Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami
d externé odkazy, wikilinky, kategórie |
d úvod: norm.; d.ú. → dúv; -kat. Narodenia/Úmrtia (rieši dnv/dúv); wl. dátum; typog. |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1894]] | |
Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1894]] | |
||
Miesto narodenia = [[Sankt Oswald bei Freistadt|Reitern]], [[Rakúsko]] | |
Miesto narodenia = [[Sankt Oswald bei Freistadt|Reitern]], [[Rakúsko]] | |
||
Dátum úmrtia = |
Dátum úmrtia = {{dúv|1945|2|28|1894|7|18}} | |
||
Miesto úmrtia = ? [[Nemecko]] |
Miesto úmrtia = ? [[Nemecko]] |
||
}} |
}} |
||
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], [[Sankt Oswald bei Freistadt|Reitern]], [[Rakúsko]] – † 28. február [[1945]] ?, [[Nemecko]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenského armádneho zboru. |
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], [[Sankt Oswald bei Freistadt|Reitern]], [[Rakúsko]] – † [[28. február]] [[1945]], ?, [[Nemecko]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenského armádneho zboru. |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Augustín Malár študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]], neskôr v [[Šopron|Šoproni]]. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v [[Praha|Prahe]]. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku [[1931]] sa stal [[major]]om, v roku [[1936]] už bol povýšený na [[podplukovník]]a. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti |
Augustín Malár študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]], neskôr v [[Šopron|Šoproni]]. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v [[Praha|Prahe]]. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku [[1931]] sa stal [[major]]om, v roku [[1936]] už bol povýšený na [[podplukovník]]a. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti – Augustín Malár a [[Ferdinand Čatloš]]. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku [[1942]] bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským [[generál]]om a mal veľkú popularitu v armáde. |
||
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]-[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e. |
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e. |
||
S ministrom národnej obrany generálom [[Ferdinand Čatloš|Čatlošom]] pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj [[Ján Golian (generál)|Golianove]] Vojenské ústredie.<ref>{{Citácia knihy |
S ministrom národnej obrany generálom [[Ferdinand Čatloš|Čatlošom]] pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj [[Ján Golian (generál)|Golianove]] Vojenské ústredie.<ref>{{Citácia knihy |
||
| Riadok 29: | Riadok 29: | ||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do [[Prešov]]a. |
V auguste roku [[1944]] rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do [[Prešov]]a. |
||
Bol odvlečený do [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], kde bol internovaný na hrade [[Königstein]]. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do [[Berlín]]a. Zahynul v nacistickom väzení. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1945.<ref>{{Citácia knihy |
Bol odvlečený do [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], kde bol internovaný na hrade [[Königstein]]. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do [[Berlín]]a. Zahynul v nacistickom väzení. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1945.<ref>{{Citácia knihy |
||
| Riadok 52: | Riadok 52: | ||
{{DEFAULTSORT:Malár, Augustín}} |
{{DEFAULTSORT:Malár, Augustín}} |
||
[[Kategória:Narodenia 18. júla]] |
|||
[[Kategória:Narodenia v 1894]] |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 1945]] |
|||
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]] |
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]] |
||
[[Kategória:Osobnosti SNP]] |
[[Kategória:Osobnosti SNP]] |
||
Verzia z 17:09, 17. máj 2015
| Augustín Malár | |
 slovenský generál, veliteľ východoslovenského armádneho zboru | |
| Narodenie | 18. júl 1894 Reitern, Rakúsko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. február 1945 (50 rokov) ? Nemecko |
Augustín Malár, (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † 28. február 1945, ?, Nemecko), bol slovenský generál, počas druhej svetovej vojny veliteľ východoslovenského armádneho zboru.
Životopis
Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoproni. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931 sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti – Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v Bratislave. V rokoch 1941 – 1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj Golianove Vojenské ústredie.[1]
V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí povstania, sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova.
Bol odvlečený do Nemecka, kde bol internovaný na hrade Königstein. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do Berlína. Zahynul v nacistickom väzení. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1945.[2]
Referencie
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend: dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. S. 136-147.
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend: dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. S. 296.