Záhradné

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°05′22″S 21°16′04″V / 49.0894°S 21.2677°V / 49.0894; 21.2677
Záhradné
obec
Slovakia Zahradne 5.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Nadmorská výška 322 m n. m.
Súradnice 49°05′22″S 21°16′04″V / 49.0894°S 21.2677°V / 49.0894; 21.2677
Rozloha 8,77 km² (877 ha) [1]
Obyvateľstvo 979 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 111,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1285
Starosta Ing. Anton Gašpár[3] (KDH)
PSČ 082 16 (pošta Fintice)
ŠÚJ 525456
EČV PO
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Záhradné
Tulčícka 271/2
082 16 Záhradné
E-mailová adresa poslať email
Telefón 455 77 25
Fax 455 77 25
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Záhradné
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: obeczahradne.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Záhradné je obec na Slovensku v okrese Prešov. Leží v údolí medzi Čergovským pohorím a Kapušianskym hradným vrchom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. V okolí je známa pod starým názvom SEDIKART. Záhradné leží na severovýchodnom okraji šarišskej vrchoviny, v širokej doline Ternianky z prítoku Sekčova, v nadmorskej výške okolo 310 m. Do roku 1948 malo názov Sedikart.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľ Ladislav IV. v roku 1285 daroval kláštoru augustiniánov vo Veľkom Šariši dedinu Sedikart, o ktorú kráľa požiadal prior kláštora. Donácia sa vzťahovala na celú dedinu v rozsahu chotára, v akom ho neskôr vlastnil zeman Scego a iní zemania. Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že Sedikart jestvoval niekoľko desaťročí pred r. 1285. V písomnostiach z 13. - 16. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Scegekerthe, Zedekrethe v zmysle Scegova záhrada. Maďarský názov prevzalo okolité slovenské obyvateľstvo a utvorilo nárečový tvar Šedzikart. Maďarský názov typologický patrí k názvom zemianskych dedín, pričom dosvedčuje, že prvým zemianskym vlastníkom tunajšieho majetku a dediny bol bližšie neznámy zeman Scego. Uvedené poznatky vedú k predpokladu, že táto dediny vznikla okolo polovice 13. storočia ako zemianska osada.

Po krátkom, asi 20 až 40 ročnom období, keď patrila zemanom a kráľovi, ju v roku 1285 nadobudli mnísi z veľkošarišského kláštora. Im patrila až do začiatku reformácie, do 30. rokov 16. storočia. Odvtedy do konca storočia patrila šľachticom Vernerovcom, Tordaiovcom, Orleovcom, Loniarovcom. Koncom 19. storočia fungovala v obci tehelňa, mlyn, liehovar a kameňolom. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Pravdepodobne v tretej štvrtine 13. storočia, keď Sedikart patril zemanom, z ich iniciatívy to postavili kostol zasvätený sv. Štefanovi, prvému mučeníkovi. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Šebastián. Sedikart bol sídlom farnosti aj v nasledujúcich storočiach.

Pri Ternianke bol mlyn, o ktorom je správa až z roku 1543. Tunajšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 39 port, takže Sedikart bol veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov okrem richtára zdanili od 19, 9, resp. 9 port, pričom v roku 1567 hospodárilo 23 domácností. V týchto rokoch tu bolo 12, 10 a 8 želiarskych domácností. Dedina v roku 1600 pozostávalo z 32 obývaných poddanských domov, mlyna, kostola, fary a školy. Aj po úbytku sedliakov a obývaných domov bol Sedikart koncom 16. storočia veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu bývalo lem poddanské obyvateľstvo.

V roku 1878 bol postavený liehovar veľkostatkárov. Pôvodne obec patrila k okresu Bardejov a k notáriu v Terni. Od roku 1910 patrí do okresu Prešov. V roku 1916 bola dostavaná terajšia škola. V roku 1925 bol založený dobrovoľný hasičský zbor. V októbri 1942 navštívil obec slovenský umelec a akademický maliar Ľudovít Fulla. Z tohto obdobia je známy obraz ,,Mamka zo Sedikarta“. Počas druhej svetovej vojny bola obec bombardovaná nemeckými lietadlami. V roku 1950 bola slávnostne otvorená pravidelná autobusová doprava medzi Prešovom a obcou Záhradné.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Anton Gašpár je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]