Slovenské rudohorie: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Riadok 102: Riadok 102:
Vďaka svojej pestrej geologickej [[Geológia Slovenska|stavbe]] bolo Slovenské rudohorie v minulosti miestom ťažby rôznych [[Ruda|rúd]], ktorá dosiahla rozmach v 14. až 19. storočí. Ťažba [[siderit]]u v [[Nižná Slaná|Nižnej Slanej]] sa v súčasnosti skončila. Pokračuje však ťažba [[nerudy|nerudných]] surovín, ako sú [[magnezit]] a [[mastenec]].
Vďaka svojej pestrej geologickej [[Geológia Slovenska|stavbe]] bolo Slovenské rudohorie v minulosti miestom ťažby rôznych [[Ruda|rúd]], ktorá dosiahla rozmach v 14. až 19. storočí. Ťažba [[siderit]]u v [[Nižná Slaná|Nižnej Slanej]] sa v súčasnosti skončila. Pokračuje však ťažba [[nerudy|nerudných]] surovín, ako sú [[magnezit]] a [[mastenec]].


Všetky, okrem krasových oblastí, sú husto zalesnené.
== Delenie na krajinné celky ==

V zmysle geomorfologického členenia je Slovenské rudohorie súčasťou subprovincie [[Vnútorné Západné Karpaty|Vnútorných Západných Karpát]] a delí sa na tieto oblasti<ref>Mazúr, E., Lukniš M., 1986: ''Geomorfologické členenie SSR a ČSSR.'' Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava</ref>:
== Delenie ==
Podľa aktuálneho geomorfologického členenia sa Slovenské rudohorie delí na tieto oblasti<ref>Mazúr, E., Lukniš M., 1986: ''Geomorfologické členenie SSR a ČSSR.'' Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava</ref>:
* [[Veporské vrchy]]
* [[Veporské vrchy]]
* [[Spišsko-gemerský kras]]
* [[Spišsko-gemerský kras]]
Riadok 109: Riadok 111:
* [[Revúcka vrchovina]]
* [[Revúcka vrchovina]]
* [[Rožňavská kotlina]]
* [[Rožňavská kotlina]]
* [[Slovenský kras]] + v [[Maďarsko|Maďarsku]]: [[Aggteleki-karszt]]
* [[Slovenský kras]]
* [[Volovské vrchy]]
* [[Volovské vrchy]]
* [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]
* [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]


Podľa staršieho orografického členenia Slovenska <ref>[[orografické členenie Slovenska]]</ref> sa položka "Podsústava Slovenského rudohoria" resp. "Slovenské rudohorie (podsústava)" delí nasledovne:
Všetky, okrem krasových oblastí, sú husto zalesnené.
*Slovenské rudohorie [t.j. v užšom zmysle]
*[[Slovenský kras]]
*[[Rožňavská kotlina]]

Podľa iného staršieho orografického členenia <ref>pozri napr. Slovenský národopis:
časopis Slovenskej akadémie vied, XIII, 1965, str. 225</ref> sa Slovenské rudohorie člení na ako dnes horizontálne, ale vertikálne na:
*[[Veporské vrchy]]
*[[Gemerské rudohorie]]
*[[Spišské rudohorie]]
*[[Juhoslovenský kras]]

Podobne v delení Karpát podľa J. Kondraciego (ktoré samostatnú položku nazvanú "Slovenské rudohorie" neobsahuje) sú jednotlivé položky spolu zodpovedajúce Slovenskému rudohoriu tak, ako je vymedzené v aktuálnom geomorfologickom členení Slovenska, územne vymedzené nasledovne:
*[[Veporské rudohorie]]: [[Balocké vrchy]] a [[Sihlianska planina]] [to sú časti Veporských vrchov]+ západná časť [[Revúcka vrchovina|Revúckej vrchoviny]] + západná časť [[Stolické vrchy|Stolických vrchov]] + (?) najzápadnejšia časti [[Muránska planina|Muránskej planiny]] [to je časť Spišsko-gemerského krasu])
*[[Gemerské rudohorie]]: východná časť Revúckej vrchoviny + východná časť Stolických vrchov + celá [(?) skoro celá] Muránska planina [to je časť Spišsko-gemerského krasu] + [[Fabova Hoľa] [to je časť Veporských vrchov] + (?) západná časť Havraních vrchov [to je časť Volovských vrchov])
*[[Spišské rudohorie]]: [[Volovské vrchy]] [(?) bez západnej časti Havraních vrchov] + [[Čierna hora]] + [[Rožňavská kotlina]] + [[Medzevská pahorkatina]] [to je časť Košickej kotliny])
*[[Slovenský raj]]
*[[Slovenský kras]]


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 21:03, 4. apríl 2013

Slovenské rudohorie
pohorie
Roháčka, krajinný celok Čierna hora
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický, Banskobystrický
Časť Vnútorné Západné Karpaty
Najvyšší bod Stolica
 - výška 1 476 m n. m.
Poloha Slovenského rudohoria
Poloha Slovenského rudohoria
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Slovenské rudohorie (zastarano Slovenské Krušnohorie) sú plochou najväčšie pohorie Slovenska, krajinná oblasť suprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Stredná časť Slovenského rudohoria - územie (najmä) Volovských vrchov a Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny - sa medzi geológmi označuje aj ako Spišsko-gemerské rudohorie[1].

Základné údaje

  • Najvyšší vrch: Stolica (1 476 m n. m.)
  • dĺžka: cca. 140 km
  • šírka: cca. 40 km
  • rozloha: cca. 4 000 km²

Má masívny, často plošinatý reliéf. Na rozdiel od iných pohorí na Slovensku má len jednu (aj to malú) kotlinu a hornatý charakter len na juhu.

Vďaka svojej pestrej geologickej stavbe bolo Slovenské rudohorie v minulosti miestom ťažby rôznych rúd, ktorá dosiahla rozmach v 14. až 19. storočí. Ťažba sideritu v Nižnej Slanej sa v súčasnosti skončila. Pokračuje však ťažba nerudných surovín, ako sú magnezit a mastenec.

Všetky, okrem krasových oblastí, sú husto zalesnené.

Delenie

Podľa aktuálneho geomorfologického členenia sa Slovenské rudohorie delí na tieto oblasti[2]:

Podľa staršieho orografického členenia Slovenska [3] sa položka "Podsústava Slovenského rudohoria" resp. "Slovenské rudohorie (podsústava)" delí nasledovne:

Podľa iného staršieho orografického členenia [4] sa Slovenské rudohorie člení na ako dnes horizontálne, ale vertikálne na:

Podobne v delení Karpát podľa J. Kondraciego (ktoré samostatnú položku nazvanú "Slovenské rudohorie" neobsahuje) sú jednotlivé položky spolu zodpovedajúce Slovenskému rudohoriu tak, ako je vymedzené v aktuálnom geomorfologickom členení Slovenska, územne vymedzené nasledovne:

Referencie

  1. Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
  2. Mazúr, E., Lukniš M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  3. orografické členenie Slovenska
  4. pozri napr. Slovenský národopis: časopis Slovenskej akadémie vied, XIII, 1965, str. 225

Iné projekty