Škrečok džungarský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
škrečok džungarský
Musu grauzikas1 resize.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phodopus sungorus
Pallas, 1773
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Škrečok džungarský[1] (iné názvy: chrček džungarský[2], škrečok džungársky, chrček džungársky[pozn 1]; lat. Phodopus sungorus, Pallas, 1773) je malý hlodavec z podčeľade škrečkorodé, pochádzajúci pôvodne zo stepí južnej a strednej Sibíri, no vyskytuje sa aj v Kazachstane, Mongolsku a severnej Číne. Je zaujímavý neobvyklým správaním samca, ktorý asistuje samici pri pôrode a pomáha jej starať sa o mláďatá. Dorastá do dĺžky 9 cm a dožíva sa maximálne 2 až 4 rokov.[9] Škrečok džungarský je väčšinou veľmi aktívny v noci.

Reprodukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Škrečok džungarský je pohlavne dospelý v troch mesiacoch veku, no najplodnejší je okolo 8 až 12 mesiaca života. Samica po 22 dňoch gravidity vrhne 4 až 8 slepých a bezsrstých mláďat. Je schopná reprodukcie už krátko po vrhu a to až 8 krát ročne.

Škrečok džungarský potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potrava pre škrečka sa dá kúpiť v každom petshope . Kde kúpite zmes pre škrečka ( tvoria ju väčšinou obilniny + granulky , ktoré sú vitamíni pre škrečky ) . V týchto potravinových balíčkoch z obchodu je Škrečok džungarský celkom vyberavý . A časom uvidíte že keď ho krmíte vyberá si len svoje obľúbene maškrtky. To ale nehrá veľkú úlohu keďže škrečok toho veľa nezje Okrem toho škrečka džungárskeho môžete kŕmiť akoby to bola myš . Takže určite nepohrdne tvrdým rožkom , mrkvou alebo inou zeleninou .

Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V slovenských textoch sa vyskytuje tak tvar džungarský ako aj tvar džungársky, v biológii je ale, zdá sa, častejší tvar džungarský a mimo biológie tvar džungársky.[3][4][5][6][7][8]. V češtine je naopak správny len tvar džungarský.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 108.
  2. MASSÁNYI, P. – TOMAN, R.: Chrček džungarský, čínsky a Roborovského. In: Magazín chovateľa, roč. 1, 2002, č. 8, s. 34
  3. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 659. („Džungári, Džungárska panva, Džungársky Alatau, Džungársky chanát“)
  4. OČOVSKÝ, Štefan, ed. Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1977. 855 s. (Malé encyklopedie vydavateľstva Obzor.) S. 217. („Džungárska brána, Džungársky Alatau“)
  5. GURŇÁK, Daniel. Štáty v premenách storočí : dejepisný atlas. 2. vyd. Bratislava : Mapa Slovakia, 2006. 50 s. ISBN 80-89080-47-2. S. 19. („Džungarský chanát“)
  6. Kazachstan. In: Pyramída („Džungarský chanát“)
  7. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 108. ("škrečok džungarský")
  8. MASSÁNYI, P. – TOMAN, R.: Chrček džungarský, čínsky a Roborovského. In: Magazín chovateľa, roč. 1, 2002, č. 8, s. 34. („chrček džungarský“)
  9. JUDSONOVÁ, Olivia. Sexuální poradna Dr. Tatiany pro všechna živá stvoření. 1. vyd. [s.l.] : Argo, 2003. ISBN 80-86569-50-0. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křečík džungarský na českej Wikipédii.