Otto František Habsbursko-lotrinský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
kategórie, infobox
infobox
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Panovník
|Meno = Otto František Jozef Habsburský
|meno = Otto František Jozef Habsburský
|titul = arcivojvoda rakúsky
|Portrét = Archduke otto franz austria 1899.png
|obrázok = Archduke otto franz austria 1899.png
|Popis = rakúsky arcivojvoda
|panovanie =
|Dátum narodenia = [[21. apríl]] [[1865]]
|korunovácia =
|Miesto narodenia = [[Graz]], [[Rakúsko]]
|pôvodné meno =
|Dátum úmrtia = {{dúv|1906|11|1|1865|4|21}}
|obrázok erbu =
|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
|Podpis =
|ostatné tituly =
|dátum narodenia = [[21. apríl]] [[1865]]
|}}
|miesto narodenia = [[Graz]], [[Habsburská monarchia]] (dnešné [[Rakúsko]])

|dátum úmrtia = {{dúv|1906|11|01|1865|04|21}}
'''Otto František Jozef Habsburský''' (* [[21. apríl]] [[1865]], [[Graz]], [[Rakúsko]] † [[1. november]] [[1906]], [[Viedeň]]), bol rakúsky arcivojvoda z [[Rod habsbursko-lotrinský|habsbursko-lotrinskej dynastie]], druhorodený syn arcivojvodu [[Karol Ľudovít Habsburský|Karola Ľudovíta Habsburského]] a jeho druhej manželky [[Mária Annunciata Neapolsko-Sicílska|Márie Annunciaty Neapolsko-Sicílskej]].
|miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]])
|miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]]
|predchodca =
|regent =
|nástupca =
|manžel =
|manželka = [[Mária Jozefa Saská]]
|potomstvo = * [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol František]]
* [[Maximilián Eugen Habsbursko-Lotrinský|Maximilián Eugen]]
|dynastia = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|habsbursko-lotrinská]]
|otec = [[Karol Ľudovít Habsburský]]
|matka = [[Mária Annunciata Neapolsko-Sicílska]]
}}
'''Otto František Jozef Habsburský''' (* [[21. apríl]] [[1865]], [[Graz]], [[Rakúsko]] † [[1. november]] [[1906]], [[Viedeň]]), bol rakúsky arcivojvoda z [[Habsbursko-lotrinská dynastia|habsbursko-lotrinskej dynastie]], druhorodený syn arcivojvodu [[Karol Ľudovít Habsburský|Karola Ľudovíta Habsburského]] a jeho druhej manželky [[Mária Annunciata Neapolsko-Sicílska|Márie Annunciaty Neapolsko-Sicílskej]].


== Život ==
== Život ==
V rokoch [[1895]][[1898]] sa s Ottom (celým menom Otto František Jozef Karol Ľudovít Mária) vážne uvažovalo ako s následníkom trónu počas ochorenia staršieho brata [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]]. I cisár [[František Jozef I.]] ho začal poverovať úlohami pri reprezentácii krajiny a dynastie. Na jeho príkaz dostal Otto k dispozícii palác Augarten a početnejšie služobníctvo.
V rokoch [[1895]]{{--}}[[1898]] sa s Ottom (celým menom Otto František Jozef Karol Ľudovít Mária) vážne uvažovalo ako s následníkom trónu počas ochorenia staršieho brata [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]]. I cisár [[František Jozef I.]] ho začal poverovať úlohami pri reprezentácii krajiny a dynastie. Na jeho príkaz dostal Otto k dispozícii palác Augarten a početnejšie služobníctvo.


No ľahkovážny Otto po úlohe hlavy rodu a štátu vôbec netúžil. Politika ho v podstate nezaujímala. Jeho bezstarostný život a milostné avantúry, ktoré vyhľadával a ktorými sa nijako zvlášť netajil, boli príčinou mnohých klebiet. Svoju manželku, saskú princeznú [[Mária Jozefa Saská|Máriu Jozefu]] nemiloval. Ich manželstvo bolo úplne formálne a po narodení druhého syna ju celkom opustil a žil samostatne a nezávisle. Páčilo sa mu, že bol označovaný za najkrajšieho jazdeckého dôstojníka armády „krásny Otto“. Jeho milostné vzťahy so ženami boli početné, väčšinou krátkodobé, ale i dlhšie a vášnivé.
No ľahkovážny Otto po úlohe hlavy rodu a štátu vôbec netúžil. Politika ho v podstate nezaujímala. Jeho bezstarostný život a milostné avantúry, ktoré vyhľadával a ktorými sa nijako zvlášť netajil, boli príčinou mnohých klebiet. Svoju manželku, saskú princeznú [[Mária Jozefa Saská|Máriu Jozefu]] nemiloval. Ich manželstvo bolo úplne formálne a po narodení druhého syna ju celkom opustil a žil samostatne a nezávisle. Páčilo sa mu, že bol označovaný za najkrajšieho jazdeckého dôstojníka armády „krásny Otto“. Jeho milostné vzťahy so ženami boli početné, väčšinou krátkodobé, ale i dlhšie a vášnivé.
Riadok 25: Riadok 39:
== Rodinné pomery ==
== Rodinné pomery ==
Z manželstva s [[Mária Jozefa Saská|Máriou Jozefou Saskou]] (* [[1867]] - † [[1944]]) pochádzali dvaja synovia:
Z manželstva s [[Mária Jozefa Saská|Máriou Jozefou Saskou]] (* [[1867]] - † [[1944]]) pochádzali dvaja synovia:
* [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol František]] (* [[17. august]] [[1887]] - † [[1. apríl]] [[1922]]), neskorší cisár Karol I.
* [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol František]] (* [[17. august]] [[1887]] † [[1. apríl]] [[1922]]), neskorší cisár Karol I.
* Maximilián Eugen (* [[13. apríl]] [[1895]] - † [[19. január]] [[1952]])
* Maximilián Eugen (* [[13. apríl]] [[1895]] † [[19. január]] [[1952]])


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{projekt|commons=Category:Archduke Otto Franz of Austria}}


[[Kategória:Arcivojvodovia]]
[[Kategória:Arcivojvodovia]]

Verzia z 17:30, 6. október 2015

Otto František Jozef Habsburský
arcivojvoda rakúsky
Otto František Habsbursko-lotrinský
Otto František Habsbursko-lotrinský, erb (z wikidata)
Panovanie
Dynastiahabsbursko-lotrinská
Biografické údaje
Narodenie21. apríl 1865
Graz, Habsburská monarchia (dnešné Rakúsko)
Úmrtie1. november 1906 (41 rokov)
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Rakúsko)
PochovanieKapucínska krypta
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecKarol Ľudovít Habsburský
MatkaMária Annunciata Neapolsko-Sicílska
Odkazy
Spolupracuj na CommonsOtto František Habsbursko-lotrinský
(multimediálne súbory na commons)

Otto František Jozef Habsburský (* 21. apríl 1865, Graz, Rakúsko – † 1. november 1906, Viedeň), bol rakúsky arcivojvoda z habsbursko-lotrinskej dynastie, druhorodený syn arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsburského a jeho druhej manželky Márie Annunciaty Neapolsko-Sicílskej.

Život

V rokoch 1895 – 1898 sa s Ottom (celým menom Otto František Jozef Karol Ľudovít Mária) vážne uvažovalo ako s následníkom trónu počas ochorenia staršieho brata Františka Ferdinanda. I cisár František Jozef I. ho začal poverovať úlohami pri reprezentácii krajiny a dynastie. Na jeho príkaz dostal Otto k dispozícii palác Augarten a početnejšie služobníctvo.

No ľahkovážny Otto po úlohe hlavy rodu a štátu vôbec netúžil. Politika ho v podstate nezaujímala. Jeho bezstarostný život a milostné avantúry, ktoré vyhľadával a ktorými sa nijako zvlášť netajil, boli príčinou mnohých klebiet. Svoju manželku, saskú princeznú Máriu Jozefu nemiloval. Ich manželstvo bolo úplne formálne a po narodení druhého syna ju celkom opustil a žil samostatne a nezávisle. Páčilo sa mu, že bol označovaný za najkrajšieho jazdeckého dôstojníka armády „krásny Otto“. Jeho milostné vzťahy so ženami boli početné, väčšinou krátkodobé, ale i dlhšie a vášnivé.

V čase presadenia sobáša jeho brata Františka Ferdinanda so Žofiou Chotkovou došlo medzi oboma bratmi k odcudzeniu. V súkromí sobáš svojho brata s nerovnocennou grófkou bezzásadový Otto podporoval, no na verejnosti sa obával vystúpiť na jeho podporu. Typické pre neho bolo, že v čase najostrejšieho sporu radšej sa utiahol do Benátok a tam čakal na vyriešenie situácie. Očividne hral na obe strany, no pred autoritou cisára mal ozajstný rešpekt.

V dôsledku promiskuitných sexuálnych vzťahov sa Otto nakazil a ochorel na, v tej dobe ťažko liečiteľný, syfilis. Rozklad tkaniva mu postupne zasiahol celý organizmus. Kvôli tomu bol Otto v roku 1904 oslobodený od vojenskej služby; jeho menovanie generálnym inšpektorom jazdectva v roku 1905 bolo iba formálnou záležitosťou.

Zomrel vo Viedni, kde ho opatrovala jeho nevlastná matka Mária Terézia Braganza. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni.

Rodinné pomery

Z manželstva s Máriou Jozefou Saskou (* 1867 - † 1944) pochádzali dvaja synovia:

Iné projekty