Preskočiť na obsah

Slniečko (časopis)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slniečko (september 1927 – jún 1950, február 1969[1] - dodnes) je ilustrovaný detský časopis, ktorý vychádza 10 krát ročne okrem júla a augusta.[2] Podľa súčasného vydavateľa, Literárneho informačného centra je Slniečko „najstarší slovenský umelecký mesačník pre deti“.[2] Vo svojich začiatkoch nadväzoval priamo na časopis Včielka. Šéfredaktorkou Slniečka je Ľubica Kepštová.[2]

V rokoch 19271950 vychádzal ako mesačník (s výnimkou v školskom roku 1944/1945, kedy nevychádzal). Po roku 1950 prestalo vychádzať z politických dôvodov [3][4]. Jeho vydávanie bolo obnovené v roku 1969 z iniciatívy Ruda Morica, ktorý bol vtedy riaditeľom vydavateľstva Mladé letá a Márie Ďuríčkovej [5][6]. Časopis vydávala Matica slovenská v Martine[2] v spolupráci s Československým Červeným krížom (19271939) [7], neskôr len Matica slovenská (do roku 1950). Po obnovení jeho vydávania vychádzal v (dnes už bývalom) vydavateľstve Mladé letá v Bratislave. V súčasnosti je vydavateľom Slniečka Literárne informačné centrum.[2]

Slniečko vychádzalo z kresťanskohumanistickej orientácie, pričom sa silne prezentovalo i národné a sociálne cítenie. Na rozdiel od iných časopisov bolo založené na názorovej tolerancii redaktorov, preto bolo ideálnym miestom na tvorivé uplatnenie ako starších (napr. Ľudmila Podjavorinská), tak i mladších autorov (napr. Mária Rázusová-Martáková) a nastupujúcej novej generácie spisovateľov pre deti a mládež (napr. Elena Čepčeková, Rudo Moric). Spočiatku mal časopis pedagogicko-didaktický charakter, no v pomerne krátkej dobe sa postupne začal orientovať najmä na umenie. Pomáhal rozvíjať literárne i publicistické žánre, no taktiež ilustračnú tvorbu pre deti. Časopis napokon formoval i umelecko-náučný žáner.

Okrem pôvodnej slovenskej tvorby sa v časopise uverejňovali i ľudové rozprávky či povesti. Redaktori sa tiež snažili detského čitateľa zoznamovať i so svetovou klasickou a súčasnou literatúrou, vďaka čomu našli v časopise uplatnenie i prekladatelia z ruskej, poľskej, nemeckej, anglickej, francúzskej či talianskej literatúry. V časopise prevažujú dva žánre – moderná rozprávka a literatúra faktu. Objavujú sa tu i rozprávky pre najmenšie deti a kreslené seriály, ale taktiež sa na svojich stránkach venuje tvorivosti samotných detí. V časopise sa objavuje Jožko Mrkvička. Najskôr boli uverejnené jeho listy v jednom čísle v roku 1928. Od roku 1969 za jeho vytvorením stojí Mária Ďuríčková a Miroslav Cipár. Mária Ďuríčková vytvorila a písala jeho listy a ilustroval ho Miroslav Cipár. Neskôr ho ilustoval Svetozár Mydlo a v súčasnosti Juraj Martiška [8].

Medzi redaktormi, ktorý pracovali pre tento časopis, sa vystriedalo mnoho osobností slovenského literárneho života – Jozef Cíger-Hronský, Ján Marták, Jozef Horák, Mária Rázusová-Martáková, Mária Ďuríčková, Ján Turan či Ondrej Sliacky: Pracovali alebo pracujú tu aj redaktori: Elena Čepčeková, Jozef Horák, Libuša Friedová [9], Ľubica Kepštová, Marta Šurinová [10], Barbora Šajgalíková, Martina Rozinajová, Kristína Kubáňová. Okrem tvorby redaktorov uverejňoval časopis i diela od ďalších autorov, ako sú Mária Jančová, Krista Bendová, Jozef Pavlovič, Vladimír Ferko, Miroslav Válek, Ľubomír Feldek či Anton Habovštiak, Daniel Hevier. Ako ilustrátori tu pôsobili napr. Ľudovít Fulla, Martin Benka, Vincent Hložník či Emil Makovický, neskôr to boli napr. Štefan Cpin, Albín Brunovský, Ľubomír Kellenberger či Miroslav Cipár, Alena Wagnerová, Zuzana Bruncková Bočkayová.

Šéfredaktori

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]