Preskočiť na obsah

Rita Klímová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rita Klímová
Veľvyslankyňa Česko-Slovenska v USA
V úrade
február 1990 – august 1992
Michael Žantovský Nástupca
Biografické údaje
Narodenie10. december 1931
Jasy, Rumunsko
Úmrtie30. december 1993 (62 rokov)
Politická stranaKSČ (1945 – 1970)
Občianske fórum (1989 – 1992)
Rodina
RodičiaStanislav Budin, Hana Budínová
Manžel
Zdeněk Mlynář (1956 – 1967)
Zdeněk Klíma (1978 – 1980)
DetiVladimír Mlynář, Milena Bartlová

Rita Klímová (* 10. december 1931, Jasy, Rumunsko – † 30. december 1993, Praha) bola česká ekonómka, disidentka a veľvyslankyňa Česko-Slovenska v USA.

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Klímová sa narodila v Rumunsku u rodičov svojej matky Hany Budínovej (rodenej Kaufmann).[1] Jej otcom bol Stanislav Budín, prominentný komunistický spisovateľ[2] židovského pôvodu[3] . Budín bol vtedy zamestnancom propagačného oddelenia ÚV KSČ (1930-1933), neskôr (1934-1936) šéfredaktorom Rudého práva.[4] Tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny v roku 1939 rodina emigrovala do Spojených štátov. Usadili sa v New Yorku. Jej otec tam bol redaktorom českého časopisu Newyorské listy.[5] Klímová navštevovala strednú školu a college. Do Česko-Slovenska sa vrátila ako 14-ročná v roku 1946, aby ukončila svoje vzdelávanie. Dôsledkom toho hovorila americkou angličtinou s „industrial-strength“ (extra silným) new-yorkským prízvukom.[6][5]

Akademická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako veľa stredoeurópanov jej generácie bola Klímová v mladosti zarytou komunistkou,[7] ovplyvnená otcom, ktorý sa rozhodol budovať nové socialistické Československo.[8] Do Komunistickej strany Česko-Slovenska vstúpila v roku 1948.[6] Ešte počas štúdia pracovala v továrni, aby sa priblížila pracujúcej triede. Počas štúdia sa tiež zosobášila s ľavicovým intelektuálom Zdeňkom Mlynářom[5] (rodným menom Zdeněk Müller, Gorbačov kamarát z vysokej školy, ktorý sa stal v roku 1968 hlavným ideológom pražskej jari).[8]

V rokoch 1950 – 1955 študovala VŠ ekonomickú v Prahe a tam tiež neskôr pôsobila na katedre dejín ekonomických teórií, od roku 1969 ako docentka.[9] Počas Pražskej jari ohromená reformným programom Alexandra Dubčeka pomáhala západným médiám získať prehľad zvnútra. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy pokračovala v podpore reforiem. Z univerzity bola vyhodená a zo strany vylúčená v roku 1970.[2]

Feministka v disente

[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako iní akademici, ktorí podporovali Pražskú jar si počas normalizácie ťažko zháňala živobytie. Našla si príležitostnú prácu prekladateľky a tlmočníčky, ktorú však stratila podobne ako jej otec, ktorý podpísal Chartu 77 medzi prvými. Tvrdila, že Chartu chcela podpísať tiež, ale jej exmanžel Mlynář (ktorý sa s ňou rozviedol v roku 1966[1] alebo 1967) jej povedal, že jej podpis nechceli.[5][1] Nešlo o žiadnu zložitú úvahu z jeho strany aby ju chránil. Išlo o jeho jasnú formuláciu: "my chceme len významných ľudí, a ty nie si významná".[1] V tom čase už bola úplne uvedomelá feministka, urazila sa a nepodpísala.[1] Po roku 1977 jej už tlmočenie zakázali a potom sa živila prekladaním bibliografických anotácií pre pedagogickú knižnicu.[1] Pracovala aj ako úradníčka Zväzu českých invalidov.[9]

Počas 70. a 80. rokov sa stala prominentnou v česko-slovenských disidentských kruhoch a tiež jednou z kontaktných osôb medzi disidentami a západnými médiami. Často vo svojom byte organizovala stretnutia disidentských ekonómov. Jedným z jej častých hostí bol budúci český premiér a prezident Václav Klaus. V tomto čase už bola presvedčená o potrebe prijať trhovú ekonomiku; napísala viacero samizdatových článkov o ekonomickej problematike pod pseudonymom „Adam Kovář“ – českým doslovným prekladom mena škótskeho ekonóma Adama Smitha, ktorý zaviedol pojem neviditeľná ruka trhu.[10]

Počas Nežnej revolúcie sa stala známou, keď ju jej dlhoročný priateľ Václav Havel požiadal o tlmočenie. Havel potreboval niekoho, kto by mohol byť hovorcom Občianskeho fóra pre anglicko-hovoriacich. Havel predpokladal, že keďže Klímová hovorí americkou angličtinou, bola by v tejto úlohe vhodná pre amerických divákov. Havel vedel dobre po anglicky, ale myslel si, že nemá dobrý prízvuk. Klímová ako prekladateľka prvá zdokumentovateľne použila výraz „Velvet Revolution“ („Zamatová revolúcia“). [7]

Veľvyslankyňa v Spojených štátoch

[upraviť | upraviť zdroj]

20. decembra 1989, niekoľko mesiacov po konci komunistickej vlády ju novovymenovaný minister zahraničných vecí Jiří Dienstbier, ďalší zo starých priateľov, požiadal, aby sa stala veľvyslankyňou novej vlády v Spojených štátoch aj keď nemala predošlé diplomatické skúsenosti.[5] Československou veľvyslankyňou v USA bola od februára 1990.[5] Krátko po obsadení diplomatického postu bola Klímovej diagnostikovaná leukémia. Musela byť opakovane hospitalizovaná a úrad potom viedol ako chargé d'affaires M. Chrobok.[9] Zo svojho postu rezignovala v auguste 1992, niekoľko mesiacov pred rozpadom federácie.[6] Do Prahy bola odvolaná 15. septembra 1992, jej nástupcom sa stal Michael Žantovský.[9]

Osobné

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1956 – 1967 bola manželkou reformného komunistu Zdeňka Mlynára. Je matkou politika Vladimíra Mlynára a historičky umenia Mileny Bartlovej. Od roku 1978 bola vydatá za Zdeňka Klímu, ktorý zomrel v roku 1980.[11][12]

Vzťah k Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Rita Klímová dementovala[13] jej pripisovaný výrok o endemickom (genetickom) antisemitizme Slovákov.[14]

Smrť

[upraviť | upraviť zdroj]

Leukémii podľahla 30. decembra 1993 v Prahe.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f Milena Bartlová: Jsem třetí generace žen s doktorátem a to je hodně silná energie | Ženy v disentu [online]. zenyvdisentu.soc.cas.cz, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b DAVY, Richard. Obituary: Rita Klimova [online]. The Independent, 1994-01-07. Dostupné online.
  3. ↑ BLAŽÍČEK, Přemysl. Stanislav BUDÍN [online]. Praha: Ústav pro českou literaturu AV ČR, rev. 2008-09-02, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
  4. ↑ Stanislav BUDÍN [online]. Slovník české literatury, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f NELSON, Lars-Erik. New Czechoslovakian Leaders Are As Stunned As Their People [online]. New York Daily News, 1990-02-21. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d LYONS, Richard D. Rita Klimova, 62, Czech Dissident Who Became Ambassador to U.S. [online]. New York Times, 1993-12-30. Dostupné online.
  7. ↑ a b SEBETSYEN, Victor. Revolution 1989: The Fall of the Soviet Empire. New York City : Pantheon Books, 2009. ISBN 0-375-42532-2.
  8. ↑ a b TUCKER, AVIEZER. Crazy in Velvet. The American Interest, 2014-10-14. Dostupné online [cit. 2017-12-07]. (po anglicky)
  9. ↑ a b c d KLÍMOVÁ Rita [online]. Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky, [cit. 2017-11-24]. Dostupné online.
  10. ↑ HAVEL, Václav. On Rita Klímová (1931–1993) [online]. Preklad Paul Wilson. New York Review of Books, 1994-01-06. Dostupné online.
  11. ↑ PERGLER, Tomáš. Politika v genech [online]. Praha: Mladá fronta, 2014-03-17, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
  12. ↑ Rita Klímová [online]. geni_family_tree, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ JAROSLAV FRANEK. Židia v Literárnom týždenníku. SME (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-10-21].
  14. ↑ KALISKÝ-HRONSKÝ, Roman. Mnohí Slováci boli, sú a navždy budú Spravodliví medzi národmi [online]. Slovenské národné noviny, 2012-08-15, [cit. 2017-11-24]. Dostupné online.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rita Klímová na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rita_Klímová&oldid=7463690“