Veľký skok vpred

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Veľký skok vpred (čín. 大跃进, pinyin dàyuèjìn) je názov ekonomického a sociálneho plánu, ktorý v rokoch 1957-58 vypracoval Mao Ce-tung. Nová hospodárska koncepcia mala viesť k radikálnej akcelerácii ekonomického rastu Čínskej ľudovej republiky. Očakávaný prudký rozvoj čínskej ekonomiky mal Číne v dohľadnom čase zabezpečiť ekonomickú a technologickú nezávislosť a umožniť konkurencieschopnosť Číny na úrovni hospodársky vyspelých krajín (USA, Spojené kráľovstvo).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Primitívne pece na tavbu železa

Ústredným prvkom a stimulom čínskeho „veľkého skoku“ mala byť politika „chodenia na dvoch nohách“, teda rovnocenný rozvoj poľnohospodárstva a priemyslu. V poľnohospodárstve mala byť základom intenzifikácia práce na vidieku (v rámci komún). V oblasti priemyslu verila čínska vláda v dosiahnutie úrovne západných štátov a to v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov. Tieto očakávania sa odvíjali od vysokého rastu priemyselnej produkcie docieleného industrializáciou v rokoch 1953-57. Na rozdiel od poľnohospodárstva zaznamenala priemyselná výroba (najmä ťažký priemysel) v počiatočných fázach Veľkého skoku enormný nárast.

Centrom stratégie priemyselného rozvoja bola výroba ocele (železa). V rozmedzí rokov 1958 a 1960 stúpla produkcia surového železa o 98% a ocele o 133%. Železo bolo vyrábané v tisíckach nových fabrík primitívnymi metódami, čo malo za následok malú kvalitu a nepoužiteľnosť tohto artefaktu. V období Veľkého skoku bolo do výroby železa priamo či nepriamo zainteresovaných 60 miliónov ľudí. Kvôli masívnej zamestnanosti v oblasti produkcie železa trpela poľnohospodárska výroba kritickým nedostatkom pracovných síl, čo viedlo spolu s centrálne nariadeným zmenšením osevných plôch a vyčerpanosťou pôdy (zapríčinenou nešetrným zaobchádzaním, podporovaným napr. T. Lysenkom, ruským agronómomom) k tragickým dôsledkom. Neúroda v rokoch 1959-61 spôsobila hladomor, ktorý si vyžiadal takmer 20 miliónov obetí. Neproduktívna výroba železa a ocele bola znížená až ako následok sociálnych nepokojov na vidieku.

Ďalším, nemenej závažným, negatívnym prvkom politiky Veľkého skoku bol systém plánovania. Produkcia bola stanovovaná administratívnymi respektíve straníckymi orgánmi, pričom nebol braný ohľad na reálny potenciál a možnosti poľnohospodárskych a priemyselných výrobcov. Oficiálne boli vykazované obrovské výnosy a značné prekročenia daného plánu, skutočná produkcia bola však omnoho nižšia. V roku 1958 bolo napríklad zožatých 200 miliónov ton obilia, údaj predložený ústrednému výboru bol o 175 miliónov ton vyšší. Kvôli podávaniu fiktívnych údajov nemalo stranícke vedenie predstavu o stave čínskej ekonomiky.

V konečnom dôsledku znamenal Veľký skok vpred pre čínsku ekonomiku stagnáciu, ak nie veľký skok nazad.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]