Franz Anton Hillebrandt: Rozdiel medzi revíziami

	Franz Anton Hillebrandt
	rakúsky barokový staviteľ a architekt
Narodenie	2. apríl 1719; Viedeň, Rakúsko
Úmrtie	25. január 1797; Viedeň, Rakúsko
Odkazy
Commons	Franz Anton Hillebrandt
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 08:26, 27. október 2010

Franz Anton Hillebrandt (aj Hillebrand) (* 2. apríl 1719, Viedeň - † 25. január 1797, Viedeň) bol rakúsky barokový architekt a staviteľ, činný aj na území dnešného Slovenska. Jeho krstným otcom bol Anton Erhard Martinelli, známy viedenský staviteľ.

Život

Používal aj meno Franz de Paula von Hillebrandt. Bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Falcka do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na Akadémiu výtvarných umení vo Viedni, kde bol aj 3. januára 1734 prijatý. Potom podnikol dlhšiu cestu po Nizozemsku a Nemecku.

V rokoch 1739 - 1740 pracoval u kniežaťa Schönborna vo Würzburgu s popredným barokovým architektom Johannom Balthasarom Neumannom, kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V roku 1742 budoval v Ravensburgu opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa Jeana Nicolasa Jadota zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby.

V Budaváre (Budín) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v Bratislave navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V Oradei (Veľkom Varadíne) dokončil v roku 1751 stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.

Keď v roku 1757 zomrel Giovanni Battista Martinelli (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta 29. októbra 1762, za zomrelého Nikolausa Pacassiho, bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského Hofburgu. Od roku 1757 až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali takmer všetky štátne stavby v Uhorsku.

Stavby na Slovensku

Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba Bratislavského hradu (1761 - 1768) pre nového uhorského miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho, zaťa kráľovnej Márie Terézie. Podľa Hillebrandtovho projektu vybudovali palác Terezianum, pristavený k východnej strane kráľovského paláca (vyhorel v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (po zrušení miestodržiteľského úradu boli prevezené do Viedne, kde sa stali základom dnešnej galérie Albertina, jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe).

Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V roku 1769 vypracoval plány oratória v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Ďalej sa podieľal na prestavbe kaštieľa v Holíči, letného arcibiskupského paláca (v rokoch 1761 - 1765) na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírení a prestavbe budovy uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ulici. Významnou prácou je tiež stavba budovy lekárskej fakulty univerzity v Trnave (v r. 1770 - 1773).

V roku 1774 vypracoval Hillebrandt na príkaz Márie Terézie regulačný plán pre Bratislavu, v ktorom sa počítalo s likvidáciou mestských hradieb, ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V nasledujúcich troch rokoch zbúrali staré hradby a brány s vežami (zachovaná ostala iba Michalská brána a časť opevnenia na západnej strane mesta).

V Nitre na hrade vybudovali podľa jeho návrhov budovu veľkoprepoštstva.

Iné stavby

Vypracoval plány na výstavbu paláca Belveder pre Eugena Savojského, paláca a baziliky v Oradei, na prestavbu zámkov Halbturn a Hof v Rakúsku a ďalších stavieb.

V Hillebrandtovej tvorbe zreteľne vrcholí prechod od baroka ku klasicizmu, spätému výtvarne a svojou dekoráciou so štýlom nazvaným podľa Ľudovíta XVI.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Franz Anton Hillebrandt

Zdroje

A. Fiala a kol., Bratislavský hrad, Alfa-press, Bratislava, 1995
B. Puškárová, I. Puškár, Bratislava - Pamiatková rezervácia, Tatran, Bratislava, 1989, ISBN 80-222-0024-7

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+{{Infobox Osobnosť|
-[[Obrázok:Wien Hofburg Nacht.jpg|250px|náhľad|Hofburg - jeho prestavbu riadil Franz Anton Hillebrandt]]
+  Meno                   = Franz Anton Hillebrandt |
-'''Franz Anton Hillebrandt''' (aj ''Hillebrand'') (* [[2. apríl]] [[1719]], [[Viedeň]] – † [[25. január]] [[1797]], Viedeň) bol rakúsky staviteľ, pôsobiaci aj na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Jeho krstným otcom bol [[Anton Erhard Martinelli]], známy viedenský staviteľ.
+  Portrét                = |
+  Popis                  = rakúsky barokový staviteľ a architekt|
+  Dátum narodenia        = [[2. apríl]] [[1719]] |
+  Miesto narodenia       = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |
+  živý-mŕtvy             = mŕtvy |
+  Dátum úmrtia           = [[25. január]] [[1797]] |
+  Miesto úmrtia          = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |
+}}
+'''Franz Anton Hillebrandt''' (aj '''Hillebrand''') (* [[2. apríl]] [[1719]], [[Viedeň]] - † [[25. január]] [[1797]], [[Viedeň]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[baroko|barokový]] architekt a staviteľ, činný aj na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Jeho krstným otcom bol [[Anton Erhard Martinelli]], známy viedenský staviteľ.
 ==Život==
-Používal aj meno ''Franz de Paula von Hillebrandt''. Bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Falcka do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na [[Akadémia výtvarných umení (Viedeň)|Akadémiu výtvarných umení]] vo Viedni, kde bol aj [[3. január]]a [[1734]] prijatý. Potom podnikol dlhšiu cestu po [[Nizozemsko|Nizozemsku]] a [[Nemecko|Nemecku]].
+Používal aj meno ''Franz de Paula von Hillebrandt''. Bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Falcka do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na [[Akadémia výtvarných umení (Viedeň)|Akadémiu výtvarných umení]] vo Viedni, kde bol aj 3. januára 1734 prijatý. Potom podnikol dlhšiu cestu po [[Nizozemsko|Nizozemsku]] a [[Nemecko|Nemecku]].
-V rokoch [[1739]]-[[1740]] pracoval u kniežaťa Schönborna vo [[Würzburg]]u s popredným barokovým architektom [[Johann Balthasar Neumann|Johannom Balthasarom Neumannom]], kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V roku [[1742]] budoval v [[Ravensburg]]u opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa [[Jean Nicolas Jadot|Jeana Nicolasa Jadota]] zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby.
+V rokoch 1739 - 1740 pracoval u kniežaťa [[Friedrich Karl von Schönborn-Buchheim|Schönborna]] vo [[Würzburg]]u s popredným barokovým architektom [[Johann Balthasar Neumann|Johannom Balthasarom Neumannom]], kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V roku 1742 budoval v [[Ravensburg]]u opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa [[Jean Nicolas Jadot|Jeana Nicolasa Jadota]] zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby.
-V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V [[Oradea|Oradei]] (Veľkom Varadíne) dokončil v roku [[1751]] stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.
+[[Obrázok:Wien Hofburg Neue Burg Heldenplatz.jpg|250px|náhľad|Jedným z Hillebrandtových diel je prestavba cisárskej rezidencie [[Hofburg (Viedeň)|Hofburgu]] vo [[Viedeň|Viedni]]]]V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V [[Oradea|Oradei]] (Veľkom Varadíne) dokončil v roku 1751 stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.
-Keď v roku [[1757]] zomrel [[Johann Baptista Martinelli]] (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta [[29. október|29. októbra]] [[1762]], za zomrelého [[Nikolaus Pacassi|Nikolausa Pacassiho]], bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského [[Hofburg]]u. Od roku [[1757]] až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali temer všetky štátne stavby v Uhorsku.
+Keď v roku 1757 zomrel [[Giovanni Battista Martinelli]] (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta 29. októbra 1762, za zomrelého [[Nikolaus Pacassi|Nikolausa Pacassiho]], bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského [[Hofburg (Viedeň)|Hofburgu]]. Od roku 1757 až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali takmer všetky štátne stavby v Uhorsku.
 ==Stavby na Slovensku==
-Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] (1761-1768) pre nového uhorského [[miestodržiteľ]]a [[Albert Tešínsky|Alberta Tešínskeho]], zaťa cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]]. Podľa Hillebrandtovho projektu vybudovali Tereziánum, pristavené k východnej strane hradu (vyhorelo v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (základ dnešnej viedenskej [[Albertína|Albertíny]], jednej z najvýznamnejších  grafických zbierok v Európe).
+Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] (1761 - 1768) pre nového uhorského miestodržiteľa [[Albert Saský|Alberta Sasko-Tešínskeho]], zaťa kráľovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]]. Podľa Hillebrandtovho projektu vybudovali palác [[Terezianum (Bratislava)|Terezianum]], pristavený k východnej strane [[Kráľovský palác na Bratislavskom hrade|kráľovského paláca]] (vyhorel v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (po zrušení miestodržiteľského úradu boli prevezené do Viedne, kde sa stali základom dnešnej galérie [[Albertina (Viedeň)|Albertina]], jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe).
-Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V roku [[1769]] vypracoval plány oratória v šaštínskom kostole, lebo s pôvodným nebola [[Mária Terézia]] spokojná (dostal za to 4000 zlatých). Ďalej sa podieľal na prestavbe zámku v [[Holíč]]i, letnom arcibiskupskom paláci na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírení a prestavbe budovy uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ulici. Najvýznamnejšou stavbou je budova lekárskej fakulty univerzity v [[Trnava|Trnave]] (1770-1773).
+[[Obrázok:Bratislava Letný arcibiskupský palác.JPG|left|thumb|230px|Jednou z Hillebrandtových prác je prestavba [[Letný arcibiskupský palác (Bratislava)|letného arcibiskupského paláca]] v Bratislave v rokoch 1761 - 1765]]Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej [[Reduta (Bratislava)|Reduty]]. V roku 1769 vypracoval plány oratória v [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|Bazilike Sedembolestnej Panny Márie]] v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne]]. Ďalej sa podieľal na prestavbe [[Kaštieľ v Holíči|kaštieľa]] v [[Holíč]]i, [[Letný arcibiskupský palác (Bratislava)|letného arcibiskupského paláca]] (v rokoch 1761 - 1765) na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírení a prestavbe budovy [[Palác Uhorskej kráľovskej komory|uhorskej kráľovskej komory]] na Michalskej ulici. Významnou prácou je tiež stavba budovy lekárskej fakulty univerzity v [[Trnava|Trnave]] (v r. 1770 - 1773).
-V rokoch 1761-1765 prestaval pôvodne [[renesancia|renesančný]] [[letný arcibiskupský palác]] v [[Bratislava|Bratislave]] na rozľahlé [[barok]]ové sídlo.
-Podľa regulačného plánu Bratislavy sa po roku [[1775]] začali búrať mestské hradby, ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V [[Nitra|Nitre]] na hrade vybudovali podľa jeho návrhov budovu veľkoprepoštstva.
+V roku 1774 vypracoval Hillebrandt na príkaz Márie Terézie regulačný plán pre Bratislavu, v ktorom sa počítalo s likvidáciou [[Mestské opevnenie (Bratislava)|mestských hradieb]], ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V nasledujúcich troch rokoch zbúrali staré hradby a brány s vežami (zachovaná ostala iba [[Michalská brána]] a časť opevnenia na západnej strane mesta).
+V [[Nitra|Nitre]] na [[Nitriansky hrad|hrade]] vybudovali podľa jeho návrhov budovu veľkoprepoštstva.
 ==Iné stavby==
-Vypracoval plány na výstavbu [[barok]]ového paláca, kópie viedenského belvedéru [[Belvedere]], a ďalej dnešného múzea [[Ţării Crişurilor]] a [[bazilika|baziliky]] v Oradei.
+Vypracoval plány na výstavbu paláca [[Belveder (Viedeň)|Belveder]] pre [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]], [[Biskupský palác (Oradea)|paláca]] a baziliky v [[Oradea|Oradei]], na prestavbu zámkov [[Zámok Halbturn|Halbturn]] a [[Zámok Hof|Hof]] v Rakúsku a ďalších stavieb.
-Prestavba zámkov [[Halbturn]] a [[Schloss Hof]] (v Rakúsku pri slovenských hraniciach); [[Palác Rottal]] (teraz sídlo rakúskej finančnej prokuratúry vo Viedni).
 V Hillebrandtovej tvorbe zreteľne vrcholí prechod od baroka ku [[klasicizmus|klasicizmu]], spätému výtvarne a svojou dekoráciou so štýlom nazvaným podľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]]
+== Iné projekty ==
+{{projekt|commons=Category:Franz Anton Hillebrandt}}
+== Zdroje ==
+* A. Fiala a kol., ''Bratislavský hrad'', Alfa-press, Bratislava, 1995
+* B. Puškárová, I. Puškár, ''Bratislava - Pamiatková rezervácia'', Tatran, Bratislava, 1989, ISBN 80-222-0024-7
 {{DEFAULTSORT:Hillebrandt, Franz Anton}}
@@ Riadok 31: / Riadok 50: @@
 [[Kategória:Úmrtia v 1797]]
 [[Kategória:Rakúski architekti]]
+[[Kategória:Barokoví architekti]]
 [[cs:Franz Anton Hillebrandt]]