Čierna (vrch v Kozích chrbtoch)
| Čierna | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Šuňava, Lučivná |
| Pohorie | Kozie chrbty |
| Podcelok | Dúbrava |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 1 104,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°01′30″S 20°08′33″V / 49,0251°S 20,1424°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Vikartoviec |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čierna (1 104,1 m n. m.[1]) je vrch v Kozích chrbtoch. Leží nad Vikartovcami, približne 5 km juhozápadne od Svitu.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Kozích chrbtov, v geomorfologickom podcelku Dúbrava.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie obcí Šuňava a Lučivná.[4] Najbližšími sídlami sú južne ležiace Vikartovce, západne situovaná Šuňava a Štrba, severne Lučivná a severovýchodne mesto Svit.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Čierna leží v rázsoche, vybiehajúcej severným smerom z masívu Kozieho kameňa (1 255 m n. m.). Západne sa nachádza Sviniarka (938 m n. m.), Vtáčnik (903 m n. m.), Gregória (1 046 m n. m.) a Krahulec (1 075 m n. m.), južným smerom Jedlinská (1 075 m n. m.), Brdárová (1 107 m n. m.) a Vysoký vrch (1 148 m n. m.), východným Kozí kameň, Krížový vrch (1 102 m n. m.) a Smolník (995 m n. m.) a severným Bôrik (922 m n. m.), Valtierov vrch (918 m n. m.), Sviniarka (938 m n. m.) a tiež tatranská Vysoká (2 547 m n. m.) či Gerlachovský štít (2 655 m n. m.).[1] Oblasť je súčasťou povodia rieky Poprad, pričom masív Čiernej odvodňuje potok Lopušná a jej prítoky. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch pokrýva nesúvislý lesný porast s mnohými odlesnenými plochami[5], ktoré umožňujú obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je tak možné pozorovať okolité vrcholy Kozích chrbtov a blízkych Nízkych Tatier, no tiež Chočské vrchy, Západné a Vysoké Tatry a Levočské vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no východne vedie sedlom Tabličky 
zeleno značený chodník z Vikartoviec do Svitu. Dolinou Veľká Lopušná vedie západným úpätím 
žltá značka z Lučivnej na rázc. Jakubčáková nad Vikartovcami.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-25]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-09-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-25]. Dostupné online.