Indoeurópske jazyky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: roa-rup:Limbe indoeuropeane |
d r2.7.1) (robot Pridal: zh-min-nan:Ìn-āu gí-hē |
||
Riadok 178: | Riadok 178: | ||
[[zea:Indo-Europese taelen]] |
[[zea:Indo-Europese taelen]] |
||
[[zh:印欧语系]] |
[[zh:印欧语系]] |
||
[[zh-min-nan:Ìn-āu gí-hē]] |
|||
[[zh-yue:印歐語系]] |
[[zh-yue:印歐語系]] |
Verzia z 05:56, 3. jún 2011
Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí. Vyvíjali sa spoločne v rozsiahlych oblastiach Eurázie z predpokladaného indoeurópskeho prajazyka. Za ťažisko a oblasť vzniku prajazyka sa považujú stepi v dnešnom juhozápadnom Rusku a Ukrajine. Výskum indoeurópskych jazykov sa uskutočňuje v rámci indoeuropeistiky.
O vzniku indoeurópskych jazykov pozri indoeurópsky prajazyk.
Delia sa na nasledujúce skupiny:
- indoiránske jazyky
- baltské jazyky
- slovanské jazyky
- germánske jazyky
- italické jazyky
- románske jazyky
- keltské jazyky
- anatólske jazyky
- grécke jazyky
- albánčina
- arménčina
- tocharčina
Ďalej sem veľmi pravdepodobne patria mnohé iné historické jazyky (tzv. reliktné jazyky), najmä:
- balkánsky areál:
- tráčtina
- dáčtina
- frýgičtina
- gréčtina - pozri hore
- pelasgičtina
- ilýrčina
- apeninský areál:
- keltiberský areál:
- jazyky Keltov, ktorí sa zmiešali s Ibermi
- Malá Ázia (špeciálny areál nedoložený):
- niektoré skýtske jazyky od Čierneho mora