Irtyš: Rozdiel medzi revíziami
d odkaz fix. |
d wikilinky |
||
Riadok 43: | Riadok 43: | ||
| source1_location = |
| source1_location = |
||
| source1_region = |
| source1_region = |
||
| mouth = Ob |
| mouth = [[Ob (rieka)|Ob]] |
||
| mouth_location = |
| mouth_location = |
||
| mouth_elevation = 23 |
| mouth_elevation = 23 |
Verzia z 21:07, 28. október 2014
Irtyš | |
rus. Иртыш,, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš | |
rieka | |
Pohľad na rieku Irtyš v meste Omsk.
| |
Štáty | Čína, Kazachstan, Rusko |
---|---|
Prítoky | |
- ľavostranné | Išim, Tobol, Konda |
- pravostranné | Tara, Buchtarma, Om, Demjanka |
Prameň | Mongolský Altaj |
- výška | 2 930 m |
Ústie | Ob |
- výška | 23 m |
Dĺžka | 4 248 km |
Povodie | 1 640 000 km² (164 000 000 ha) |
Prietok | |
- priemerný | 2 260 m³/s |
- maximálny | 8 300 m³/s |
- minimálny | 1 595 m³/s |
Wikimedia Commons: Irtysh River | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Irtyš (rus. Иртыш, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš) je rieka na juhu a východe Ázie v Rusku a Číne. Odvodňuje 1 640 000 km² a jej dĺžka je 4 248 km. Vlieva sa do rieky Ob, ako jej ľavostranný prítok.
Opis
Pramení v zaľadnených častiach juhozápadného úbočia Mongolského Altaja na mongolsko-čínskom pohraničnom pásme. Ako Čierny Irtyš tečie cez severný okraj Džungárskej panvy a vlieva sa do jazera Zajsan, ktoré leží v rozsiahlej kotline medzi vysokými chrbátmi Tarbagataja (2 991 m) a Altaja (4 506 m). Od jazera Zajsan preteká Irtyš cez stepnú oblasť a potom sa prelamuje v úzkej skalnej tiesňave cez západné výbežky pohoria Altaj. Od mesta Semipalatinsk až po vyústenie do Obu pri meste Chanty-Mansijsk tečie v širokom a pomerne plytkom koryte cez rozsiahlu močaristú Západosibírsku nížinu. Až po Omsk jeho tok prechádza cez typické stepné územie (Kulundská a Barabinská step) s bylinno-trávnatými spoločenstvami, potom vystupuje do lesnej stepi a severne od Toboľska až po ústie tečie cez veľmi močaristé územie s hustými lesmi sibírskej tajgy.
Významnejšie prítoky sprava sú Om, Tara a Demjanka, zľava Išim, Tobol a Konda. Dolina Irtyša je na strednom toku široká 6 – 8 km, na dolnom toku 20 – 35 km.
Vodný režim
Vodný režim Irtyša podlieha veľkým dlhodobým výkyvom vodných stavov. Odtokový režim sa v určitých charakteristických úsekoch líši: Na hornom toku je Irtyš horská rieka s prudkým spádom koryta; najvyššie vodné stavy tu pripadajú na apríl. Voda z roztápajúcich sa ľadovcov a snehu vplýva na vyrovnávanie odtoku na strednom toku, v ktorom maximum vodných stavov sa posunuje na máj až jún. Asi 70 % odtečeného množstva vody za rok pripadá na máj až august. Priemerný ročný prietok pri Usť-Kamenogorsku je 615 m³/s, pri Toboľsku 2 240 m³/s a pri ústí 3 000 m³/s. Maximálne prietoky počas povodní sú v Omsku 3 010 m³/s. v Toboľsku 7 060 m³/s a v ústí 8 300 m³/s. V zime poklesne odtok na minimum koncom marca (pri Toboľsku 225 m³/s). Na dolnom toku je Irtyš od novembra až po apríl zamrznutý (asi 170 dní).
Hospodárske využitie
Pravidelná lodná doprava je na rieke možná od apríla do októbra, keď rieka nie je zamrznutá, na úseku dlhom 3 750 km. Dopravuje sa najmä drevo z bohatých lesov priľahlej tajgy, ďalej obilie, kamenné uhlie, stavebné materiály, ropa a niektoré rudy. Irtyš je veľmi bohatý na ryby. Veľké množstvo vodnej energie sa využíva v dvoch hydroelektrárňach, a to pri Buchtamirskej nádrži o rozlohe 5 500 km² (676 MW)a pri meste Usť-Kamenogorsk s plochou úzkej nádrže asi 1 200 km² (320 MW). Vodný kanál, Irtyš-Karaganda privádza vodu do suchých kazachstanských stepí.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irtyš