Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
úvod: norm.; d.ú. → dúv; -kat. Narodenia/Úmrtia (rieši dnv/dúv); wl. dátum; typog.
d (externé odkazy, wikilinky, kategórie)
d (úvod: norm.; d.ú. → dúv; -kat. Narodenia/Úmrtia (rieši dnv/dúv); wl. dátum; typog.)
Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1894]] |
Miesto narodenia = [[Sankt Oswald bei Freistadt|Reitern]], [[Rakúsko]] |
Dátum úmrtia = [[28. február]] [[{{dúv|1945]]|2|28|1894|7|18}} |
Miesto úmrtia = ? [[Nemecko]]
}}
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], [[Sankt Oswald bei Freistadt|Reitern]], [[Rakúsko]] – † [[28. február]] [[1945]], ?, [[Nemecko]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenského armádneho zboru.
 
== Životopis ==
Augustín Malár študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]], neskôr v [[Šopron|Šoproni]]. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v [[Praha|Prahe]]. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku [[1931]] sa stal [[major]]om, v roku [[1936]] už bol povýšený na [[podplukovník]]a. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a [[Ferdinand Čatloš]]. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku [[1942]] bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským [[generál]]om a mal veľkú popularitu v armáde.
 
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e.
 
S ministrom národnej obrany generálom [[Ferdinand Čatloš|Čatlošom]] pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj [[Ján Golian (generál)|Golianove]] Vojenské ústredie.<ref>{{Citácia knihy
}}</ref>
 
V auguste roku [[1944]] rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do [[Prešov]]a.
 
Bol odvlečený do [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], kde bol internovaný na hrade [[Königstein]]. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do [[Berlín]]a. Zahynul v nacistickom väzení. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1945.<ref>{{Citácia knihy
 
{{DEFAULTSORT:Malár, Augustín}}
[[Kategória:Narodenia 18. júla]]
[[Kategória:Narodenia v 1894]]
[[Kategória:Úmrtia v 1945]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
92 963

úprav

Navigačné menu