Charles de Foucauld: Rozdiel medzi revíziami
d typo, replaced: Popis → Opis, 1883-1884 → 1883 – 1884, - → – |
d Replacing with SVG (File:De Foucauld's signature.jpg → File:Signature de Charles de Foucauld.svg) |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
[[Obrázok:Tombefoucauld.jpg|thumb|Hrob Charlesa de Foucauld, El Meniaa, Alžírsko]] |
[[Obrázok:Tombefoucauld.jpg|thumb|Hrob Charlesa de Foucauld, El Meniaa, Alžírsko]] |
||
[[Obrázok: |
[[Obrázok:Signature de Charles de Foucauld.svg|thumb|Podpis Charlesa de Foucauld na jeho tuarégsko-francúzskom slovníku]] |
||
Blahoslavený '''Charles Eugène de Foucauld''' (* [[15. september]] [[1858]], [[Štrasburg]], [[Francúzsko]] – † [[1. december]] [[1916]], [[Tamanrasset]], [[Alžírsko]]) bol francúzsky [[kňaz]] a [[mních]]. |
Blahoslavený '''Charles Eugène de Foucauld''' (* [[15. september]] [[1858]], [[Štrasburg]], [[Francúzsko]] – † [[1. december]] [[1916]], [[Tamanrasset]], [[Alžírsko]]) bol francúzsky [[kňaz]] a [[mních]]. |
||
Verzia z 14:54, 14. október 2014
Charles de Foucauld | |
francúzsky kňaz, mních a blahoslavený | |
Narodenie | 15. september 1858 Štrasburg, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 22. august 1946 (168 rokov) Tamanrasset, Alžírsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Charles de Foucauld |
Blahoslavený Charles Eugène de Foucauld (* 15. september 1858, Štrasburg, Francúzsko – † 1. december 1916, Tamanrasset, Alžírsko) bol francúzsky kňaz a mních.
Životopis
Narodil sa v aristokratickej rodine vikomtov de Foucauld. V roku 1876 nastúpil na známu Zvláštnu vojenskú akadémiu Saint-Cyr. Pôsobil ako dôstojník francúzskej armády v alžírskom meste Sétif, ale v roku 1882 armádu kvôli problémom s disciplínou opustil (prepašoval do kasární svoju milenku a bol následne degradovaný).
O rok nato sa po štúdiu arabčiny a hebrejčiny vydal preoblečený za Žida na vedeckú expedíciu do Maroka, v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil islam a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v „ustavičnej prítomnosti Boha“. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele Reconnaissance au Maroc, ktoré vyšlo v roku 1888. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v celibáte.
Koncom roku 1888 sa vydal na štvormesačnú púť do Palestíny. V januári 1890 vstúpil do trapistického kláštora Panny Márie Snežnej v Ardèche a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do sýrskeho trapistického kláštora v Cheikhlé, kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku 1896 odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku 1897 bol zbavený svojich rehoľných sľubov.
Vydal sa do Palestíny, kde tri roky pracoval ako jednoduchý sluha v kláštore klarisiek v Nazarete. Tam žil meditatívnym životom, obklopený knihami, oblečený ako miestni chudáci, horlivo korešpondujúci s rodinou vo Francúzsku. Vykonal dve pešie púte do Jeruzalema. Podarilo sa mu tam odhaliť nový cieľ svojho života: apoštolát.
V roku 1900 zlyhal jeho projekt zakúpenia Hory Blahoslavenstiev, kde si chcel založiť pustovňu. Vrátil sa teda do Francúzska, aby sa tam po potrebnej príprave nechal v júni 1901 vysvätiť za kňaza. V októbri 1901 sa usadil v západosaharskej oáze Beni-Abbes neďaleko alžírskej hranice s Marokom. Neskôr sa rozhodol evanjelizovať tuaregské kmene – v roku 1905 sa usadil v alžírskom meste Tamanrasset. Zdieľal ich život a jeho ťažkosti, zároveň desať rokov študoval ich jazyk a kultúrne tradície. Podarilo sa mu vypracovať tuarégsku gramatiku a slovník, ktorý bol vydaný posmrtne v štyroch zväzkoch. Sformuloval tiež myšlienku založenia novej náboženskej rehole, ktorá sa naplnila až po jeho smrti. Rehoľu Malých bratov Ježišových, ktorá sa hlási k odkazu Charlesa de Foucaulda, založil jeho žiak Louis Massignon.
V decembri 1916 ho pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete zastrelili protifrancúzski rebeli.
13. novembra 2005 ho pápež Benedikt XVI. vyhlásil za blahoslaveného mučeníka.
Bibliografia
- Foucauld, Charles de. Reconnaissance au Maroc, 1883-1884. 4 vols. Paris: Challamel, 1888.
- Foucauld, Charles Eugène de. Dictionnaire touareg–français, dialecte de l'Ahaggar. Paris: Imprimerie nationale de France, 1951.
- Foucauld, Charles de. Poésies touarègues. Dialecte de l'Ahaggar. Paris: Leroux, 1925.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Charles de Foucauld
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles de Foucauld
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles de Foucauld
Externé odkazy
- Stránky spirituality Charlesa de Foucauld
- Stránky spirituality Charlesa de Foucauld
- Stránka o Charlesovi de Foucauld
- Krátky životopis Charlesa de Foucauld
- Hugues Didier, profesor na univerzite Jean Moulin-Lyon III: Charles de Foucauld
- Charles de Foucauld's Love for Humankind TCRNews.com
- Stránky spirituality Charlesa de Foucauld