. Jedno je na hraniciach chotára u Minárčiných a druhé na hraniciach chotára Pod Mierkovým. Rozloha chotára je 1 371 ha, z toho 500 ha tvorí lesný porast. Komunikačne je obec napojená štátnou cestou cez susednú obec Polianku s okresným mestom Myjava, vzdialeným 10 km. Ďalej smerom západným s mestom Brezová pod Bradlom, ktoré je vzdialené 7 km a smerom východným s obcou Košariská, vzdialenou 4 km.

Obec Priepasné nepredstavuje jeden monolitný celok sústavne zastavenej plochy (dedina). Osídlenie je v plnom slova zmysle kopaničiarskeho charakteru. Jednotlivé kopanice, osady a samoty sú roztrúsené po celom obvode chotára.

Celá obec má 19 lokálnych osídlení pomenovaných poväčšine podľa obyvateľov, ktorých mená v tej-ktorej kopanici prevládajú, prípadne prevládali v minulosti: Podmynárová, Dlhý Vršek, (miestne sa rozdeľuje naHaluzice, Výhon a Pažite), U Potúčkov, U Kázikov, U Bielych, U Bachárov, U Blatniakov, U Čúvalov, Batíková, U Kopeckých, U Mosnáčkov, Končiny, U Zubákov, U Hrajnohov, U Markov, U Petráši, U Ševcov, Jandech Dolina a Jurčatári.

Cez obec preteká v rokoch 1962 – 1963 zregulovaný potok, miestne nazývaný "Priepasňanský potok".

Chotárnu hranicu smerom východným tvorí chotár krajňanský, smerom na juh až juhovýchod sa rozprestiera chotár obce Košariská, na juhozápad až západ sa rozprestiera chotár mesta na juhozápad Brezová pod Bradlom a severnú hranicu uzatvára chotár Polianky. Územné hranice sú riešené v súlade s hranicami prírodnými, ktoré tvorí reťaz kopcov a návrší. Najvýznamnejšie z nich sú už tu spomínané Bradlo, Batková a Lipovec.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na priemernú nadmorskú výšku obce tu prevláda drsné podnebie. Dlhotrvajúce tuhé zimné mrazy sa striedajú s pomerne krátkym, na vodné zrážky bohatým a priemerne teplým letným obdobím.(uvádza sa v kronike obce z roku 1967). Dnes štyri ročné obdobia, ktoré sa kedysi striedali, takmer nepoznáme. Po studenej zime obyčajne hneď prídu veľké horúčavy a naopak. Sú veľmi veľké výkyvy počasia. Jeden deň napr. + 23 °C a o niekoľko dní už – 8 °C, čo kedysi nebývalo.

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Mohyla Milana Rastislava Štefánika

Z pamiatok historického významu treba mimoriadne zdôrazniť mohylu, postavenú na kopci Bradlo ako miesto večného odpočinku tunajšieho krajana Generála Dr. Milana Rastislava Štefánika.

Projekt na toto architektonicky výnimočné dielo vypracoval architekt Dušan Jurkovič, rodák z Turej Lúky.

Stavba bola prevádzaná v rokoch 1927 a 1928, keď sa vopred musela tu vybudovať vyhovujúca príjazdová komunikácia. Do roku 1927 bol tu iba malý pomník, ktorý označoval miesto uloženia telesných pozostatkov spomenutého vedca a učenca.

Mohyla je obdĺžnikového pôdorysu, kaskádovite stavaná do výšky z opracovaných veľkých kamenných kvádrov. Jednotlivé terasy sú šlachteným kameňom vydláždené. Na najvyššej časti mohyly sú v kamenných doskách vykresané osobné údaje zosnulého.

Pomník v osade U Mosnáčkov

Ďalšou z hľadiska histórie dôležitou pamiatkou je kamenný murovaný pomník v osade u Mosnáčkov. Označuje miesto, na ktorom sa v dobe prenasledovania evanjelikov a. v., schádzali k tajným modlitbám. Pamätník, o ktorom bude ešte ďalej pojednávané v časti historie obce, je ihlancovitého tvaru. Dala ho postaviť v roku 1938 ev. a.v. cirkev na Brezovej. Postavenie previedol miestny občan Štefan Pavelka z osady Dlhý Vršek.Na tomto pamätníku sa nachádza nápis v tomto doslovnom texte:

„Na tomto mieste schádzali sa ev. veriaci k službám Božím v dobe náboženského útlaku. Po r. 1733“. Z tohto plynie, že územie nášho chotára bolo osídlené už pred rokom 1733.

Budova Obecného úradu

Nemožno opomenúť ani budovu Obecného úradu, ktorá okrem iného má aj kultúrne miestnosti slúžiace pre potreby obce.

Tu sa poriadajú všetky podujatia celoobecného významu. Kultúrna miestnosť má kapacitu 120 miest na sedenie a cca 50 miest na státie.

Pamätník Dr. M. R. Štefánika

Najnovšou kultúrnou pamiatkou v obci je pamätník gen. Dr. M. R. Štefánika, ktorý bol postavený v roku 1999 pri príležitosti 80. výročia smrti tohto velikána slovenského národa.

Pamätník naprojektoval Prof. Ing. Arch. Ľudovít Jendreják. Na pamätníku je okrem tabule pripomíňajúcej osobu gen. Dr. M.R.Štefánika, zo zadnej strany umiestnená tabuľa, kde sú uvedené mená občanov obce, ktorí padli v I. a II. svetovej vojne.

Pamätník sa nachádza pri Obecnom úrade v Priepasnom. Školy

V obci z významných budov treba spomenúť školy, v katastrálnom území obci sa nachádzali štyri, tri z nich sa ešte zachovali, ale v súčasnej dobe funguje len jedna, v ktorej je dnes materská škola.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Výraznejšie kultúrne iskričky prenikli do našej obce po prvej svetovej vojne, kedy sa na celom okolí formovali prvé slovenské spolky.

Slovenský národný bratský spolok (1928) a Slovenský národný sesterský spolok (1928) napĺňali všedný život mužov a žien i hodnotami inými ako bola ťažká práca na kamenistých poliach. Oba spolky mali svoje "prápory", ktoré sa hrdo nosievali na čele sprievodu vyobliekaného v ľudových krojoch, každoročne putujúceho po vyšliapaných chodníkoch k blízkej mohyle M.R.Štefánika na Bradlo. už len prázdnu truhličku.

No celkom prvými dotykmi s kultúrou boli divadlá, tie sa u nás hrávali už v roku 1880, kedy bola postavená prvá škola v obci. Tá však mala iba jednu triedu a divadlá sa hrávali v starej priestrannej stodole roľníka Čúvalu pod Vrškom.

A zasa v izbičke rodinného domku Judity Čúvalovej na Vršku sa schádzali členo-via spevokolu (1935) pod vedením učiteľa Michala Mosného a národné piesne zmiešaného zboru zvučne zaznievali pri oslavách z Bradla.

Náš spevavý ľud sa rád zabavil, hlavne na svadbách, kde hrávali naši chýrni a po okolí slávni muzikanti s husličkami a basou, Ján Kolárik a dlho účinkujúci i vo folklórnom súbore Brezová Ján Petrucha a Ján Hrajnoha. Hlavnými rozsievateľmi kultúry boli vždy učitelia, ktorých sa v Priepasnom vystriedalo veľmi veľa.O tom, že náš ľud je spevavý, svedčí i spevokol členov Jednoty dôchodcov Slovenska v Priepasnom, ktorý si vždy pripraví nové piesne, keď máme v obci nejaké výročie.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Zo športu sa u nás najviac udomácnil futbal a turistika.

Športové korene nášho futbalu siahajú do roku 1934, keď si pár zanietencov tohto športu vyklčovalo kus lesa na Dlhom Vršku, čo bolo ihriskom i cvičiskom hlavne pre žiakov a mládež. Tu sa hrávali prvé futbalové zápasy pod vedením učiteľa Ondreja Senku.

Futbalu zostali verní aj ich dnešní potomkovia, ktorí v obci založili v roku 1959 Telovýchovnú jednotu Slovan Priepasné. Každoročne sa zúčastňujú majstrovských futbalových súťaží. Tohto roku hrajú III. triedu – juh.

Dôkazom ich záľuby v športe je i svojpomocne v roku 1979 vybudovaný lyžiarsky vlek, ktorý využívali i lyžiari z okolia. Žiaľ dnes už nefunguje, zariadenie nezodpovedá dnešným požiadavkam. Možnosť lyžovania poskytuje neďaleké Bradlo, kde je i lyžiarský vlek.

Dôstojnosti športu v obci prispelo i novovybudované športové zariadenie na ihrisku v roku 1989, kde pribudli šatne, sprchy a ubytovacie priestory pre asi 45 ľudí. Mladí futbalisti si zariadili i posilňovňu. Šport má tak lepšiu šancu i naďalej podporovať zdravý rast hlavne mládeže. Viac o priepasňanskom futbale sa môžete dozvedieť na internetových stránkach TJ Slovan Priepasné.

Spoločenské organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

V našej obci pôsobí v súčasnej dobe sedem spoločenských a záujmových organizácií, ktoré obohacujú spoločenský a kultúrny život v obci.

Dobrovoľný hasičský a záchranný zbor Priepasné Slovenský zväz drobnochovateľov v Priepasnom Únia žien Slovenska v Priepasnom Slovenský červený kríž v Priepasnom Jednota dôchodcov Slovenska v Priepasnom Poľovnícka združenie Priepasné Telovýchovná jednota Slovan Priepasné Cirkev v Priepasnom

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý znak zaznamenávame na pečatidle z roku 1786, keď sa kopanice Košarísk a Priepasného prvýkrát odčlenili od obce Brezová a utvorili spoločnú obec. V priebehu 18. storočia zanikla, znova bola utvorená v roku 1926 opäť ako obec Košariská-Priepasné.

ZNAK OBCE:

Stojaca holubica s ratolesťou v zobáku.

TYPÁRIÁ:

1. Pečatidlo, v strede ktorého je holubica s ratolesťou v zobáku, okolo letopočet 1786. Bez kruhopisu.

2. Pečatidlo s tým istým motívom, holubica obrátená na opačnú stranu, okolo letopočet 1786. Kruhopis : EX POSESIO KOŠARIC.A.PREPASNE.

3. Pečiatka z obdobia r. 1945. Znak podľa pečatidla bez kruhopisu.Kruhopis : MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR KOŠARISKÁ-PRIEPASNÉ. V roku 1957 sa obidve jej časti osamostatnili a každá obec má svoje symboly.

Súčasné symboly obce Priepasné boli zaevidované v roku 1996 v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P-66/96 a slávnostne dané do užívania na zasadnutí Obecného zastupiteľstva v Priepasnom.

ERB OBCE:

Erb obce tvorí v zelenom štíte strieborná pec

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]