Tommaso Traetta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tommaso Traetta
Tommaso Traetta
taliansky hudobný skladateľ

Narodenie 30. marec 1727
Bitonto, Taliansko
Úmrtie 6. apríl 1779 (52 rokov)
Benátky, Taliansko

Tommaso Traetta (Michele Francesco Saverio) (* 30. marec 1727 Bitonto, Taliansko - † 6. apríl 1779, Benátky) bol taliansky hudobný skladateľ, predstaviteľ neapolskej opernej školy.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v mestečku Bitonto neďaleko Bari. Bol žiakom skladateľa, speváka a hudobného pedagóga Nicolu Porporu v Neapole. Jeho prvým úspechom v neapolskom divadle San Carlo bola opera „Il Farnace“ roku 1751.

Zdá sa, že v tom čase bol v tesnom kontakte s Jommellim. Od neho zrejme Traetta získaval pravidelné zákazky z celej krajiny. Rozhodujúcim medzníkom v skladateľovej kariére sa však stalo až prijatie miesta dvorného skladateľa v Parme v roku 1758.

V parmskom vojvodstve sa stretávali francúzske, španielske a rakúske vplyvy a v tomto medzinárodnom prostredí vznikla aj priaznivá klíma pre rozvoj hudby vôbec a opernej tvorby zvlášť. Pozitívne sa prijímali nové podnety, ktoré prichádzali s hudbou Jeana Philippe Rameaua aj Christopa Willibalda Glucka.

Tento nový impulz Traettovej tvorby je viditeľný napríklad už v opere, ktorú „Ippolito ed Aricia“ skomponoval krátko po príchode do Parmy a uviedol v roku 1759. Spracováva rovnakú téma ako Rameauova lyrická tragédia z roku 1733 „Hippolyte et Aricie“, ale je bližšia vkusu talianskeho publika.

V nasledujúcej dekáde skomponoval Traetta na objednávku parmského dvora celý rad komických, ale aj vážnych opier v štýle opera seria, okrem veľkého množstva hudby k oficiálnym a slávnostným príležitostiam. Jeho opery sa hrali v mnohých európskych mestách. Veľký úspech dosiahol roku 1763 vo Viedni operou „Ifigenia in Taurida“, ktorú venoval Gluckovej opere „Orfeo ed Euridice“.

V roku 1765 sa stal riaditeľom prestížneho konzervatória Conservatorio del l'Ospedaletto v Benátkach a z tých čias pochádza značná časť jeho chrámovej tvorby.

V roku 1768 prijal ponuku cárovnej Kataríny II. Veľkej a stal sa hudobným riaditeľom opery v Petrohrade. Tu bola aj prvý raz uvedená jeho najväčšia opera „Antigona“ (1772).

Po krátkom pobyte v Londýne sa roku 1777 usídlil v Benátkach, kde žil až do svojej smrti v roku 1779.

Operné dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Il Farnace (1751 Neapol)
  • Ifigenia in Aulide (1753 Neapol)
  • I pastori felici (1753 Neapol)
  • Le nozze contrastate (1753 Neapol)
  • La Rosmonda (1755 Neapol)
  • L'incredulo (1755 Neapol)
  • I disturbi (1756 Neapol)
  • Buovo d'Antona (1756 Florencia)
  • La fante furba (1756 Neapol)
  • Ezio (1757 Rím)
  • La Nitteti (1757 Reggio Emilia)
  • La Didone abbandonata (1757 Benátky)
  • La virtuosa ritornata da Londra (1757 Parma)
  • Olimpiade (1758 Verona)
  • Demofoonte (1758 Verona)
  • Solimano (1759 Parma)
  • Ippolito ed Aricia (1759 Parma)
  • Enea nel Lazio (1760 Turín)
  • I Tintaridi, o Castore e Polluce (1760 Parma)
  • Stordilano, principe di Granata (1760 Parma)
  • Le feste d'Imeneo (1760 Parma)
  • Armida (1761 Viedeň)
  • Enea e Lavinia (1761 Parma)
  • Zenobia (1761 Lucca)
  • Alessandro nelle Indie (1762 Reggio Emilia)
  • La francesca a Malghera (1762 Parma)
  • Sofonisba (1762 Mannheim)
  • Ifigenia in Tauride (1763 Viedeň)
  • L'Issipile (1763 Neapol)
  • Antigono (1764 Padova)
  • La buona figluola maritata (1764 Parma)
  • Semiramide (1765 Benátky)
  • Zophilette (1765 Paríž)
  • Le serve rivali (1766 Benátky)
  • Siroe re di Persia (1767 Mníchov)
  • Armida (1767 Benátky)
  • Amore in trappola (1768 Benátky)
  • L'isola disabitata (1768 Bologna)
  • Il tributo campestra (1768 Mantova)
  • Fetonte (1768 Viedeň)
  • Olimpiade (1768 Cremona)
  • Olimpiade (1769 Londýn)
  • Astrea placata (1770 Petrohrad)
  • Antigone (1772 Petrohrad)
  • Amore e Psiche (1773 Petrohrad)
  • Lucio Vero (1774 Petrohrad)
  • Antigono (1775 Londýn)
  • Le quattro stagioni e i dodici mesi dell'anno (1776 Petrohrad)
  • Germondo (1776 Londýn)
  • La Merope (1776 Miláno)
  • Telemacco (1777 Londýn)
  • Il cavaliero errante (1778 Benátky)
  • La disfatta di Dario (1778 Benátky)
  • Gli eroi dei Campi Elisi (1779 Benátky)


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]