Wettersteinský vápenec

Wettersteinský vápenec
	; Umelý odkryv vo wettersteinskom vápenci v stráni planiny Horný vrch. Hornina je prestúpená puklinami, puklinovými systémami a krasovými kavernami. Vrchný horizont sa rozpadáva v dôsledku biomechanického vplyvu koreňových sústav drevín.
Nadložie	lunzské vrstvy; alebo; klauské súvrstvie
Podložie	steinalmský vápenec
Hrúbka	1−1 200 m
Vek	ladin-spodný karn (kordevol) (stredný až vrchný trias)
Zloženie
Primárne	biely až sivetlosivý organodetritický vápenec
Ostatné	brekciovitý dolomit
Umiestnenie
Názov podľa	Wetterstein Gebirge, Nemecko/Rakúsko
Región	Alpy, Karpaty, Dinaridy
Krajina (y)	Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Slovensko, Maďarsko a iné
	Portál vied o Zemi

Wettersteinský vápenec (nem. Wettersteinkalk, angl. Wetterstein Limestone) je pevný, spravidla biely až svetlosivý lavicovitý alebo masívny vápenec stredno- až vrchnotriasového veku (ladin-spodný karn). Predstavuje horninu typickú pre južnejšie jednotky Álp, Karpát a Dinaríd. Na Slovensku je známy hlavne zo plytkovodných vývojov silicika a hronika.

Litológia

Zvyčajne predstavuje biele až svetlosivé (bielo až hnedosivé) masívne, zriedkavo hrubolavicovité ogranodetritické vápence. Organický detrit je pri pozornejšom pohľade viditeľný voľným okom alebo štandardnou lupou. Voľným okom aj mikroskopicky je podobný steinalmskému vápencu, odlišuje sa však vekom a prítomnosťou rozsiahlych rífových telies. Wettersteinské vápence predstavujú objemovo aj plošne najvýznamnejšiu časť strednotriasovej karbonátovej platformy priestorov silicika aj hronika.^[1]

V rámci sekvencie wettersteinských vápencov sa miestami nachádzajú aj wettersteinské dolomity. Tie môžu aj výrazne prevažovať, čo je markantné hlavne v plytkovodných vývojoch hronika (bebravská skupina, považský príkrov).^[2] V rámci sedimentárneho sledu wettersteinské vápence spravidla prekrývajú steinalmské alebo gutensteinské vápence a sami sú prekryté lunzskými vrstvami raminskými vápencami^[1] alebo hlavným dolomitom.

Sedimentačné prostredie

Vápenec tohto typu predstavuje zvyčajne sedimenty plytkého mora hĺbky do 50 m. Oblasť sedimentácie sa nachádzala v subtropickom až tropickom podnebnom pásme.^[3] Horniny vznikali v rífovej až predrífovej zóne (lagúne).^[4]

Vek

Wettersteinský vápenec predstavuje horniny stredno- až vrchnotriasového veku, presnejšie stupne ladin až spodný karn (kordevol)^[5]

Dejiny

Názov je odvodený od pohoria Wetterstein Gebirge v Nördliche Kalkalpen v Nemecku a Rakúsku.

Charakteristika súvrstvia v slovenskej literatúre

V rámci stratigrafie mezozoika Slovenského krasu podáva obšírnu charakteristiku, vymedzenie a skameneliny wettersteinského vápenca (doslovne: svetlé masívne vápence (wettersteinské) J. Bystrický^[6]. V súvrství ho popisuje spolu s jeho ekvivalentom - wettersteinským dolomitom - jeho charakteristiku podávajú M. Mišík a D. Reháková (2007)^[7]. Charakteristiku wettersteinského vápenca vo vzťahu k regionálnej geológii Západných Karpát možno nájsť aj v monografii D. Andrusova (1959)^[8], resp. v II. časti Regionálnej geológie Československa (M. Maheľ, T. Buday (eds.), 1968)^[9].

Paleontológia, faciálne typy, rozšírenie v rámci Slovenska

Dominantnou skupinou fosílií wettersteinského vápenca sú rezíduá rias z čeľade Dasycladaceae (predovšetkým Diplopora annulata) a gastropódy (porovnaj ^[10]). J. Bystrický^[11] uvádza, že okrem vertikálneho členenia uplatňuje sa vo wettersteinskom vápenci v posledných rokoch aj horizontálne členenie. Obyčajne sa odlišujú dve faciálne oblasti: rífová a lagunárna. Lagunárna fácia wettersteinského vápenca buduje napr. planinu Dolný vrch v Slovenskom krase, rífová fácia zasa napr. Silickú planinu.

Rozšírenie

Na Slovensku

Wettersteinský vápenec je zastúpený na Slovensku v tektonických jednotkách silicika a hronika. Vytvára plošne i objemovo rozsiahle súbory.

V rámci silicika Slovenského krasu so značnou mocnosťou 800-1200 m^[12]. Na Slovensku je rozšírený aj v Slovenskom raji, na Muránskej planine, v Košickej kotline (Medzevská pahorkatina) a pod.

V rámci hronika tvorí súčasť napr. nedzovského, strážovského a príkrovu Tlstej, teda horninových komplexov sedimentujúcich v tzv. mojtínskej-harmaneckej karbonátovej plošine a plošine Čierneho váhu.^[2]

Krasovatenie, chemické a fyzikálne vlastnosti

Wettersteinský vápenec výborne podlieha krasovateniu, keďže až takmer z 98% predstavuje čistý uhličitan vápenatý (CaCO₃). Pokiaľ je hornina prestúpená puklinami, resp. inými diskontinuitami, môžu v nej vznikať podzemné krasové útvary a v nich špecifická výplň (speleotémy). V najväčšom krasovom území Slovenska - Slovenskom krase - sa vo wettersteinských vápencoch nachádza odhadom až 90% jaskýň z celkového počtu vyše 1200. Vo vzťahu k mechanickým vlastnostiam pri speleologickej činnosti (prolongácia) možno wettersteinský vápenec subjektívne hodnotiť ako menej rigidný než napr. gutensteinský vápenec alebo pseudoreiflinský vápenec; tie kladú pri mechanickom rozvoľňovaní oveľa väčší odpor.

Exploatácia, priemyselné využitie

Wettersteinský vápenec sa na priemyselné využitie vo veľkej miere exploatuje vo veľkolome Včeláre na planine Dolný vrch (od r. 1964). J. Antaš a J. Bartalský (1995) in ^[13] uvádzajú na ložisku vo vápencovom komplexe ladinu štyri faciálne odlišné typy vápenca. Surovina sa podľa uvedených autorov ťaží pre potreby Východoslovenských železiarní (v súčasnosti US steel) a cementáreň pri Turni nad Bodvou (v súčasnosti Holcim). Ťažba masívneho wettersteinského vápenca prebieha aj v Gombaseckom lome na Plešiveckej planine (od r. 1906).

Referencie

↑ ^a ^b Mello, J. (ed.), Filo, I., Havrila, M., Ivan, P., Ivanička, J., Madarás, J., Németh, Z., Polák, M., Pristaš, J., Vozár, J., Vozárová, A., Liščák, P., Kubeš, P., Scherer, S., Siráňová, Z., Szalaiová, V., Žáková, E., 2000, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského raja, Galmusu a Hornádskej kotliny 1: 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 303 s.
↑ ^a ^b Havrila, M., 2011, Hronikum: paleogeografia a stratigrafia (vrchný pelsón - tuval), štrukturalizácia príkrovu a stavba. Geologické práce, Správy, 117, s. 7-113
↑ Vladár, J. a kol., 1982, Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, písmená T – Ž a dodatky. Veda, Bratislava, s. 472
↑ Carena, S., Friedrich, A.M., Lammerer, S., 2011, Geological Field Trips in Central Western Europe: Fragile Earth International Conference, Munich, September 2011. Field Guide 22. The Geological Society of America, Boulder, s. 87
↑ Bystrický, J., in Andrusov, D., Samuel, O. (Eds.), 1985, s. 337
↑ Bystrický, J., 1964, Slovenský kras. Stratigrafia a Dasycladaceae mezozoika Slovenského krasu. Ústredný ústav geologický, redakcia Bratislava roku 1964 vo Vydavateľstve SAV v Bratislave, s. 59-64
↑ Mišík, M., Reháková, D., 2007, Dolomity, dolomitizácia a dedolomitizácia v horninách Západných Karpát. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, s 36-37
↑ Andrusov, D., 1959, Geológia československých Karpát. Slovenská akadémia vied, sekcia matematických a prírodných vied, s 43-47
↑ Maheľ, M., Buday, T., 1968, Regional geology of Czechoslovakia. Part II. Geological survey of Czechoslovakia, Academia, Ústřední ústav geologický, Praha, s. 723
↑ Bystrický, J. in Andrusov, D. , Samuel O., (Eds.), 1985, s. 336
↑ Andrusov, D., Samuel, O., (eds.), 1985, s. 336
↑ Mello, J., Elečko, M., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vass, D. Vozárová, A., Gaál., Ľ., Hanzel, V., Hók, J., Kováč, P., Slavkay, M., Steiner, A., 1997, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 90-91.
↑ Grecula, P. (Ed.), 1995, Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Zväzok 1. Geocomplex, Bratislava, s. 703-704

Zdroj

Andrusov, D., Samuel, O. (Eds.), 1985, Stratigrafický slovník Západných Karpát. Geologický ústav Dionýza Štúra vo vydavateľskom oprávnení Vedy, vydavateľstva SAV. Bratislava. 359 s.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wettersteinský vápenec

[Slovenský_raj-1] Mello, J. (ed.), Filo, I., Havrila, M., Ivan, P., Ivanička, J., Madarás, J., Németh, Z., Polák, M., Pristaš, J., Vozár, J., Vozárová, A., Liščák, P., Kubeš, P., Scherer, S., Siráňová, Z., Szalaiová, V., Žáková, E., 2000, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského raja, Galmusu a Hornádskej kotliny 1: 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 303 s.

[Havrila2011-2] Havrila, M., 2011, Hronikum: paleogeografia a stratigrafia (vrchný pelsón - tuval), štrukturalizácia príkrovu a stavba. Geologické práce, Správy, 117, s. 7-113

[3] Vladár, J. a kol., 1982, Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, písmená T – Ž a dodatky. Veda, Bratislava, s. 472

[4] Carena, S., Friedrich, A.M., Lammerer, S., 2011, Geological Field Trips in Central Western Europe: Fragile Earth International Conference, Munich, September 2011. Field Guide 22. The Geological Society of America, Boulder, s. 87

[5] Bystrický, J., in Andrusov, D., Samuel, O. (Eds.), 1985, s. 337

[6] Bystrický, J., 1964, Slovenský kras. Stratigrafia a Dasycladaceae mezozoika Slovenského krasu. Ústredný ústav geologický, redakcia Bratislava roku 1964 vo Vydavateľstve SAV v Bratislave, s. 59-64

[7] Mišík, M., Reháková, D., 2007, Dolomity, dolomitizácia a dedolomitizácia v horninách Západných Karpát. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, s 36-37

[8] Andrusov, D., 1959, Geológia československých Karpát. Slovenská akadémia vied, sekcia matematických a prírodných vied, s 43-47

[9] Maheľ, M., Buday, T., 1968, Regional geology of Czechoslovakia. Part II. Geological survey of Czechoslovakia, Academia, Ústřední ústav geologický, Praha, s. 723

[10] Bystrický, J. in Andrusov, D. , Samuel O., (Eds.), 1985, s. 336

[11] Andrusov, D., Samuel, O., (eds.), 1985, s. 336

[12] Mello, J., Elečko, M., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vass, D. Vozárová, A., Gaál., Ľ., Hanzel, V., Hók, J., Kováč, P., Slavkay, M., Steiner, A., 1997, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 90-91.

[13] Grecula, P. (Ed.), 1995, Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Zväzok 1. Geocomplex, Bratislava, s. 703-704

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]