Aj keď etymológia slova „filozofia“ je jednoznačná, filozofia má takmer toľko definícií, koľko je ľudí sa jej venujúcich. Je to súčasne činnosť a objekt uvažovania. Filozofi často filozofiu definujú podľa svojich vlastných filozofických postojov. Dôsledkom toho je, že neexistuje všeobecne uznávaná definícia filozofie. Tento fakt dokonca podnietil vznik novej filozofickej disciplíny, metafilozofie (filozofia filozofie).
Pôvod slova filozofia je grécky. Skladá sa z dvoch slov: philo- (milovať) a sophia (múdrosť). V súčasnosti tento pojem však chápeme užšie: Vzťahuje sa na intelektuálnu disciplínu s bohatou históriou. V 20. storočí sa filozofia ďalej rozčlenila do dvoch rozdielnych typov. Analytickú filozofiu, ktorá dominuje v anglo-amerických akademických kruhoch, charakterizuje dôraz kladený na logiku. Kontinentálna filozofia, ktorá dominuje na európskom kontinente, je „literárnejšia“ a zaoberá sa skôr etickými a politickými problémami.
Mysliteľ, socha, ktorej autorom je Auguste Rodin, je často používaná ako znázornenie filozofie.
Vetvy filozofie
Filozofia sa zaoberá tými najzákladnejšími otázkami, aké si ľudstvo je schopné položiť. Množstvo týchto otázok neustále rastie a časom boli rozdelené do navzájom sa prekrývajúcich vetiev „filozofického stromu“:
Logika: Čo robí argument dobrým? Akým spôsobom môžem kriticky vyhodnotiť zložitý argument? Čo si vyžaduje dobré myslenie? Kedy môžem povedať, že niečo jednoducho nedáva zmysel? Kde sa nachádza pôvod logiky?
Epistemológia: Čo je to poznanie a aké sú jeho hranice (rozsah)? Akým spôsobom prichádzame k poznaniu? Ako môžem vedieť, že okrem mojej mysle existujú aj iné? Ako môžeme vedieť, že existuje vonkajší svet? Ako môžeme dokázať odpovede, ktoré si dávame na otázky? Čo je to pravdivý výrok?
Metafyzika: Aké druhy vecí existujú? Aká je podstata týchto vecí? Existujú veci nezávisle od ich vnímania nami? Aká je podstata priestoru a času? Aký je vzťah medzi telom a mysľou? Čo to znamená byť osobou? Čo to znamená byť vedomý?
Etika: Je rozdiel medzi eticky správnym a eticky nesprávnym činom? Ak áno, čo je to za rozdiel? Ktoré činy sú správne a ktoré nesprávne? Robia Božie prikázania správne činy správnymi, alebo je ich správnosť založená na niečom inom? Existujú nejaké štandardy správania sa, ktoré sú absolútne, alebo sú všetky štandardy relatívne vzhľadom na jednotlivé kultúry? Ako mám žiť? Čo je to šťastie?
Estetika: Čo je umenie? Čo je krása? Je umenie zmysluplné? Čo je to dobré umenie? Je umenie samoúčelné, alebo je robené pre nejaký iný účel? Čo nás spája k umeniu? Ako nás ovplyvňuje? Možno nazvať nejaké umenie neetickým? Dokáže umenie spoločnosť povzniesť alebo skaziť?
Filozofia jazyka: Akým spôsobom sú vety zložené do zmysluplného celku a aký je zmysel jednotlivých častí vety? Čo je podstatou „zmyslu“ (Čo to vlastne „zmysel“ je?)? Ako používame jazyk spoločensky (Čo je účelom jazyka?)? Ako sa jazyk vzťahuje k mysli? A ako k svetu?
Politická filozofia: Je existencia politických inštitúcií oprávnená? Čo je to spravodlivosť? Je demokracia najlepšou formou vlády? Je vládnutie eticky zdôvodniteľné? Má byť štátu povolené šíriť normy a hodnoty istých morálnych, či náboženských doktrín? Je štátom dovolené ísť do vojny? Majú štáty povinnosti voči svojím obyvateľom a ostatným štátom?
Husserlova metóda je metódou fenomenologickej redukcie v zmysle hesla: "Späť k samotným veciam." To znamená úsilie o nový spôsob nahliadania a uchopovania vecí, v rámci ktorých sa má pozornosť sústrediť najmä na podstaty, resp. esencie. Husserl si všíma to, čo sa javí, ako fenomén, v ktorom je možné rozlíšiť jednak jeho podstatu (eidos), a jednak poznanie tejto podstaty aktami nášho vedomia (noesis). Filozofia má byť práve eidetickou vedou, teda zaoberajúcou sa podstatami, esenciami, zatiaľ čo predmetom záujmu empirických vied sú fakty. Metóda fenomenologickej redukcie je v tomto kontexte spôsob, ako dospieť vo filozofii práve k spomínanej podstate fenoménov.
