Albert Saský (1738 – 1822): Rozdiel medzi revíziami
d úprava mena a odkazu na otca v rodostrome Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
doplnené informácie s jednou referenciou |
||
Riadok 28: | Riadok 28: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Spočiatku bol rodičmi predurčený k cirkevnej dráhe, ale napokon sa rozhodol pre vojenskú kariéru. V roku 1759 vstúpil s bratom Klementom do rakúskej (cisárskej) armády a v januári 1760 bol prvýkrát vo Viedni predstavený nielen [[Mária Terézia|Márii Terézii]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františkovi Štefanovi Lotrinskému]], ale aj ich dcére [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Márii Kristíne]], ktorá sa mala stať jeho manželkou. V rokoch 1760 - 1762 bojoval v [[sedemročná vojna|sedemročnej vojne]] a po jej skončení bol povýšený na generála jazdectva. V decembri 1763 sa vrátil na cisársky dvor vo Viedni a v priebehu jeho pobytu sa zamiloval do arcivojvodkyne [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Márie Kristíny]]. Tá opätovala jeho city a v priebehu roku 1765 [[Mária Terézia]] súhlasila s budúcim sobášom medzi nimi (k dcére mala výnimočne blízky emocionálny vzťah, preto jej umožnila vydať sa z lásky, čo iným svojim deťom nedovolila).<ref>WEISSENSTEINER, F.: ''Dcery Marie Terezie.'' Praha 2005, s. 68 - 72.</ref> |
|||
⚫ | [[6. apríl]]a [[1766]] sa konala Albertova svadba s [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Máriou Kristínou]]. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka Štefana]] bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie [[Tešín]]ska v [[ |
||
⚫ | Koncom roku 1765 [[Mária Terézia]] menovala Alberta Kazimíra poľným maršalom a tiež miestodržiteľom v Uhorsku. Budúci manželia mali sídliť v [[Bratislava|Bratislave]], hlavnom meste Uhorska. [[6. apríl]]a [[1766]] sa na zámku [[Schlosshof]] konala Albertova svadba s [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Máriou Kristínou]]. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka Štefana]] bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie [[Tešín]]ska v rakúskom [[Sliezsko|Sliezsku]] (obe územia boli súčasťou vena jeho manželky), čím získal titul tešínskeho vojvodu. Vzhľadom na to, že bol po svadbe členom [[Habsbursko-lotrinská dynastia|habsbursko-lotrinskej dynastie]], získal tiež titul arcivojvodu. |
||
Manželstvo Alberta s [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Máriou Kristínou]] zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, tá ale zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopolda]] a jeho manželky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] adoptovali ich syna [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karola Ľudovíta]]. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu. |
Manželstvo Alberta s [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Máriou Kristínou]] zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, tá ale zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopolda]] a jeho manželky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] adoptovali ich syna [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karola Ľudovíta]]. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu. |
||
== Guvernér == |
== Guvernér == |
||
Albert bol v rokoch [[1765]] – [[1780]] uhorským |
Albert bol v rokoch [[1765]] – [[1780]] uhorským miestodržiteľom. Za sídlo si zvolil [[Bratislavský hrad]]; letnou rezidenciou sa stal zámok v [[Halbturn|Halbturne]] neďaleko [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]]. Neskôr sa stal guvernérom [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskeho Nizozemska]]. Počas tohto obdobia nechal v [[Brusel]]i postaviť palác [[Belgický kráľovský palác|Laeken]] (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku [[1793]] utiecť z Bruselu do Viedne kvôli [[Francúzska revolúcia|francúzskej revolúcii]] a invázii francúzskych vojsk. |
||
== Návrat do Viedne == |
== Návrat do Viedne == |
||
Po príchode do Viedne sa nasťahovali do paláca susediaceho s [[Hofburg]]om, ktorý bol pôvodne navrhnurý Emanuelom Telesom Silva-Taroucom (1691{{--}}1771). Architekt Louis Montoyer (1749{{--}}1811) palác po príchode Alberta a jeho manželky zväčšil. Do tohto paláca, ktorý je pomenovaný po Albertovi – [[Albertina (Viedeň)|Albertina]], nechal presťahovať celú svoju umeleckú zbierku. Pri preprave zbierky z Bruselu sa však jedna z nákladných lodí potopila, čím Albert prišiel o jednu tretinu zbierky. |
Po príchode do Viedne sa nasťahovali do paláca susediaceho s [[Hofburg]]om, ktorý bol pôvodne navrhnurý Emanuelom Telesom Silva-Taroucom (1691{{--}}1771). Architekt Louis Montoyer (1749{{--}}1811) palác po príchode Alberta a jeho manželky zväčšil. Do tohto paláca, ktorý je pomenovaný po Albertovi – [[Albertina (Viedeň)|Albertina]], nechal presťahovať celú svoju umeleckú zbierku kresieb a grafík. Pri preprave zbierky z Bruselu sa však jedna z nákladných lodí potopila, čím Albert prišiel o jednu tretinu zbierky. |
||
== Smrť == |
== Smrť == |
||
Riadok 77: | Riadok 79: | ||
|31 = Anna Gonzaga |
|31 = Anna Gonzaga |
||
}} |
}} |
||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
Verzia z 14:46, 10. júl 2019
Albert Saský | |
Tešínsky vojvoda | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Wettinovci |
Panovanie | 1758 – 1763 |
Predchodca | Jozef II. Habsburský |
Nástupca | Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky |
Ostatné tituly | Guvernér Rakúskeho Nizozemska Uhorský guvernér |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Albert Kasimir August Ignaz Pius Franz Xavier |
Narodenie | 11. júl 1738 Drážďany, Nemecko |
Úmrtie | 10. február 1822 (83 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Pochovanie | Vojvodská hrobka, Viedeň |
Rodina | |
Manželka | |
Otec | August III. |
Matka | Mária Jozefa Habsburská |
Odkazy | |
Albert Saský (multimediálne súbory na commons) | |
Albert Kazimír August Saský, tešínsky vojvoda (* 11. júl 1738, Drážďany, Nemecko – † 10. február 1822, Viedeň, Rakúsko) bol nemecký princ z rodu Wettinovcov. Narodil sa ako mladší syn poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta III. a Márie Jozefy Habsburskej, ktorá bola prvostupňovou sesternicou cisárovnej Márie Terézie.
Vďaka sobášu s Máriou Kristínou, dcérou rakúskej panovníčky Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, sa stal členom kráľovskej rodiny. Bol známym zberateľom umenia; nechal postaviť Albertínu vo Viedni, najväčšiu a jednu z najkrajších galérii na svete.
Život
Spočiatku bol rodičmi predurčený k cirkevnej dráhe, ale napokon sa rozhodol pre vojenskú kariéru. V roku 1759 vstúpil s bratom Klementom do rakúskej (cisárskej) armády a v januári 1760 bol prvýkrát vo Viedni predstavený nielen Márii Terézii a Františkovi Štefanovi Lotrinskému, ale aj ich dcére Márii Kristíne, ktorá sa mala stať jeho manželkou. V rokoch 1760 - 1762 bojoval v sedemročnej vojne a po jej skončení bol povýšený na generála jazdectva. V decembri 1763 sa vrátil na cisársky dvor vo Viedni a v priebehu jeho pobytu sa zamiloval do arcivojvodkyne Márie Kristíny. Tá opätovala jeho city a v priebehu roku 1765 Mária Terézia súhlasila s budúcim sobášom medzi nimi (k dcére mala výnimočne blízky emocionálny vzťah, preto jej umožnila vydať sa z lásky, čo iným svojim deťom nedovolila).[1]
Koncom roku 1765 Mária Terézia menovala Alberta Kazimíra poľným maršalom a tiež miestodržiteľom v Uhorsku. Budúci manželia mali sídliť v Bratislave, hlavnom meste Uhorska. 6. apríla 1766 sa na zámku Schlosshof konala Albertova svadba s Máriou Kristínou. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca Františka Štefana bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie Tešínska v rakúskom Sliezsku (obe územia boli súčasťou vena jeho manželky), čím získal titul tešínskeho vojvodu. Vzhľadom na to, že bol po svadbe členom habsbursko-lotrinskej dynastie, získal tiež titul arcivojvodu.
Manželstvo Alberta s Máriou Kristínou zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, tá ale zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata Leopolda a jeho manželky Márie Ludoviky adoptovali ich syna Karola Ľudovíta. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu.
Guvernér
Albert bol v rokoch 1765 – 1780 uhorským miestodržiteľom. Za sídlo si zvolil Bratislavský hrad; letnou rezidenciou sa stal zámok v Halbturne neďaleko Neziderského jazera. Neskôr sa stal guvernérom Rakúskeho Nizozemska. Počas tohto obdobia nechal v Bruseli postaviť palác Laeken (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku 1793 utiecť z Bruselu do Viedne kvôli francúzskej revolúcii a invázii francúzskych vojsk.
Návrat do Viedne
Po príchode do Viedne sa nasťahovali do paláca susediaceho s Hofburgom, ktorý bol pôvodne navrhnurý Emanuelom Telesom Silva-Taroucom (1691 – 1771). Architekt Louis Montoyer (1749 – 1811) palác po príchode Alberta a jeho manželky zväčšil. Do tohto paláca, ktorý je pomenovaný po Albertovi – Albertina, nechal presťahovať celú svoju umeleckú zbierku kresieb a grafík. Pri preprave zbierky z Bruselu sa však jedna z nákladných lodí potopila, čím Albert prišiel o jednu tretinu zbierky.
Smrť
Po predčasnej smrti svojej manželky v roku 1798, ktorá zomrela na týfus, celú svoju pozornosť venoval iba umeleckej zbierke, ktorú neskôr odkázal svojmu synovcovi a adoptovanému synovi Karolovi.
V Augustiniánskom kostole vo Viedni nechal Albert pre svoju manželku postaviť nádherný pomník, na výrobu ktorého si najal talianskeho sochára Antonia Canovu. Manželia sú pochovaní v hrobkách číslo 111 a 112 v tzv. Toskánskej krypte, súčasti kapucínskej krypty. Albert Saský zomrel 10. februára 1822 vo veku 83 rokov.
Predkovia
Ján Juraj II. | ||||||||||||||||
Ján Juraj III. | ||||||||||||||||
Magdaléna Sibyla Brandenburgsko-bayreuthová | ||||||||||||||||
August II. | ||||||||||||||||
Frederik III. | ||||||||||||||||
Anna Sofia Dánska | ||||||||||||||||
Sofia Amália Brunswicko-lüneburgová | ||||||||||||||||
August III. | ||||||||||||||||
Erdmann August Brandenburgsko-bayreuthový | ||||||||||||||||
Christian Ernst Brandenburgsko-bayreuthový | ||||||||||||||||
Sofia Brandenburgsko-ansbachová | ||||||||||||||||
Kristína Eberhardina Brandenburgsko-bayreuthová | ||||||||||||||||
Eberhard III. Württemberg | ||||||||||||||||
Sofia Lujza Württembergová | ||||||||||||||||
Anna Katarína Salm-Kyrburgová | ||||||||||||||||
Albert Saský | ||||||||||||||||
Ferdinand III. Habsburský | ||||||||||||||||
Leopold I. | ||||||||||||||||
Mária Anna Španielska | ||||||||||||||||
Jozef I. Habsburský | ||||||||||||||||
Filip Viliam | ||||||||||||||||
Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská | ||||||||||||||||
Landgravína Alžbeta Amália Hesse-Darmstadtská | ||||||||||||||||
Mária Jozefa Rakúska | ||||||||||||||||
Juraj Brunšvicko-lüneburský | ||||||||||||||||
Ján Frederik Brunšvicko-lüneburský | ||||||||||||||||
Anna Eleonóra Hesse-Darmstadtská | ||||||||||||||||
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská | ||||||||||||||||
Eduard Simmern | ||||||||||||||||
Benedicta-Henrietta Simmernová | ||||||||||||||||
Anna Gonzaga | ||||||||||||||||
Referencie
- ↑ WEISSENSTEINER, F.: Dcery Marie Terezie. Praha 2005, s. 68 - 72.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albert Saský (1738 – 1822)
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prince Albert of Saxony, Duke of Teschen na anglickej Wikipédii.