Bruselské metro: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: id:Brussels Metro |
d typo gram, replaced: 39,5 km → {{km|39.5|m}} |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Metro Brussels.svg|thumb|right|Plán bruselského metra]] |
[[Súbor:Metro Brussels.svg|thumb|right|Plán bruselského metra]] |
||
'''Bruselské metro''' je [[podzemná rýchlodráha]] v [[Brusel]]i, ktorá sa skladá zo šiestich liniek (1, 2, 3, 4, 5, 6). Sieť má 60 staníc a dĺžku 39 |
'''Bruselské metro''' je [[podzemná rýchlodráha]] v [[Brusel]]i, ktorá sa skladá zo šiestich liniek (1, 2, 3, 4, 5, 6). Sieť má 60 staníc a dĺžku {{km|39.5|m}}. Okrem toho v Bruseli existujú dve trasy určené na podpovrchovú prevádzku električiek ([[francúzština|fr.]] ''prémetro''), ktoré boli skonštruované tak, aby ich bolo možné v budúcnosti upraviť na prevádzku klasického metra. Prevádzkovateľom metra je spoločnosť ''STIB/MIVB''. Táto spoločnosť zabezpečuje aj električkovú a autobusovú dopravu v meste. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Riadok 36: | Riadok 36: | ||
|- valign="top" |
|- valign="top" |
||
| bgcolor="#EEE9E9" | |
| bgcolor="#EEE9E9" | |
||
* Roi Baudouin / Koning Boudewijn |
* Roi Baudouin / Koning Boudewijn |
||
* Heysel / Heizel |
* Heysel / Heizel |
||
* Houba-Brugmann |
* Houba-Brugmann |
||
* Stuyvenbergh |
* Stuyvenbergh |
||
* Bockstael |
* Bockstael |
||
* Pannenhuis |
* Pannenhuis |
||
* Belgica |
* Belgica |
||
* Simonis |
* Simonis |
||
* Osseghem / Ossegem |
* Osseghem / Ossegem |
||
* Beekkant |
* Beekkant |
||
* Étangs Noirs / Zwarte Vijvers |
* Étangs Noirs / Zwarte Vijvers |
||
* Comte de Flandre / Graaf van Vlaanderen |
* Comte de Flandre / Graaf van Vlaanderen |
||
* Sainte-Catherine / Sint-Katelijne |
* Sainte-Catherine / Sint-Katelijne |
||
* De Brouckère |
* De Brouckère |
||
* Gare Centrale / Centraal Station |
* Gare Centrale / Centraal Station |
||
* Parc / Park |
* Parc / Park |
||
* Arts-Loi / Kunst-Wet |
* Arts-Loi / Kunst-Wet |
||
* Maelbeek / Maalbeek |
* Maelbeek / Maalbeek |
||
* Schuman |
* Schuman |
||
* Mérode |
* Mérode |
||
* Thieffry |
* Thieffry |
||
* Pétillon |
* Pétillon |
||
* Hankar |
* Hankar |
||
* Delta |
* Delta |
||
* Beaulieu |
* Beaulieu |
||
* Demey |
* Demey |
||
* Herrmann-Debroux |
* Herrmann-Debroux |
||
| |
| |
||
* Erasme / Erasmus |
* Erasme / Erasmus |
||
* Eddy Merckx |
* Eddy Merckx |
||
* CERIA / COOVI |
* CERIA / COOVI |
||
* La Roue / Het Rad |
* La Roue / Het Rad |
||
* Bizet |
* Bizet |
||
* Veeweyde / Veeweide |
* Veeweyde / Veeweide |
||
* Saint-Guidon / Sint-Guido |
* Saint-Guidon / Sint-Guido |
||
* Aumale |
* Aumale |
||
* Jacques Brel |
* Jacques Brel |
||
* Gare de l'Ouest / Weststation |
* Gare de l'Ouest / Weststation |
||
* Beekkant |
* Beekkant |
||
* Étangs Noirs / Zwarte Vijvers |
* Étangs Noirs / Zwarte Vijvers |
||
* Comte de Flandre / Graaf van Vlaanderen |
* Comte de Flandre / Graaf van Vlaanderen |
||
* Sainte-Catherine / Sint-Katelijne |
* Sainte-Catherine / Sint-Katelijne |
||
* De Brouckère |
* De Brouckère |
||
* Gare Centrale / Centraal Station |
* Gare Centrale / Centraal Station |
||
* Parc / Park |
* Parc / Park |
||
* Arts-Loi / Kunst-Wet |
* Arts-Loi / Kunst-Wet |
||
* Maelbeek / Maalbeek |
* Maelbeek / Maalbeek |
||
* Schuman |
* Schuman |
||
* Mérode |
* Mérode |
||
* Montgomery |
* Montgomery |
||
* Joséphine-Charlotte |
* Joséphine-Charlotte |
||
* Gribaumont |
* Gribaumont |
||
* Tomberg |
* Tomberg |
||
* Roodebeek |
* Roodebeek |
||
* Vandervelde |
* Vandervelde |
||
* Alma |
* Alma |
||
* Crainhem / Kraainem |
* Crainhem / Kraainem |
||
* Stockel / Stokkel |
* Stockel / Stokkel |
||
| bgcolor="#EEE9E9" | |
| bgcolor="#EEE9E9" | |
||
* Simonis |
* Simonis |
||
* Ribaucourt |
* Ribaucourt |
||
* Yser / IJzer |
* Yser / IJzer |
||
* Rogier |
* Rogier |
||
* Botanique / Kruidtuin |
* Botanique / Kruidtuin |
||
* Madou |
* Madou |
||
* Arts-Loi / Kunst-Wet |
* Arts-Loi / Kunst-Wet |
||
* Trône / Troon |
* Trône / Troon |
||
* Porte de Namur / Naamsepoort |
* Porte de Namur / Naamsepoort |
||
* Louise / Louiza |
* Louise / Louiza |
||
* Hôtel des Monnaies / Munthof |
* Hôtel des Monnaies / Munthof |
||
* Porte de Hal / Hallepoort |
* Porte de Hal / Hallepoort |
||
* Gare du Midi / Zuidstation |
* Gare du Midi / Zuidstation |
||
* Clemenceau |
* Clemenceau |
||
* Delacroix |
* Delacroix |
||
Riadok 169: | Riadok 169: | ||
[[Kategória:Metrá|Brusel]] |
[[Kategória:Metrá|Brusel]] |
||
[[Kategória:Doprava v Bruseli]] |
[[Kategória:Doprava v Bruseli]] |
||
{{Link GA|de}} |
{{Link GA|de}} |
||
{{Link GA|fr}} |
{{Link GA|fr}} |
||
[[bn:ব্রাসেল্স মেট্রো]] |
[[bn:ব্রাসেল্স মেট্রো]] |
||
[[cs:Metro v Bruselu]] |
[[cs:Metro v Bruselu]] |
Verzia z 13:03, 28. jún 2011
Bruselské metro je podzemná rýchlodráha v Bruseli, ktorá sa skladá zo šiestich liniek (1, 2, 3, 4, 5, 6). Sieť má 60 staníc a dĺžku 39,5 km. Okrem toho v Bruseli existujú dve trasy určené na podpovrchovú prevádzku električiek (fr. prémetro), ktoré boli skonštruované tak, aby ich bolo možné v budúcnosti upraviť na prevádzku klasického metra. Prevádzkovateľom metra je spoločnosť STIB/MIVB. Táto spoločnosť zabezpečuje aj električkovú a autobusovú dopravu v meste.
Dejiny
Prvý návrh na výstavbu metra v Bruseli pochádza z roku 1892. Na začiatku 20. storočia vzniklo veľa ďalších projektov, napríklad v roku 1925 prišla francúzska spoločnosť Dyle et Bacalan s návrhom na vybudovanie troch liniek metra. Žiadny z týchto plánov sa nezrealizoval.
Prvý tunel bruselskej podzemnej rýchlodráhy bol vybudovaný v roku 1957. Išlo o podzemnú električkovú zastávku Gare du Midi / Zuidstation.
Linka 1
17. decembra 1969 bola spustená prevádzka podzemnej električky v tuneli medzi stanicami Schuman a De Brouckère. V roku 1976 bola na tejto trase zavedená prevádzka klasického metra a došlo k ďalšiemu rozšíreniu tunela ku staniciam Beaulieu (linka 1A) a Tomberg (linka 1B). Trasa bola postupne rozširovaná, jednotlivé úseky boli otvárané v rokoch 1977, 1981, 1982, 1985, 1988, 1992, 1998 a 2003. Najnovšia časť linky 1 je úsek medzi stanicami Bizet a Erasme / Erasmus, otvorený roku 2003.
Linka 2
Prvý úsek tejto linky medzi stanicami Porte de Namur / Naamsepoort a Madou bol dokončený v roku 1970. Spočiatku slúžil iba na električkovú dopravy a prevádzka klasického metra na ňom bola zavedená v roku 1988. V tom čase už existovala trasa medzi stanicami Simonis a Gare du Midi / Zuidstation. V roku 1993 bola otvorená stanica Clemenceau a od septembra 2006 je v prevádzke stanica Delacroix. Úsek medzi stanicami Clemenceau a Delacroix je zatiaľ najnovšia časť bruselského metra.
Historické trasy
Linka | Jazdí na úseku | Dĺžka v km |
Počet staníc |
---|---|---|---|
1A | Roi Baudouin / Koning Boudewijn ↔ Herrmann-Debroux | 17,2 | 27 |
1B | Erasme / Erasmus ↔ Stockel / Stokkel | 14,4 | 30 |
2 | Simonis ↔ Delacroix | 8,0 | 15 |
- Prehľad staníc
Linka 1A | Linka 1B | Linka 2 |
---|---|---|
|
|
|
Prehľad liniek
Od 4. apríla 2009 začalo platiť nové číslovanie a smerovanie liniek metra (M), vrátane prípravných električkových tratí (T).
Linka 1 (M) | Linka 2 (M) | Linka 3 (T) |
---|---|---|
|
|
|
Linka 4 (T) | Linka 5 (M) | Linka 6 (M) |
|
|
|
Galéria
-
Stanica Delacroix
-
Stanica Delacroix
-
Stanica Parc / Park
-
Pohyblivý pás v stanici De Brouckère
-
Stanica Gare du Midi / Zuidstation
-
Interiér vozňa metra
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bruselské metro
Externé odkazy
- Brussels Subway – neoficiálna stránka o bruselskom metre v angličtine, francúzštine, holandčine a nemčine