Jahodníky: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JanoB (diskusia | príspevky)
d →‎Referencie: preklep
JanoB (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Riadok 1: Riadok 1:
'''Jahodníky''' sú časťou mestskej časti mesta [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku [[1919]].<ref name=Martin>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918 || strany = 182 - 185 || jazyk = po slovensky}}</ref>
'''Jahodníky''' sú časťou mestskej časti mesta [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku [[1919]].<ref name=Martin>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918 || strany = 182 - 185 || jazyk = po slovensky}}</ref>


Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj [[Múzeum slovenskej dediny|skanzem]], ktorý je súčasťou [[Etnografické múzeum (Martin)|Slovenského národného múzea - Etnografického múzea]].
Väčšinu dnešných Jahodník tvorí sidlisko z [[Panelový dom|panelových domov]]. Iba v okrajových častiach sa nachádza niekoľko rodinných domov. Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj [[Múzeum slovenskej dediny|skanzem]], ktorý je súčasťou [[Etnografické múzeum (Martin)|Slovenského národného múzea - Etnografického múzea]].


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Riadok 11: Riadok 11:


Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred [[1. svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku [[1919]].<ref name=Martin2>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok || strany = 470 || jazyk = po slovensky}}</ref>
Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred [[1. svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku [[1919]].<ref name=Martin2>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok || strany = 470 || jazyk = po slovensky}}</ref>

Pôvodná dedinská zástavba Jahodník bola kompletne zbúraná v záujme vybudovania novej časti mesta Martin. V rokoch [[1971]] - [[1973]] bolo vybudované sídlisko z panelových domov.<ref name=Thurzo54>{{Citácia knihy || priezvisko1 = Thurzo || meno1 = Igor || odkaz na autora1 = || priezvisko2 = Rakšányi || meno2 = Peter || odkaz na autora2 = || priezvisko3 = Dúbravec || meno3 = Róbert || odkaz na autora3 = || titul = Martin a jeho genius loci || vydanie = 1 || vydavateľ = Osveta || miesto = Martin || rok = 2013 || isbn = 978-80-8063-409-4 || kapitola = Martin - príbeh a perspektíva mesta || strany = 54 || jazyk = po slovensky}}</ref> Následne pribudla trojica obchodov podľa projektu Mariána Pivarčiho (v roku [[1979]]) a ubytovne pre potreby novovzniknutých rozvíjajúcich sa martinských podnikov a nemocnice ([[1984]] - [[1988]]).<ref name=Thurzo54/> Dobudovanie občianskej vybavenosti pokračovalo v 80. rokoch 20. storočia výstavbou novej budovy obchodného domu [[Tuzex]] podľa projektu Jaroslavy Zacharovej a Jozefa Juráška.<ref>{{Citácia knihy || priezvisko1 = Thurzo || meno1 = Igor || odkaz na autora1 = || priezvisko2 = Rakšányi || meno2 = Peter || odkaz na autora2 = || priezvisko3 = Dúbravec || meno3 = Róbert || odkaz na autora3 = || titul = Martin a jeho genius loci || vydanie = 1 || vydavateľ = Osveta || miesto = Martin || rok = 2013 || isbn = 978-80-8063-409-4 || kapitola = Martin - príbeh a perspektíva mesta || strany = 64 || jazyk = po slovensky}}</ref>


V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.
V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.

== Erb ==
Erb obce z roku [[1862]] odráža pomenovanie obce. Tvorí ho [[Jahoda (rod)|jahodový]] list, pod ktorým sa nachádza vodorovný dvojrad desiatich jahodových plodov. Úrodnosť jahody má symbolizovať trvácnosť obce.<ref name=chotare>{{Citácia knihy || priezvisko = Junas || meno = Ján || odkaz na autora = || titul = Turčianske chotáre || vydanie = 1 || vydavateľ = GRADUS || miesto = Martin || rok = 1996 || isbn = 80-901392-8-0 || kapitola = Fakty histórie || strany = 198 || jazyk = po slovensky}}</ref>

== Rodáci ==
* Katarína Kollárová, rod. Frndová - matka [[Ján Kollár|Jána Kollára]]<ref>{{Citácia knihy || priezvisko = Junas || meno = Ján || odkaz na autora = || titul = Turčianske chotáre || vydanie = 1 || vydavateľ = GRADUS || miesto = Martin || rok = 1996 || isbn = 80-901392-8-0 || kapitola = Od storočia po storočie || strany = 116 || jazyk = po slovensky}}</ref>
* Samuel Ivaška (1888 - 1981) - zakladateľ umelého chovu hlavátok <ref name=chotare/>


== Galéria ==
== Galéria ==

Verzia z 22:16, 27. júl 2015

Jahodníky sú časťou mestskej časti mesta Martin, nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku 1919.[1]

Väčšinu dnešných Jahodník tvorí sidlisko z panelových domov. Iba v okrajových častiach sa nachádza niekoľko rodinných domov. Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj skanzem, ktorý je súčasťou Slovenského národného múzea - Etnografického múzea.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o dedine „villa Bistricha“ (dnes Bystrička), ktorej chotár pokrýval aj územie dnešných Jahodník, je z roku 1258.[1] Medzi rokmi 1258 - 1284 sa zrejme od dediny na ľavom brehu rieky Turiec odčlenila dedina „Malá Bystrica“ („Kuzbyztrec“), ktorá sa rozvíjala na pravom brehu. Kráľ Ladislav IV. v roku 1284 daroval Malú Bystricu istému Vavrincovi, synovi Kozmasa.[1] V 14. storočí sa už v listinách spomína názov obce v podobe „Kis Bistercze alias Jahodnik“, resp. „Malá Bystrica, iným menom Jahodník“. Podľa niektorých historikov (napr. Ján Beňko) išlo o obnovenie názvu staršieho sídliska s názvom „Jahodník“, ktoré sa na tomto území nachádzalo do konca 11. storočia.[1]

Po vymretí všetkých Vavrincovych dedičov sa obec opäť stala kráľovským majetkom. V roku 1439 daroval Jahodníky kráľ Albrecht II. Ladislavovi z Necpál spolu s dedičným právom pre jeho potomkov.[1] Keď Ladislav získal v roku 1441 blatnické panstvo, stali sa jeho súčasťou aj obce Jahodníky a Žabokreky. Koncom 15. storočia sa v rýchlom slede striedali majitelia blatnického panstva, a teda aj Jahodníkov - vlastnili ho Záblatskovci, Koromovci a neskôr Révaiovci.[1]

V roku 1869 mali Jahodníky 388 obyvateľov a ich počet neustále rástol. V roku 1910 ich bolo už 980. V dedine fungovala škola, mlyn, liehovar, dve kožiarne, rozvíjali sa remeslá a obec mala aj vlastný poľovný revír.[1] Obci prináležali aj dva minerálne pramene vyvierajúce v Jahodníckych hájoch. Obyvatelia Jahodník a Martina sa koncom 19. storočia dohodli na spoločnom využívaní prameňov, chodili k nim na výlety a usporadúvali pri nich zábavy.[1]

Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred prvou svetovou vojnou k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku 1919.[2]

Pôvodná dedinská zástavba Jahodník bola kompletne zbúraná v záujme vybudovania novej časti mesta Martin. V rokoch 1971 - 1973 bolo vybudované sídlisko z panelových domov.[3] Následne pribudla trojica obchodov podľa projektu Mariána Pivarčiho (v roku 1979) a ubytovne pre potreby novovzniknutých rozvíjajúcich sa martinských podnikov a nemocnice (1984 - 1988).[3] Dobudovanie občianskej vybavenosti pokračovalo v 80. rokoch 20. storočia výstavbou novej budovy obchodného domu Tuzex podľa projektu Jaroslavy Zacharovej a Jozefa Juráška.[4]

V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.

Erb

Erb obce z roku 1862 odráža pomenovanie obce. Tvorí ho jahodový list, pod ktorým sa nachádza vodorovný dvojrad desiatich jahodových plodov. Úrodnosť jahody má symbolizovať trvácnosť obce.[5]

Rodáci

  • Katarína Kollárová, rod. Frndová - matka Jána Kollára[6]
  • Samuel Ivaška (1888 - 1981) - zakladateľ umelého chovu hlavátok [5]

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.


Referencie

  1. a b c d e f g h Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918, s. 182 - 185.
  2. Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok, s. 470.
  3. a b Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 54.
  4. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 64.
  5. a b JUNAS, Ján. Turčianske chotáre. 1. vyd. Martin : GRADUS, 1996. ISBN 80-901392-8-0. Kapitola Fakty histórie, s. 198.
  6. JUNAS, Ján. Turčianske chotáre. 1. vyd. Martin : GRADUS, 1996. ISBN 80-901392-8-0. Kapitola Od storočia po storočie, s. 116.
Skanzen v Jahodníckych hájoch