Téba (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Thebe (mesiac))
Téba

Téba, štvrtý Jupiterov mesiac
Základné informácie
ObjaviteľStephen P. Synnott, Voyager 1
Dátum objavenia5. marec 1979
SatelitJupiter
Poradie od planéty4.
Iné označeniaS/1979 J 2,
Jupiter XIV
Orbitálne (obehové) vlastnosti
Veľká polos221 889,0±0,6 km
Excentricita0.0175 ± 0.0004
Pericentrum218 000 km
Apocentrum226 000 km km
Perióda obehu0.674536 ± 0.000001 dňa (16 h 11.3 min)
Priemerná obežná rýchlosť23,923 km/s
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty1.076 ±0.003°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery116×98×84 km[4] (polomer 49.3 ± 2.0 km)
Objem~500 000 km³
Hmotnosť4,3×1017 kg[1]
Priemerná hustota0,86 g/cm3
Gravitácia na rovníku~0,020 m/s2 (0.0005 g)
Úniková rýchlosť~0,040 km/s
Perióda rotáciesynchrónna
Albedo0.047 ± 0.003[2]
Priemerná povrchová teplota~124 K

Téba[3] alebo Thebe alebo Jupiter XIV je štvrtý Jupiterov mesiac (podľa vzdialenosti od planéty). Bol objavený Stephenom P. Synnottom z fotiek, ktoré urobila sonda Voyager 1 5. marca 1979, a získal dočasný názov S/1979 J 2. Neskôr ho objavili aj na starších fotkách z 27. februára 1979. V roku 1983 bol oficiálne pomenovaný Thebe podľa mytologickej postavy, ktorá bola milenkou Dia (grécky boh Jupiter).

Obežná dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Téba je najvzdialenejší zo štyroch malých vnútorných mesiacov Jupitera. Okolo planéty obieha vo vzdialenosti ~222 000 km. Obežná dráhaexcentricitu ~0,018 a inklináciu ~1,08° vzhľadom na rovník Jupitera. Tieto veličiny sú nezvyčajne vysoké, pravdepodobne kvôli vplyvom mesiaca Io v minulosti. Obežná dráha Téby leží v blízkosti vonkajšieho okraja tenkého prstenca, ktorý je tvorený materiálom vyvrhnutým týmto satelitom.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Téba má veľmi nepravidelný tvar s eliptickou aproximáciou 116x98x84 km. Jej celková hustota a hmotnosť nie sú známe, ale predpokladá sa veľká podobnosť s mesiacom Amalthea, hustota ~0.86 g/cm³, hmotnosť ~4.3×1017 kg.

Téba rotuje viazane, čo znamená, že je stále otočená jednou stranou k planéte, podobne ako všetky vnútorné satelity Jupitera. Pohybuje sa tak, že dlhá os stále ukazuje smerom k planéte. Úniková rýchlosť je veľmi malá, čo dovoľuje prachu a ďalšiemu materiálu po dopade meteoritov ľahko uniknúť do kozmického priestoru. Tým sa formuje tenký prstenec.

Povrch je veľmi tmavý a javí sa ako červený. Je tu asymetria hmoty medzihemisférou vo smere pohybu mesiaca a hemisférou otočenou do protismeru pohybu mesiaca. Predná, tzv. vedúca hemisféra, je 1,3 krát väčšia ako koncová. Asymetria je pravdepodobne spôsobená vyššou rýchlosťou a frekvenciou dopadov meteoritov na vedúcu hemisféru, čo spôsobuje uvoľňovanie materiálu (ľad) z vnútra satelitu. Na povrchu Téby sa vyskytuje množstvo kráterov. Nachádzajú sa tu najmenej tri alebo štyri impaktné krátery, ktoré sú veľmi rozsiahle, každý z nich je veľkosťou porovnateľný s vlastným priemerom Téby. Najväčší (~40 km) sa nachádza na odvrátenej strane a nazýva sa Zethus (jediný povrchový útvar na Téby, ktorý dostal meno). Na hrane tohto kráteru sa nachádza niekoľko jasných miest.

Prieskum[upraviť | upraviť zdroj]

Téba bola objavená z fotografií, ktoré urobil Voyager 1 Stephenom P. Synnottom, ktorý bol členom navigačného tímu sondy Voyager. Pred príletom sondy Galileo (kozmická sonda) k Jupiteru boli informácie o tomto mesiaci veľmi limitované. Galileo vyfotografoval takmer celý povrch tohto satelitu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]