Sgrafito: Rozdiel medzi revíziami
obrázok do suc. sgraffitó |
d kozmetika |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Scraffito 22.jpg|thumb|right|200px|Sgrafito v Guarde, ([[Švajčiarsko]]).]] |
[[Obrázok:Scraffito 22.jpg|thumb|right|200px|Sgrafito na dome v Guarde, ([[Švajčiarsko]]).]] |
||
[[Image:Breznice PB CZ chateau sgraffito detail 605.jpg|thumb|200px|Detail sgrafitovej omietky na stenách zámku Březnice, okres Příbram]] |
|||
'''Sgrafito''' (z [[Taliančina|tal.]] ''sgraffiare'' - škrabať) je grafická [[umelecká technika]], pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej [[Omietka|omietky]]. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív. Sgrafito vzniklo v [[Taliansko|Taliansku]] v období [[Renesancia|renesancie]] ako typický dekoratívny prvok tohto slohu a uplatňovalo sa najmä pri výzdobe fasád budov, neskôr aj v interiéroch. |
'''Sgrafito''' (z [[Taliančina|tal.]] ''sgraffiare'' - škrabať) je grafická [[umelecká technika]], pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej [[Omietka|omietky]]. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív. Sgrafito vzniklo v [[Taliansko|Taliansku]] v období [[Renesancia|renesancie]] ako typický dekoratívny prvok tohto slohu a uplatňovalo sa najmä pri výzdobe fasád budov, neskôr aj v interiéroch. |
||
| ⚫ | |||
| ⚫ | Sgrafito sa vyskytovalo predovšetkým v severných častiach Talianska. Jeho zrod spadá pravdepodobne do [[16. storočie|16. storočia]]. Za jeho údajného vynálezcu je ozančovaný [[Ouden Feltrini]], no iný zdroj poukazuje na maliara z [[Florencia|Florencie]] - [[:it:Piero di Cosimo|Piera di Cosimu]]. Technika sa však používala aj v [[Nemecko|nemecky]] hovoriacich krajinách (okolie [[:de:Marburg]]u a [[:de:Wetterau]]) ako jednoduchá ľudová úprava fasád už v [[13. storočie|13. storočí]]. |
||
| ⚫ | Na [[Slovensko]] sa sgrafito dostalo spolu s talianskymi majstrami, ktorí tu pôsobili. Rozšírilo sa najmä v oblasti [[Slobodné kráľovské banské mesto|banských miest]] na stredom Slovensku a v [[Spiš (región)|spišských]] mestách. Uplatnilo sa najmä na verejných budovách a na fasádach šľachtických sídel (napr. Thurzov dom v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], zvonica v [[Kežmarok|Kežmarku]]). |
||
| ⚫ | |||
| ⚫ | |||
| ⚫ | V súčasnej dobe a súčasnej architektúre sa sgrafito objavuje na fasádach budov alebo v interiéroch skôr iba zriedka a väčšinou je to vo forme [[Umelecké dielo|umeleckého diela]], ktoré je už v inom vzťahu k [[Architektúra|architektúre]] ako to bolo v období jeho najväčšieho rozkvetu. Sú to skôr obrazy v kontexte moderného súčasného umenia, abstraktné kompozície a experimenty. Uplatnenie tradičných materiálov v súčasnom sgrafite je nákladnejšie ako použitie moderných, preto sú častokrát dnešní umelci nútení použiť moderné materiály. Mnohokrát sa kompozícia dotvára vkladaním prírodných prvkov - kameňov, dreva a podobne. Nižšie uvedené obrázky ukazujú sgrafito v kontexte moderného umenia. Ich aplikácia je možná na steny interiéru aj exteriéru. |
||
== Princíp vytvárania sgrafita == |
== Princíp vytvárania sgrafita == |
||
| Riadok 13: | Riadok 20: | ||
V období renesancie sa vo veľkej miere používal na povrchové úpravy opracovaný kameň a vytvárala sa tzv. [[Bosáž|kamenná bosáž]]. Sgrafito umožňovalo dosiahnuť podobný efekt oveľa lacnejšie a jednoduchšie pomocou plasticky pôsobiaceho ornamentu pripomínajúceho jednotlivé kvádre. Oproti iným riešeniam bolo aj pomerne odolné voči poveternostným vplyvom. |
V období renesancie sa vo veľkej miere používal na povrchové úpravy opracovaný kameň a vytvárala sa tzv. [[Bosáž|kamenná bosáž]]. Sgrafito umožňovalo dosiahnuť podobný efekt oveľa lacnejšie a jednoduchšie pomocou plasticky pôsobiaceho ornamentu pripomínajúceho jednotlivé kvádre. Oproti iným riešeniam bolo aj pomerne odolné voči poveternostným vplyvom. |
||
| ⚫ | |||
| ⚫ | |||
| ⚫ | Sgrafito sa vyskytovalo predovšetkým v severných častiach Talianska. Jeho zrod spadá pravdepodobne do [[16. storočie|16. storočia]]. Za jeho údajného vynálezcu je ozančovaný [[Ouden Feltrini]], no iný zdroj poukazuje na maliara z [[Florencia|Florencie]] - [[:it:Piero di Cosimo|Piera di Cosimu]]. Technika sa však používala aj v [[Nemecko|nemecky]] hovoriacich krajinách (okolie [[:de:Marburg]]u a [[:de:Wetterau]]) ako jednoduchá ľudová úprava fasád už v [[13. storočie|13. storočí]]. |
||
| ⚫ | Na [[Slovensko]] sa sgrafito dostalo spolu s talianskymi majstrami, ktorí tu pôsobili. Rozšírilo sa najmä v oblasti [[Slobodné kráľovské banské mesto|banských miest]] na stredom Slovensku a v [[Spiš (región)|spišských]] mestách. Uplatnilo sa najmä na verejných budovách a na fasádach šľachtických sídel (napr. Thurzov dom v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], zvonica v [[Kežmarok|Kežmarku]]). |
||
| ⚫ | |||
<!-- preco toto prosim Vas niekoho, kto mi s tym vie pomoct, nefunguje? vie niekto, preco ten obrayok nefunguje?---> |
|||
[[Image:Renaissance_house.jpg|200px|thumb|right|Sgrafitová výzdoba fasády - tzv. psaníčkové sgrafito]] |
|||
<!--Prosim poradte, kto viete---> |
|||
* spočiatku jednoduchšie - [[Geometria|geometrické]] obrazce, geometrické súvislé vzory vytvorené z [[Priamka|priamok]], [[Kružnica|kružníc]] a vlnoviek, [[obdĺžnik]]y, kvádrovanie rôznych foriem, diamantová [[bosáž]], klasické renesančné "psaníčko" (list - vzor pripomínajúci obálku) |
* spočiatku jednoduchšie - [[Geometria|geometrické]] obrazce, geometrické súvislé vzory vytvorené z [[Priamka|priamok]], [[Kružnica|kružníc]] a vlnoviek, [[obdĺžnik]]y, kvádrovanie rôznych foriem, diamantová [[bosáž]], klasické renesančné "psaníčko" (list - vzor pripomínajúci obálku) |
||
* súvislý kobercový vzor, motivicky neohraničený, pokrývajúci ako [[textília]] celé [[priečelie]] |
* súvislý kobercový vzor, motivicky neohraničený, pokrývajúci ako [[textília]] celé [[priečelie]] |
||
* rastlinné a iné ornamenty, figurálne alegorické, historické, mytologické výjavy - vznikali kopírovaním a zväčšovaním grafických predlôh, či už podľa grafických listov, alebo podľa ilustrácií z [[Biblia|biblie]] |
* rastlinné a iné ornamenty, figurálne alegorické, historické, mytologické výjavy - vznikali kopírovaním a zväčšovaním grafických predlôh, či už podľa grafických listov, alebo podľa ilustrácií z [[Biblia|biblie]] |
||
| ⚫ | |||
| ⚫ | V súčasnej dobe a súčasnej architektúre sa sgrafito objavuje na fasádach budov alebo v interiéroch skôr iba zriedka a väčšinou je to vo forme [[Umelecké dielo|umeleckého diela]], ktoré je už v inom vzťahu k [[Architektúra|architektúre]] ako to bolo v období jeho najväčšieho rozkvetu. Sú to skôr obrazy v kontexte moderného súčasného umenia, abstraktné kompozície a experimenty. Uplatnenie tradičných materiálov v súčasnom sgrafite je nákladnejšie ako použitie moderných, preto sú častokrát dnešní umelci nútení použiť moderné materiály. Mnohokrát sa kompozícia dotvára vkladaním prírodných prvkov - kameňov, dreva a podobne. Nižšie uvedené obrázky ukazujú sgrafito v kontexte moderného umenia. Ich aplikácia je možná na steny interiéru aj exteriéru. |
||
<gallery> |
|||
| ⚫ | |||
Image:Contemporary sgraffito sugovic 02.jpg|Plastickejšie poňaté sgrafito s výraznejším odklonom od tradičného princípu. Umelec narába nielen s farbou, ale aj s hrúbkou a tvarovaním povrchu omietky. |
|||
Image:Contemporary sgraffito sugovic 03.jpg|Sgrafito s použitím prírodných prvkov vkladaných do kompozície. Uplatnenie pestrej farebnosti. |
|||
</gallery> <br> |
|||
== Galéria == |
== Galéria == |
||
<center> |
|||
<gallery> |
<gallery> |
||
Image:The Ball Game Hall (Prague) Detail 1.JPG |
Image:The Ball Game Hall (Prague) Detail 1.JPG |
||
Image:Ambras Innenhof01.jpg |
Image:Ambras Innenhof01.jpg |
||
Image:Kladno neorococo facade.JPG |
Image:Kladno neorococo facade.JPG |
||
Image:Thalia in Domus Philologiae.JPG |
|||
Image:Thalia in Domus Philologiae.JPG|Mnemosyne. Sgraffito by Lithuanian painter Rimantas Gibavičius (1935-1993) in the vestibule of the Nine Muses is on the second floor of the south building of the S. Daukantas Courtyard (Vilnius University, Philology faculty). 1970 |
|||
</gallery> |
</gallery> |
||
</center> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
| Riadok 57: | Riadok 47: | ||
[[Kategória:Architektonické prvky]] |
[[Kategória:Architektonické prvky]] |
||
[[Kategória:Architektúra]] |
|||
[[Kategória:Umelecké techniky]] |
[[Kategória:Umelecké techniky]] |
||
Verzia z 23:23, 18. december 2007
Sgrafito (z tal. sgraffiare - škrabať) je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív. Sgrafito vzniklo v Taliansku v období renesancie ako typický dekoratívny prvok tohto slohu a uplatňovalo sa najmä pri výzdobe fasád budov, neskôr aj v interiéroch.
Vznik a rozšírenie sgrafita
Sgrafito sa vyskytovalo predovšetkým v severných častiach Talianska. Jeho zrod spadá pravdepodobne do 16. storočia. Za jeho údajného vynálezcu je ozančovaný Ouden Feltrini, no iný zdroj poukazuje na maliara z Florencie - Piera di Cosimu. Technika sa však používala aj v nemecky hovoriacich krajinách (okolie de:Marburgu a de:Wetterau) ako jednoduchá ľudová úprava fasád už v 13. storočí.
Na Slovensko sa sgrafito dostalo spolu s talianskymi majstrami, ktorí tu pôsobili. Rozšírilo sa najmä v oblasti banských miest na stredom Slovensku a v spišských mestách. Uplatnilo sa najmä na verejných budovách a na fasádach šľachtických sídel (napr. Thurzov dom v Banskej Bystrici, zvonica v Kežmarku).
Súčasné sgrafito
V súčasnej dobe a súčasnej architektúre sa sgrafito objavuje na fasádach budov alebo v interiéroch skôr iba zriedka a väčšinou je to vo forme umeleckého diela, ktoré je už v inom vzťahu k architektúre ako to bolo v období jeho najväčšieho rozkvetu. Sú to skôr obrazy v kontexte moderného súčasného umenia, abstraktné kompozície a experimenty. Uplatnenie tradičných materiálov v súčasnom sgrafite je nákladnejšie ako použitie moderných, preto sú častokrát dnešní umelci nútení použiť moderné materiály. Mnohokrát sa kompozícia dotvára vkladaním prírodných prvkov - kameňov, dreva a podobne. Nižšie uvedené obrázky ukazujú sgrafito v kontexte moderného umenia. Ich aplikácia je možná na steny interiéru aj exteriéru.
Princíp vytvárania sgrafita
Na stenu sa nanesie hrubšia spodná vrstva zafarbenej omietky (intonaco collorito). Po jej zaschnutí sa nanesie tenká vrchná vrstva omietky bielej farby (intonaco bianco), do ktorej sa ešte za čerstva preškrabávajú motívy. Farba spodnej omietky v talianskej renesancii bola zvyčajne čierna až sivá a aj hnedá a červená. Zafarbenie sa dosahovalo pomocou prírodných prímesí - popol zo slamy alebo dreva, rozomleté tehly a podobne. Na vrchnú vrstvu bola vhodná čo najjemnejšia vápenná omietka, prípadne iba vápenný náter, pretože umožňovali oveľa precíznejšiu kresbu zložitejších ornamentov ako hrubozrnné omietky. Obrátenie farebnosti tak, že spodná vrstva bola svetlá a vrchná tmavá sa nazýva kontrasgrafito. Okrem dvojfarebných motívov a ornamentov bolo možné navrstvením viacerých omietok vytvárať pestrejšie a dokonalejšie diela.
Okrem spomenutého postupu existuje aj technika vytvorenia sgrafita do jednofarebnej omietky. Po nanesení sa do jednofarebnej omietky vyškrabe obrazec, pričom dotknuté miesta ostávajú drsnejšie a ináč reflektujú svetlo, čo má v konečnom dôsledku podobný efekt ako iná farebnosť. Okrem toho sa časom rozdiel ešte umocní, pretože na zdrsnených plôškach obrazu sa zachytávajú nečistoty, následkom čoho ešte viac stmavnú.
V období renesancie sa vo veľkej miere používal na povrchové úpravy opracovaný kameň a vytvárala sa tzv. kamenná bosáž. Sgrafito umožňovalo dosiahnuť podobný efekt oveľa lacnejšie a jednoduchšie pomocou plasticky pôsobiaceho ornamentu pripomínajúceho jednotlivé kvádre. Oproti iným riešeniam bolo aj pomerne odolné voči poveternostným vplyvom.
Grafické motívy
- spočiatku jednoduchšie - geometrické obrazce, geometrické súvislé vzory vytvorené z priamok, kružníc a vlnoviek, obdĺžniky, kvádrovanie rôznych foriem, diamantová bosáž, klasické renesančné "psaníčko" (list - vzor pripomínajúci obálku)
- súvislý kobercový vzor, motivicky neohraničený, pokrývajúci ako textília celé priečelie
- rastlinné a iné ornamenty, figurálne alegorické, historické, mytologické výjavy - vznikali kopírovaním a zväčšovaním grafických predlôh, či už podľa grafických listov, alebo podľa ilustrácií z biblie
Galéria
_Detail_1.JPG)
Referencie
- Koch, W.: Malý lexikon architektúry; Bratislava, 1975, s.178
- Takátsová, J., Veľasová, L.: Sgrafitová výzdoba kaštieľa v Ladomerskej Vieske in: Pamiatky a múzeá, 1999/1
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému sgrafito.
