Otto František Habsbursko-lotrinský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
fix
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 21:57, 22. máj 2017

Otto František Jozef Habsburský
arcivojvoda rakúsky
Otto František Habsbursko-lotrinský
Otto František Habsbursko-lotrinský, erb (z wikidata)
Panovanie
Dynastiahabsbursko-lotrinská
Biografické údaje
Narodenie21. apríl 1865
Graz, Rakúske cisárstvo (dnešné Rakúsko)
Úmrtie1. november 1906 (41 rokov)
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Rakúsko)
PochovanieKapucínska krypta
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecKarol Ľudovít Habsburský
MatkaMária Annunciata Neapolsko-Sicílska
Odkazy
Spolupracuj na CommonsOtto František Habsbursko-lotrinský
(multimediálne súbory na commons)

Otto František Jozef Habsburský (* 21. apríl 1865, Graz – † 1. november 1906, Viedeň), bol rakúsky arcivojvoda z habsbursko-lotrinskej dynastie, druhorodený syn arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsburského a jeho druhej manželky Márie Annunciaty Neapolsko-Sicílskej.

Život

V rokoch 1895 – 1898 sa s Ottom (celým menom Otto František Jozef Karol Ľudovít Mária) vážne uvažovalo ako s následníkom trónu počas ochorenia staršieho brata Františka Ferdinanda. I cisár František Jozef I. ho začal poverovať úlohami pri reprezentácii krajiny a dynastie. Na jeho príkaz dostal Otto k dispozícii palác Augarten a početnejšie služobníctvo.

No ľahkovážny Otto po úlohe hlavy rodu a štátu vôbec netúžil. Politika ho v podstate nezaujímala. Jeho bezstarostný život a milostné avantúry, ktoré vyhľadával a ktorými sa nijako zvlášť netajil, boli príčinou mnohých klebiet. Svoju manželku, saskú princeznú Máriu Jozefu nemiloval. Ich manželstvo bolo úplne formálne a po narodení druhého syna ju celkom opustil a žil samostatne a nezávisle. Páčilo sa mu, že bol označovaný za najkrajšieho jazdeckého dôstojníka armády „krásny Otto“. Jeho milostné vzťahy so ženami boli početné, väčšinou krátkodobé, ale i dlhšie a vášnivé.

V čase presadenia sobáša jeho brata Františka Ferdinanda so Žofiou Chotkovou došlo medzi oboma bratmi k odcudzeniu. V súkromí sobáš svojho brata s nerovnocennou grófkou bezzásadový Otto podporoval, no na verejnosti sa obával vystúpiť na jeho podporu. Typické pre neho bolo, že v čase najostrejšieho sporu radšej sa utiahol do Benátok a tam čakal na vyriešenie situácie. Očividne hral na obe strany, no pred autoritou cisára mal ozajstný rešpekt.

V dôsledku promiskuitných sexuálnych vzťahov sa Otto nakazil a ochorel na, v tej dobe ťažko liečiteľný, syfilis. Rozklad tkaniva mu postupne zasiahol celý organizmus. Kvôli tomu bol Otto v roku 1904 oslobodený od vojenskej služby; jeho menovanie generálnym inšpektorom jazdectva v roku 1905 bolo iba formálnou záležitosťou.

Zomrel vo Viedni, kde ho opatrovala jeho nevlastná matka Mária Terézia Braganza. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni.

Rodinné pomery

Z manželstva s Máriou Jozefou Saskou (* 1867 - † 1944) pochádzali dvaja synovia:

Iné projekty