Ču Žung-ťi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ču Žung-ťi
Ču Žung-ťi
Bývalý premiér Čínskej ľudovej republiky
V úrade
1998 – 2003
PrezidentŤiang Ce-min
Predchodca Li Pcheng Wen Ťia-pao Nástupca
5. guvernér Čínskej ľudovej banky
V úrade
1993 – 1995
Biografické údaje
Narodenie1. október 1928 (91 rokov)
Čchang-ša
Politická stranaKomunistická strana Číny
Odkazy
Spolupracuj na CommonsČu Žung-ťi
(multimediálne súbory)

Ču Žung-ťi (čín. 朱镕基 – Ču Žung-ťi, pchin-jin: Zhū Róngjī), * 1. október 1928) bol v rokoch 1998 až 2003 premiérom Čínskej ľudovej republiky. Ako blízky spolupracovník autora ekonomických reforiem Teng Siao-pchinga zastával funkcie guvernéra čínskej centrálnej banky a primátora Šanghaja. Ekonomické reformy, ktoré ako premiér implementoval, viedli k dvojcifernému rastu čínskej ekonomiky na prelome milénií.

Život[upraviť | upraviť kód]

Ču pochádza z rodiny intelektuálov a bohatých vlastníkov pôdy. Vyštudoval elektrotechniku na univerzite Tsinghua v Pekingu. Počas štúdií vstupil do komunistickej strany a po ovládnutí Pekingu komunistami v roku 1949 počas občianskej vojny sa stal predsedom študentského hnutia. Po štúdiu pracoval v plánovacej komisii, avšak v roku 1957 počas Kampane sto kvetov verejne kritizoval ekonomickú politiku Mao Ce-tunga. Ču bol následne označený za pravičiara a vyhodený z práce aj komunistickej strany. Počas hladomoru spôsobenom kampaňou Veľký skok vpred v roku 1962 bol pardonovaný a povolaný späť do plánovacej komisie. Počas Kultúrnej revolúcie bol opäť perzekuovaný a v rokoch 19701975 bol poslaný pracovať na vidiek na prevýchovu.

Po smrti Mao Ce-tunga a prevzatí moci v krajine Teng Siao-pchingom bol Ču rehabilitovaný a vrátil sa do Pekingu a do komunistickej strany. Od začiatku osemdesiatych rokov, kedy Teng konsolidoval moc vo svojich rukách, kariérne rástol aj Ču. Stal sa dekanom ekonomickej fakulty na univerzite Tsinghua a v roku 1987 aj primátorom Šanghaja.[1] V tejto pozícii riadil založenie priemyselného parku, do ktorej sa presťahoval Volkswagen ako prvá západná automobilka v Číne, a založenie špeciálnej ekonomickej zóny v Pchu-tungu, ktorá je dodnes finančným centrom krajiny.

Vysoká politika[upraviť | upraviť kód]

Počas svojho pôsobenia v Šanghaji úzko spolupracoval s Ťiang Ce-minom, vďaka ktorému sa neskôr dostal do najvyššej politike. Počas pôsobenia vo východočínskej metropole taktiež prejavil kompetentný, prísny, ale zároveň pragmatický prístup, ktorý viedol k hospodárskemu rastu mesta.[2] Počas nepokojov v roku 1989 komunikoval so študentmi a protesty v Šanghaji sa obišli bez násilia, ktoré vypuklo v Pekingu. Po udalostiach na Námestí nebeského pokoja nastal v komunistickej strane zápas o moc. Ču bol na strane Teng Siao-pchinga, ktorý zvíťazil a ktorého neskôr sprevádzal aj na známej inšpekčnej ceste na juh, ktorá naštartovala čínsku ekonomiku.

Hospodársky úspech v Šanghaji vyniesol Čua v roku 1991 na pozíciu vicepremiéra a v roku 1993 sa stal guvernérom Čínskej ľudovej banky. V týchto pozíciach reformoval štátom vlastnené podniky a podarilo sa mu ukončiť infláciu, ktorá sa dostávala na úroveň 20%.[3] Reformoval taktiež daňový systém a reštrukturalizoval najväčšie banky v krajine.

V roku 1998 bol zvolený za premiéra Čínskej ľudovej republiky a jeho blízky spolupracovník Ťiang Ce-min sa stal prezidentom. V ekonomickej politike, ktorá bola jeho prioritou, si vytýčil tzv. tri ciele: privatizáciu stratových štátnych podnikov, odpísanie nedobytných pohľadávok čínskych bánk a zníženie korupcie. Podla jeho vlastného hodnotenia bol úspešný v prvých dvoch bodoch, ale tretí sa mu naplniť nepodarilo.[4] V roku 2001 sa Čína stala členom Svetovej obchodnej organizácie.[5]

Počas jeho pôsobenia na funkcii premiéra začala Čína s výstavbou ambicióznych projektov. V roku 2001 sa začala stavba najvyššie položenej železnice na svete, ktorá spája Čínu s Tibetom[6] a v roku 2002 bola v Šanghaji otvorená vysokorýchlostná železničná trať fungujúca na princípe magnetickej levitácie.[7]

Osobný život[upraviť | upraviť kód]

Po skončení jeho funkčného obdobia v roku 2003 sa stiahol do ústrania a do politiky nezasahuje. Jeho dve deti zastávajú vysoké exekutívne pozície v čínskom súkromnom sektore. Ču je známy výbornou znalosťou angličtiny.

Zaujímavosťou je, že Ču je priamym potomkom cisára Chung-wu (vlastným memon Ču Jüan-čang), ktorý v štrnástom storočí založil dynastiu Ming.[8]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zhu Rongji [online]. Britannica, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Profile: Zhu Rongji [online]. BBC, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. S novým vedením neprichádza v Číne nádej na demokraciu [online]. Hospodárske noviny, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
  4. Čeho dosáhl Ču Žung-ťi [online]. Project Syndicate, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (po česky)
  5. Čína oficiálne vstúpila do WTO [online]. Hospodárske noviny, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
  6. V Číne sa začala výstavba železnice do Tibetu [online]. SME, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
  7. Nemeckí a čínski predstavitelia otvorili prevádzku moderného magnetického vlaku [online]. SME, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
  8. TEMPEST, Rone. China's Impatient Would-Be Premier [online]. Los Angeles Times, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]