Zbojné
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje vecné, štylistické, pravopisné alebo iné chyby. Prosím, opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. |
| Zbojné | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Medzilaborce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 265 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 18,16 km² (1 816 ha) |
| Obyvateľstvo | 177 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 9,75 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1463 |
| Starosta | Anna Kočšová[2] (SMER) |
| PSČ | 067 13 |
| ŠÚJ | 521060 |
| EČV | ML |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
| Adresa obecného úradu |
Zbojné č. 5, 067 13 p. Rokytov pri Humennom |
| E-mailová adresa | obec.zbojne@post.sk |
| Telefón | 739 41 21 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: zbojne.ocu.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Zbojné je obec na Slovensku v okrese Medzilaborce, ktorá vznikla roku 1960 zlúčením Nižného a Vyšného Zbojného.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Obec Zbojné sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, leží v Papínskej brázde Laboreckej vrchoviny v doline rieky Výravy a na severnej časti Nízkych Beskýd „Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty“ a na západnej časti Laboreckej vrchoviny v nadmorskej výške nad 265 metrov 22 km na juhovýchod od Medzilaboriec. Do roku 1918 obe obce administratívne patrili do Zemplínskej stolice.
Časti obce [upraviť]
Nižné Zbojné, Vyšné Zbojné a Polesie.
Vodné toky [upraviť]
Rieka Výrava s prítokmi potokov Bystrý a Volový.
Vodné plochy [upraviť]
Malé jazierko, priehrada na rieke Výrava.
Symboly obce [upraviť]
Erb [upraviť]
V modrom poli štítu na zelenej pažiti dve strieborné (biele) postavy trubačov so zlatou (žltou) trúbou, ktorú ľavý drží vodorovne a pravý obrátenú dole. Trubači majú zlaté (žlté) čiapky, opasky a topánky.
Podkladom pre tento návrh boli obecné pečate, pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia. Odtlačky nedatovaného typária oboch obcí sú uložené v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti (MOL Budapest, V-5, Altenburger Pecsétgyűjteménye). Na pečati s kruhopisom S. P. H. ZBOJNA (Pečať obce Humenské Zbojné) je vyobrazený na pôde stojaci trubač s trúbou, držanou vodorovne. Na pečati s kruhopisom S. P. IZ. ZBOJNA (Pečať obce Zbudské Zbojné) je vyobrazený na pôde stojaci trubač s dole obrátenou trúbou. Vzhľadom na autentickosť a vek znamenia oboch obcí, bolo odporúčané, aby sa ich kombinácia stala základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike. Návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísaných pečatí), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu. Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Zbojné po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.
Dejiny [upraviť]
Nižné Zbojné [upraviť]
Predpokladá sa, že dedinu Nižné Zbojné založil šoltýs s valašskými usadlíkmi okolo roku 1100. V časti obce Husjaše (slovenský Husacie) sa nachádza hraničný kameň Kyjevskej Rusi. Základom obce Nižné Zbojné bol kopec Hrun (slovenský Grúň) s kruhovým valom usadlosti a cestou okolo šoltýskej usadlosti so studňou v strede. Usadlosť slúžila ako pevnosť s tromi vstupnými cestami a predtým asi ako hradisko. Tato časť obce bola opustená až v 80. rokoch 20. storočia. O dedine je prvý písomný doklad z roku 1479. Nižné Zbojné patrilo šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť ich humenského panstva. V roku 1600 tam bolo 12 poddanských domov a jeden – dva domy šoltýsov. V 17. storočí tam došlo k výrazným zmenám v počte obyvateľov a domov. V rokoch 1715 a 1720 v dedine Nižné Zbojné hospodárilo postupne 5 a 6 poddanských domácností. V roku 1828 bolo 33 domov a 246 obyvateľov.
Vyšné Zbojné [upraviť]
Dedinu Vyšné Zbojné založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi okolo roku 1400. Základom obce Vyšné Zbojné bolo úpätie kopca Dúbrova (slovenský Dúbrava), kde bol drevený chrám a drevené usadlosti so studňou strede. Usadlosť viackrát vyhorela a ostali len kamenné základy a jeden kamenný dom. Najstarší doklad o dedine je z roku 1463. Jej zemepánmi boli zemania zo Zbudze. Okolo roku 1600 tam žili len šoltýske domácnosti. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V roku 1715 vo Vyšnom Zbojnom hospodárilo 12 poddanských domácností, v roku 1720 len 8 domácností, v roku 1828 bolo 47 domov a 359 obyvateľov.
V súčasnej dobe žije okolo 200 obyvateľov.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom a povozníctvom. V obci bol kameňolom, kde sa ťažil kameň na stavby usadlostí, kurie, chrámu a školy a mlyn.
Náboženstvo [upraviť]
Zoznam farárov v obci Nižné Zbojné:
- Bovankovič Joannes 1799 – 1801 (P) Nižné Zbojné
- Lipčej Joannes 1802 – 1804 (P) Nižné Zbojné
- Savkulič Joannes 1804 – 1823 (P) Nižné Zbojné
- Jurista Michael 1823 – 1837 (P) Nižné Zbojné
- Červeňak Andreas 1837 – 1848 (P) Nižné Zbojné
- Rojkovič Antonius 1849 – 1857 (P) Nižné Zbojné
- Bačinsky Augustinus 1857 – 1859 (P) Nižné Zbojné
- Hodermarsky Chrysantus 1859 – 1869 (P) Nižné Zbojné
- Žatkovič Joannes 1869 – 1877 (P) Nižné Zbojné
- Brinsky Antonius 1878 (P) Nižné Zbojné
- Kiš Georgius 1878 – 1883 (P) Nižné Zbojné
- Tóth Victor 1883 – 1887 (P) Nižné Zbojné
- Kutka Stephanus 1888 – 1892 (P) Nižné Zbojné
- Stavrovsky Paulus 1892 – 1896 (P) Nižné Zbojné
- Turkiňak Joannes 1899 – 1902 (P) Nižné Zbojné
- Marťak Alexius 1915 – 1918 (P) Nižné Zbojné
- Rokicky Stephanus 1918 – 1934 (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov
-Komper Paulus 1934 – 1948 (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov -Komper Paulus 1968 – ? (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov V súčasnej dobe patrí obec Zbojné pod GKFÚ Výrava.
Obyvateľstvo [upraviť]
V Zbojnom žijú prevažne Rusíni gréckokatolíckeho vierovyznania. Patria do západnejšej rečovej skupiny tohto jazyka
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Severne od obce je v doline Výravy priehradné jazero, ktoré bolo pôvodne po 2. svetovej vojne postavené ako vodná elektráreň. Po letných búrkach v 60. – tých rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce. V 1968 obec začala s opravou hrádze a rekreačného komplexu s hotelom, ktoré po roku 1969 musela odovzdať štátu a skončiť podnikateľské zámery obce. Výsledok štátnej správy rekreačného komplexu a školy v prírode je katastrofalný stav objektov. V roku 1973 sa začala socializácia obce a tak boli položené prvé základy JRD, ktoré bolo pripojené k JRD Rokytov pri Humennom.
Stavby [upraviť]
Nekodončená Priehrada na rieke výrava
Pamiatky [upraviť]
V súpise pamiatok a dominantou obce je chrám sv. Mikuláša Biskupa – gréckokatolícky chrám barokovo-klasicistického štýlu bol postavený roku 1788. Hlavný oltár s prestavaným ikonostasom z prvej polovice 19. storočia, čiastočne doplnený roku 1858.
Medzi najstraššie usadlosti obce je dom číslo 3 ako zvyšok kúrie. K rozvoju obce nesmieme zabudnúť na rod Škodovcov, ktorí tu vlastnili značnú časť lesov a širokom okolí. Z obce časť Pytľova cez Vrh bola postavená cesta Krivule na hranicu obce Zbojné a Valentovce, kde v 19. storočí dal Škoda postaviť poľovnícky kaštieľ. V tejto dobe na kaštieľ došiel aj prvým automobilom. Kaštieľ bol zničený počas bojov v 1. svetovej vojne, keď Rusi zastavili front nad obcou Zbojné. V tejto oblasti sa začali urputné boje muža proti mužovi. Na jar v roku 1915 z Výravy útočili ruské vojská, z Valentoviec a Zbojného rakúsko-uhorské a nemecké vojsko. Údajne tam padlo 8000 vojakov na oboch stranách. Neďaleko zrúcanín kaštieľa na hranici obci Zbojné, Valentovce a Výrava je vojenský cintorín pre rakúsko-uhorské vojská, nachádzajú sa tam aj ďalšie cintoríny smerom na Výravu a Krásny Brod. Cintorín pre nemecké vojská sa nachádza v katastrálnom území obce časť Kút-Hrabiny. Padli ruskí vojaci boli pochovaní na obecnom cintoríne. Medzi pozoruhodnosť Škodovcov z 19. storočia patri poľovnícka chata Milena s rybníkom a vysadenými sibírskymi borovicami na hrebeni Kudrovca na hranici obci Zbojné a Svetlice. S prelomu 19. a 20. storočia bol vybudovaný samospádový vodovod v katastrálnom území Bystré, ktorý zásoboval vodou policajné kasárne (zničené po 2. svetovej vojne) a sídlo správy lesov zo veľkou ovocnou záhradou a rybníkom.
Počas 2. svetovej vojny na jeseň roku 1943 bola v lesoch obce časť Bystré založená prvá partizánska skupina na Slovenskú Pugačev zo zajatcov červenej armády- zemlianka.
Pomníky [upraviť]
Pamätná tabuľa na obecnom dome za účasť v 2. svetovej vojne.
Kulinárske špeciality [upraviť]
V lete ryby v alobale a pečené v pahrebe. Pirohy plnené tvarohom, kapustou, zemiakmi alebo lekvárom, bobáľky alebo zemiakové guľky. Vianočná hríbová polievka. Každá rodina má svoju špecialitu.
Doprava [upraviť]
autobusová
Školstvo [upraviť]
Zrušená základná škola
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Anna Koščová je v zozname. Dostupné online.
|
||||||||
