Thebe (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Thebe
Thebe.jpg
Thebe, štvrtý Jupiterov mesiac
Základné informácie
Objaviteľ Stephen P. Synnott, Voyager 1
Dátum objavenia 5. marec 1979
Satelit Jupiter
Poradie od planéty 4.
Iné označenia S/1979 J 2,
Jupiter XIV
Orbitálne (obehové) vlastnosti
Veľká polos 221 889,0±0,6 km
Excentricita 0.0175 ± 0.0004
Pericentrum 218 000 km
Apocentrum 226 000 km km
Perióda obehu 0.674536 ± 0.000001 dňa (16 h 11.3 min)
Priemerná obežná rýchlosť 23,923 km/s
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty 1.076 ±0.003°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 116×98×84 km[4] (polomer 49.3 ± 2.0 km)
Objem ~500 000 km³
Hmotnosť 4,3×1017 kg[1]
Priemerná hustota 0,86 g/cm3
Gravitácia na rovníku ~0,020 m/s2 (0.0005 g)
Úniková rýchlosť ~0,040 km/s
Perióda rotácie synchrónna
Albedo 0.047 ± 0.003[2]
Priemerná povrchová teplota ~124 K

Celestia.png Pozri aj Portál Slnečná sústava

Thebe alebo Téba alebo Jupiter XIV je štvrtý Jupiterov mesiac (podľa vzdialenosti od planéty). Bol objavený Stephenom P. Synnottom z fotiek, ktoré urobila sonda Voyager 1 5. marca 1979 a získal dočasný názov S/1979 J 2. Neskôr ho objavili aj na starších fotkách z 27. februára 1979. V roku 1983 bol oficiálne pomenovaný Thebe podľa mytologickej postavy, ktorá bola milenkou Dia (grécky boh Jupiter).

Obežná dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Thebe je najvzdialenejší zo štyroch malých vnútorných mesiacov Jupitera. Okolo planéty obieha vo vzdialenosti ~222,000 km (3.11 Jupiter radii). Obežná dráhaexcentricitu ~0.018 a inklináciu ~1.08° vzhľadom k rovníku Jupitera. Tieto veličiny sú nezvyčajne vysoké pravdepodobne kvôli vplyvom mesiaca Io v minulosti. Obežná dráha Thebe leží v blízkosti vonkajšieho okraja tenkého prstenca, ktorý je tvorený materiálom vyvrhnutým týmto satelitom.

Fyzická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Thebe má veľmi nepravidelný tvar s eliptickou aproximáciou 116x98x84 km. Jeho celková hustota a hmotnosť nie sú známe ale predpokladá sa veľká podobnosť s mesiacom Amalthea, hustota ~0.86 g/cm³, hmotnosť ~4.3×1017 kg.

Thebe rotuje synchrónne s jeho obežnou dráhou, čo znamená, že je stalé otočená jednou stranou k planéte, podobne ako všetky vnútorné satelity Jupitera. Pohybuje sa tak, že dlhá os stále ukazuje smerom k planéte. Úniková rýchlosť je veľmi malá, čo dovoľuje prachu a ďalšiemu materiálu ľahko uniknúť po dopade meteoritov, čím sa formuje tenký prstenec.

Povrch je veľmi tmavý a javí sa ako červený. Je tu asymetria hmoty medzi vedúcou a koncovou hemisférou, vedúca je 1,3 krát väčšia ako koncová. Asymetria je pravdepodobne spôsobená vyššou rýchlosťou a frekvenciou dopadov meteoritov na vedúcu hemisféru, čo spôsobuje uvoľňovanie materiálu (ľad) z vnútra satelitu. Na povrchu Thebe sa nachádza množstvo kráterov. Nachádzajú sa tu najmenej tri alebo štyri impaktné krátery, ktoré sú veľmi rozsiahle, každý z nich je veľkosťou porovnateľný s vlastným priemerom Thebe. Najväčší (~40 km) sa nachádza na odvrátenej strane a nazýva sa Zethus (jediný povrchový útvar na Thebe, ktorý dostal meno). Je tu niekoľko jasných miest na hrane tohto kráteru.

Prieskum[upraviť | upraviť zdroj]

Thebe bola objavená z fotografií, ktoré urobil Voyager 1 Stephenom P. Synnottom, ktorý bol členom Voyager navigačného tímu. Pred príletom sondy Galileo (kozmická sonda) k Jupiteru boli informácie o tomto mesiaci veľmi limitované. Galileo vyfotografoval takmer celý povrch tohto satelitu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]