Slniečko (časopis)

Slniečko (september 1927 – jún 1950, február 1969^[1] - dodnes) je ilustrovaný detský časopis, ktorý vychádza 10 krát ročne okrem júla a augusta.^[2] Podľa súčasného vydavateľa, Literárneho informačného centra je Slniečko „najstarší slovenský umelecký mesačník pre deti“.^[2] Vo svojich začiatkoch nadväzoval priamo na časopis Včielka. Šéfredaktorkou Slniečka je Ľubica Kepštová.^[2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1927 – 1950 vychádzal ako mesačník (s výnimkou v školskom roku 1944/1945, kedy nevychádzal). Po roku 1950 prestalo vychádzať z politických dôvodov ^[3]^[4]. Jeho vydávanie bolo obnovené v roku 1969 z iniciatívy Ruda Morica, ktorý bol vtedy riaditeľom vydavateľstva Mladé letá a Márie Ďuríčkovej ^[5]^[6]. Časopis vydávala Matica slovenská v Martine^[2] v spolupráci s Československým Červeným krížom (1927 – 1939) ^[7], neskôr len Matica slovenská (do roku 1950). Po obnovení jeho vydávania vychádzal v (dnes už bývalom) vydavateľstve Mladé letá v Bratislave. V súčasnosti je vydavateľom Slniečka Literárne informačné centrum.^[2]

Slniečko vychádzalo z kresťanskohumanistickej orientácie, pričom sa silne prezentovalo i národné a sociálne cítenie. Na rozdiel od iných časopisov bolo založené na názorovej tolerancii redaktorov, preto bolo ideálnym miestom na tvorivé uplatnenie ako starších (napr. Ľudmila Podjavorinská), tak i mladších autorov (napr. Mária Rázusová-Martáková) a nastupujúcej novej generácie spisovateľov pre deti a mládež (napr. Elena Čepčeková, Rudo Moric). Spočiatku mal časopis pedagogicko-didaktický charakter, no v pomerne krátkej dobe sa postupne začal orientovať najmä na umenie. Pomáhal rozvíjať literárne i publicistické žánre, no taktiež ilustračnú tvorbu pre deti. Časopis napokon formoval i umelecko-náučný žáner.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem pôvodnej slovenskej tvorby sa v časopise uverejňovali i ľudové rozprávky či povesti. Redaktori sa tiež snažili detského čitateľa zoznamovať i so svetovou klasickou a súčasnou literatúrou, vďaka čomu našli v časopise uplatnenie i prekladatelia z ruskej, poľskej, nemeckej, anglickej, francúzskej či talianskej literatúry. V časopise prevažujú dva žánre – moderná rozprávka a literatúra faktu. Objavujú sa tu i rozprávky pre najmenšie deti a kreslené seriály, ale taktiež sa na svojich stránkach venuje tvorivosti samotných detí. V časopise sa objavuje Jožko Mrkvička. Najskôr boli uverejnené jeho listy v jednom čísle v roku 1928. Od roku 1969 za jeho vytvorením stojí Mária Ďuríčková a Miroslav Cipár. Mária Ďuríčková vytvorila a písala jeho listy a ilustroval ho Miroslav Cipár. Neskôr ho ilustoval Svetozár Mydlo a v súčasnosti Juraj Martiška ^[8].