Multiverzum: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d pridaná Kategória:Hypotetické astronomické objekty pomocou použitia HotCat
Stagnacia (diskusia | príspevky)
409 editací
Riadok 73: Riadok 73:
===[[Fine-tuned universe]]problém ===
===[[Fine-tuned universe]]problém ===
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Profesor teoretickej fyziky Paul Davies hovorí: „Skutočne ohromujúca vec nie je, že život na Zemi je vyvážený na ostrí noža, ale že celý vesmír je vyvážený na ostrí noža a nastal by totálny chaos, ak by sa hociktorá prírodná „konštanta“ čo len trochu posunula.“2 3 V súčasnosti je medzi fyzikmi a kozmológmi široko prijímaný náhľad, že z fyzikálneho hľadiska vesmír je „jemne-vyladený“ pre život a už niekoľko desaťročí sa vedie široká diskusia o možných príčinách tohto pozoruhodného javu.
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Profesor teoretickej fyziky Paul Davies hovorí: „Skutočne ohromujúca vec nie je, že život na Zemi je vyvážený na ostrí noža, ale že celý vesmír je vyvážený na ostrí noža a nastal by totálny chaos, ak by sa hociktorá prírodná „konštanta“ čo len trochu posunula.“<ref>Dr. Paul Davies, Dr. John Wheeler, Dr. David Deutsch, Dr. Dennis Sciama, Dr. Frank Tipler, Dr. Martin Rees, Dr. Michael Redhead, Dr. Brandon Carter: The Anthropic Principle. BBC science documentary video. Horizon Library, Room 8, 2058 at BBC Enterprises Ltd., London</ref> <ref>The "Fine-tuning" of the Universe. http://www.2001principle.net/2005.htm</ref> V súčasnosti je medzi fyzikmi a kozmológmi široko prijímaný náhľad, že z fyzikálneho hľadiska vesmír je „jemne-vyladený“ pre život a už niekoľko desaťročí sa vedie široká diskusia o možných príčinách tohto pozoruhodného javu.
Koncept iných vesmírov bol navrhnutý ako vysvetlenie toho, že náš vesmír ja zdá byť precízne nastavený pre uvedomelý život. Ak by existovalo mnoho vesmírov, pravdepodobne s rozdielnymi fyzikálnymi zákonmi, tak aj keď veľmi málo, tak niekoľko z nich by obsahovalo kombináciu zákonov a základných parametrov vhodných pre vznik hmoty, astronomických štruktúr, základnej rozličnosti, hviezd a planét, ktoré by mohli existovať dostatočne dlho na to, aby na nich vznikol život. Použitím slabého antropického princípu by sme mohli prísť k záveru, že my (uvedomelé bytosti) by sme existovali len v jednom z tých pár vesmírov, ktoré umožnili existenciu života s vyvinutým vedomím. A teda aj pri extrémne nízkej pravdepodobnosti bude niektorý z vesmírov mať vhodné podmienky pre život. [[Inteligentný dizajn]] ako teologický argument ako jediné vysvetlenie našej existencie preto nie je potrebný.
Koncept iných vesmírov bol navrhnutý ako vysvetlenie toho, že náš vesmír ja zdá byť precízne nastavený pre uvedomelý život. Ak by existovalo mnoho vesmírov, pravdepodobne s rozdielnymi fyzikálnymi zákonmi, tak aj keď veľmi málo, tak niekoľko z nich by obsahovalo kombináciu zákonov a základných parametrov vhodných pre vznik hmoty, astronomických štruktúr, základnej rozličnosti, hviezd a planét, ktoré by mohli existovať dostatočne dlho na to, aby na nich vznikol život. Použitím slabého antropického princípu by sme mohli prísť k záveru, že my (uvedomelé bytosti) by sme existovali len v jednom z tých pár vesmírov, ktoré umožnili existenciu života s vyvinutým vedomím. A teda aj pri extrémne nízkej pravdepodobnosti bude niektorý z vesmírov mať vhodné podmienky pre život. [[Inteligentný dizajn]] ako teologický argument ako jediné vysvetlenie našej existencie preto nie je potrebný.
Táto teória je v súčasnosti jednak prijímaná, jednak kritizovaná kvôli problému jej testovateľnosti respektíve falzifikovateľnosti, ale niektorí vedci venujúci sa najnovším teóriám gravitácie dúfajú, že čoskoro by sa mohlo podariť nájsť niektoré pozitívne zistenia.1 Teória priamo nevyplýva zo súčasných fyzikálnych teórií, ale skôr z ich hypotetických až špekulatívnych rozvinutí.<ref>Davies, P.: "A Brief History of the Multiverse". New York Times. http://www.nytimes.com/2003/04/12/opinion/a-brief-history-of-the-multiverse.html?pagewanted=all 2</ref>
Táto teória je v súčasnosti jednak prijímaná, jednak kritizovaná kvôli problému jej testovateľnosti respektíve falzifikovateľnosti, ale niektorí vedci venujúci sa najnovším teóriám gravitácie dúfajú, že čoskoro by sa mohlo podariť nájsť niektoré pozitívne zistenia.<ref>Davies, P.: "A Brief History of the Multiverse". New York Times. http://www.nytimes.com/2003/04/12/opinion/a-brief-history-of-the-multiverse.html?pagewanted=all</ref> Teória priamo nevyplýva zo súčasných fyzikálnych teórií, ale skôr z ich hypotetických až špekulatívnych rozvinutí.<ref> Carr B. J., Ellis G. F. R., 2008, Astronomy & Geophysics, 49, 2.29</ref>


==Hypotézy multivesmíru vo filozofii a logike==
==Hypotézy multivesmíru vo filozofii a logike==

Verzia z 14:55, 24. august 2019

Multiverzum, multivesmír alebo meta-vesmír je hypotetický súbor viacerých možných vesmírov (vrátane historického vesmíru, v ktorom žijeme), ktorý pozostáva zo všetkého, čo existuje a môže existovať: obsahuje všetok priestor, čas, hmotu, energiu a aj fyzikálne zákony a konštanty, ktoré ich definujú. Tento termín prvýkrát použil americký filozof a psychológ William James v roku 1895.[1] Jednotlivé vesmíry v rámci multivesmíru sa nazývajú aj paralelné vesmíry.

Štruktúra multivesmíru, povaha vesmírov v ňom a vzťahy medzi nimi závisia na konkrétnej teórii multivesmíru. Predpoklady viacerých vesmírov sa objavujú v kozmológii, fyzike, astronómii, náboženstve, filozofii, transpersonálnej psychológii a fikcii, hlavne v science fiction a fantasy. V tomto kontexte sa paralelné vesmíry nazývajú aj alternatívne vesmíry, paralelné dimenzie, paralelné svety, alternatívne reality, alternatívne časové línie a iné.

Hypotézy multivesmíru vo fyzike

Umelcova predstava multivesmíru úrovne II.

Kategórie

Max Tegmark a Brian Greene vytvorili schému pre kategorizáciu rôznych teoretických typov multivesmíru alebo typov vesmíru, ktoré teoreticky tvoria multivesmír.

Štyri úrovne podľa Maxa Tegmarka

Kozmológ Max Tegmark vytvoril taxonómiu vesmírov mimo známeho viditeľného vesmíru. Úrovne v Tegmarkovej klasifikácii sú usporiadané tak, že nasledujúca úroveň môže byť chápaná ako rozšírenie predchádzajúcej a sú stručné popísané nižšie.[2][3]

Úroveň I: Za naším kozmologickým horizontom

Všeobecný predpoklad pre chaotickú infláciu je nekonečný ergodický vesmír, ktorý musí obsahovať Hubblov objem na realizáciu počiatočných podmienok.

Následkom toho nekonečný vesmír obsahuje nekonečný počet Hubblových objemov. Vo všetkých platia rovnaké fyzikálne zákony a konštanty. Čo sa týka konfigurácie, ako napríklad distribúcie hmoty, takmer všetky sa budú líšiť od nášho Hubblovho objemu. Napriek tomu budú existovať Hubblove objemy s podobnou, alebo dokonca identickou konfiguráciou, pretože existuje nekonečný počet Hubblových objemov veľmi ďaleko za našim kozmologickým horizontom. Tegmark odhadol vzdialenosť objemu, ktorý je identický s našim, na 210118 metrov od nás.[4] Pri predpoklade nekonečného vesmíru by existoval nekonečný počet Hubblových objemov identických s naším.[5] A to zodpovedá priamo kozmologickému princípu, ktorý hovorí, že náš Hubblov objem nie je výnimočný ani unikátny.

Úroveň II: Vesmíry s rozdielnymi fyzikálnymi konštantami
"Bublinový vesmír": Každý disk je bublinový vesmír (Vesmír 1 až Vesmír 6 predstavujú rozdielne bubliny; ich fyzikálne konštanty sa líšia od našich); náš vesmír je len jednou z bublín.

V teórii chaotickej inflácie, variácii teórie kozmickej inflácie, sa multivesmír ako celok rozpína a bude rozpínať naveky, ale niektoré oblasti priestoru sa prestali rozpínať a vytvorili samostatné bubliny podobné bublinám plynu vo vriacej vode. Takéto bubliny sú embryami multivesmírov úrovne I. Linde a Vanchurin vypočítali množstvo týchto vesmírov rádovo v 101010000000.[6]

V rozličných bublinách by nastal rozdielny spontánny rozpad symetrie, čo by vyústilo do rozdielnych vlastnosti ako napr. rozdielnych fyzikálnych konštánt.[5]

Táto úroveň zahŕňa teóriu oscilačného vesmíru od Johna Archibalda Wheelera a teóriu plodných vesmírov od Lee Smolina.

Úroveň III: Mnohosvetová interpretácia kvantovej mechaniky

Mnohosvetová interpretácia (MWI) od Hugha Everetta je jednou z hlavného prúdu interpretácii kvantovej mechaniky. V krátkosti, jedným z aspektov kvantovej mechaniky je, že niektoré pozorovania sa nedajú absolútne predvídať. Namiesto toho existuje rozsah možných pozorovaní, každé s inou pravdepodobnosťou. MWI hovorí, že každé z týchto pozorovaní zodpovedá inému vesmíru. Predpokladajme, že hodíme kockou so šiestimi stranami, a že číselný výsledok hodu zodpovedá kvantovo mechanickému pozorovaniu. Všetkých 6 možností dopadu kocky predstavuje 6 rozdielnych vesmírov. (Presnejšie, v MWI je len jeden vesmír, ale po rozdelení do viacerých svetov tieto vo všeobecnosti nemôžu spolu interagovať).[7][8]

Tegmark tvrdí, že multivesmír III. úrovne neobsahuje viac možností v Hubblovom objeme ako úrovne I a II. V skutočnosti všetky možné svety vytvorené rozdelením multivesmíru III. úrovne s rovnakými fyzikálnymi konštantami je možné nájsť v niektorom Hubblovom objeme úrovne I. Ďalej tvrdí, že jediný rozdiel medzi úrovňou I a III je miesto existencie vašich dvojníkov. V úrovni I existujú niekde inde v v starom dobrom 3-rozmernom priestore. V úrovni III existujú na inej kvantovej vetve v nekonečne-rozmernom Hilbertovom priestore. Podobne všetky bublinové vesmíry II. úrovne s rozdielnymi fyzikálnymi konštantami sa dajú nájsť ako svety vytvorené delením v momente spontánneho rozpadu symetrie v multivesmíre III. úrovne.[5]

S myšlienkou viacerých svetov súvisí myšlienka viacerých histórií od Richarda Feynmana a viacerých myslí od H. Dietera Zeha.

Úroveň IV: Konečný súbor

Konečný súbor ale Hypotéza matematického vesmíru je hypotéza samotného Tegmarka. Táto úroveň považuje všetky vesmíry, ktoré sa dajú popísať pomocou rozličných matematických štruktúr, za rovnako reálne. Tegmark tvrdí, že abstraktná matematika je taká všeobecná, že každá Teória všetkého (TOE), definovateľná čisto formálnym spôsobom, je zároveň matematickou štruktúrou. Napríklad TOE zahŕňajúca súbor rozličných typov entít a vzťahov medzi nimi nie je nič iné, ako to, čo matematici nazývajú model teórie množín a vo všeobecnosti sa dá nájsť formálny systém tohoto modelu. Tvrdí, že to znamená, že akákoľvek možná teória paralelných vesmírov sa dá opísať pomocou IV. úrovne a zahŕňa všetky možnosti, a preto uzatvára hierarchiu multivesmírov a neexistuje niečo ako úroveň V.[9]

Napriek tomu Jürgen Schmidhuber tvrdí, že súbor matematických štruktúr nie je dostatočne definovaný a pripúšťa len vesmíry opísateľné pomocou konštruktívnej matematiky, tzn. počítačového programu. Schmidhuber výslovne zahŕňa aj vesmíry opísateľné nerozhodnuteľnými programami, ktorých výstupné bity sa po určitom čase zhodujú, aj keď samotná doba zhody môže byť nepredvídateľná pomocou konečného programu kvôli obmedzeniam Kurta Gödela.[10][11][12] Tiež výslovne hovorí o väčších obmedzeniach vesmírov, ktoré sa dajú rýchlo vypočítať.[13]

Deväť typov Briana Greeneho

Americký teoretický fyzik a priekopník teórie strún Brian Greene navrhol 9 druhov paralelných vesmírov:[14]

  • Vtkaný – existuje len v nekonečnom vesmíre. V nekonečnom priestore sa každá možná udalosť vyskytne nekonečne mnohokrát. Rýchlosť svetla nám bráni v tom, aby sme zistili a zaznamenali tieto identické oblasti.
  • Inflačný – skladá sa z rôznych miest, kde inflačné pole skolabovalo a vytvorilo nové vesmíry.
  • Membránový – vychádza z M-teórie a hovorí, že každý vesmír je 3-rozmerná membrána, ktorá existuje s mnohými ďalšími. Všetko, okrem gravitácie, existuje iba v rámci svojej membrány.
  • Cyklický – má viacero membrán, ktoré sa zrazili a spôsobili Veľký tresk. Vesmíry sa odrazia, čas plynie až pokým sa navzájom nepritiahnu a opäť nezrazia, táto zrážka zničí starý obsah a vytvorí nový.
  • Tvarový – je založený na Calabi-Yau tvare z teórie strún. Tvar, vďaka kvantovým fluktuáciám, spadne na nižšiu energetickú hladinu, pri čom sa vytvorí oblasť so sadou zákonov odlišných od okolia.
  • Kvantový – vytvára nový vesmír vždy, keď sa vyskytne viac možností pri udalosti. Ako v mnohosvetovej interpretácii kvantovej mechaniky.
  • Holografický – je odvodený z teórie, ktorá hovorí, že povrch vesmíru môže simulovať objem oblasti.
  • Simulovaný – existuje v komplexnom počítačovom systéme, ktorý simuluje celý vesmír.
  • Definitívny – obsahuje všetky matematicky možné vesmíry s rozdielnymi fyzikálnymi zákonmi.

Cyklické teórie

Niektoré teórie predpokladajú sériu nekonečných samostatných cyklov.

M-teória

Mierne odlišný typ multivesmíru predpokladá teória strún a jej viac dimenzionálne rozšírenie, M-teória.[15] Tieto teórie vyžadujú 10 alebo 11 rozmerov. 6 alebo 7 pridaných rozmerov môže byť stlačených do veľmi malých rozmerov alebo náš vesmír môže byť lokalizovaný na dynamickom 3+1 rozmernom objekte, D-bráne. To otvára možnosť existencie ďalších membrán, ktoré môžu obsahovať ďalšie vesmíry.[16][17] Toto je opakom vesmírov v kvantovom multivesmíre, ale oba koncepty môžu existovať súčasne. Niektoré scenáre hovoria, že náš Veľký tresk spolu s naším vesmírom vznikol kolíziou dvoch membrán.[16][17]

Kozmológia čiernej diery

Kozmológia čiernej diery je kozmologický model, v ktorom pozorovateľný vesmír predstavuje vnútro čiernej diery, existujúcej ako jednej z mnohých v rámci väčšieho vesmíru.

Fine-tuned universeproblém

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fine-tuned universe

Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.[18] Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Profesor teoretickej fyziky Paul Davies hovorí: „Skutočne ohromujúca vec nie je, že život na Zemi je vyvážený na ostrí noža, ale že celý vesmír je vyvážený na ostrí noža a nastal by totálny chaos, ak by sa hociktorá prírodná „konštanta“ čo len trochu posunula.“[19] [20] V súčasnosti je medzi fyzikmi a kozmológmi široko prijímaný náhľad, že z fyzikálneho hľadiska vesmír je „jemne-vyladený“ pre život a už niekoľko desaťročí sa vedie široká diskusia o možných príčinách tohto pozoruhodného javu. Koncept iných vesmírov bol navrhnutý ako vysvetlenie toho, že náš vesmír ja zdá byť precízne nastavený pre uvedomelý život. Ak by existovalo mnoho vesmírov, pravdepodobne s rozdielnymi fyzikálnymi zákonmi, tak aj keď veľmi málo, tak niekoľko z nich by obsahovalo kombináciu zákonov a základných parametrov vhodných pre vznik hmoty, astronomických štruktúr, základnej rozličnosti, hviezd a planét, ktoré by mohli existovať dostatočne dlho na to, aby na nich vznikol život. Použitím slabého antropického princípu by sme mohli prísť k záveru, že my (uvedomelé bytosti) by sme existovali len v jednom z tých pár vesmírov, ktoré umožnili existenciu života s vyvinutým vedomím. A teda aj pri extrémne nízkej pravdepodobnosti bude niektorý z vesmírov mať vhodné podmienky pre život. Inteligentný dizajn ako teologický argument ako jediné vysvetlenie našej existencie preto nie je potrebný. Táto teória je v súčasnosti jednak prijímaná, jednak kritizovaná kvôli problému jej testovateľnosti respektíve falzifikovateľnosti, ale niektorí vedci venujúci sa najnovším teóriám gravitácie dúfajú, že čoskoro by sa mohlo podariť nájsť niektoré pozitívne zistenia.[21] Teória priamo nevyplýva zo súčasných fyzikálnych teórií, ale skôr z ich hypotetických až špekulatívnych rozvinutí.[22]

Hypotézy multivesmíru vo filozofii a logike

Modálny realizmus

Možné svety sú spôsobom ako vysvetliť pravdepodobnosť, hypotézy. Niektorí filozofi, napr. David Lewis, veria, že všetky možné svety existujú a sú také reálne ako náš svet.[23]

Viacsvetová identita

Metafyzikálny problém, vyskytujúci sa v schémach multivesmíru, ktorý predpokladá nekonečný počet identických kópií daného vesmíru. Vychádza z predstavy, že v rôznych vesmíroch môžu existovať identické objekty. Táto teória je náprotivkom teórie Davida Lewisa, tá hovorí, že objekty by sme mali považovať za podobné, no nie za identické.[24][25]

Fiktívny realizmus

Hovorí, že ak existuje fikcia, tak fiktívny objekt existuje tiež. Existujú fiktívne entity, v rovnakom zmysle, ako existujú aj ľudia.[26][27]

Väčšie celky

Aj Multivesmír môže existovať v jednom celku nazývaného Metavesmír. Tie môžu existovať v ešte väčšom celku, Xenovesmír, ktorý je v hypervesmíru. Pokračuje Megavesmír, Hectovesmír, Kilovesmír, Gigavesmír, Teravesmír, Petavesmír, Exavesmír, Zettavesmír, Yottavesmír, Omnivesmír, Okolie (vonkajšok), Box a NEKONEČNO

POZRI VIDEO https://www.youtube.com/watch?v=mLn08Hlv9-E

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ James, William,The Will to Believe, 1895; and earlier in 1895, as cited in OED's new 2003 entry for "multiverse": "1895 W. JAMES in Internat. Jrnl. Ethics 6 10. Visible nature is all plasticity and indifference, a multiverse, as one might call it, and not a universe."
  2. ↑ TEGMARK, Max. Parallel Universes. Scientific American, May 2003.
  3. ↑ TEGMARK, Max. Parallel Universes. [s.l.] : [s.n.], 2003. Dostupné online.
  4. ↑ Parallel Universes. In "Science and Ultimate Reality: from Quantum to Cosmos", honoring John Wheeler's 90th birthday. J. D. Barrow, P.C.W. Davies, & C.L. Harper eds. Cambridge University Press (2003), 2003.
  5. ↑ a b c "Parallel universes. Not just a staple of science fiction, other universes are a direct implication of cosmological observations.", Tegmark M., Sci Am. 2003 May;288(5):40–51.
  6. ↑ Zyga, Lisa"Physicists Calculate Number of Parallel Universes", PhysOrg, 16 October 2009.
  7. ↑ Tegmark, Max, The Interpretation of Quantum Mechanics: Many Worlds or Many Words?, 1998.
  8. ↑ Deutsch, David, David Deutsch's Many Worlds, Frontiers, 1998.
  9. ↑ TEGMARK, Max. Parallel Universes. [s.l.] : [s.n.], 2003. Dostupné online. (PDF)
  10. ↑ J. Schmidhuber (1997): A Computer Scientist's View of Life, the Universe, and Everything. Lecture Notes in Computer Science, pp. 201–208, Springer: IDSIA – Dalle Molle Institute for Artificial Intelligence
  11. ↑ J. Schmidhuber (2000): Algorithmic Theories of EverythingarXiv.org e-Print archive
  12. ↑ J. Schmidhuber (2002): Hierarchies of generalized Kolmogorov complexities and nonenumerable universal measures computable in the limit. International Journal of Foundations of Computer Science 13(4):587–612 IDSIA – Dalle Molle Institute for Artificial Intelligence
  13. ↑ J. Schmidhuber (2002): The Speed Prior: A New Simplicity Measure Yielding Near-Optimal Computable Predictions. Proc. 15th Annual Conference on Computational Learning Theory (COLT 2002), Sydney, Australia, Lecture Notes in Artificial Intelligence, pp. 216–228. Springer: IDSIA – Dalle Molle Institute for Artificial Intelligence
  14. ↑ In The Hidden Reality: Parallel Universes and the Deep Laws of the Cosmos, 2011
  15. ↑ Steven Weinberg (2005) "Living in the Multiverse"
  16. ↑ a b Richard J Szabo, An introduction to string theory and D-brane dynamics (2004)
  17. ↑ a b Maurizio Gasperini, Elements of String Cosmology (2007)
  18. ↑ Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/
  19. ↑ Dr. Paul Davies, Dr. John Wheeler, Dr. David Deutsch, Dr. Dennis Sciama, Dr. Frank Tipler, Dr. Martin Rees, Dr. Michael Redhead, Dr. Brandon Carter: The Anthropic Principle. BBC science documentary video. Horizon Library, Room 8, 2058 at BBC Enterprises Ltd., London
  20. ↑ The "Fine-tuning" of the Universe. http://www.2001principle.net/2005.htm
  21. ↑ Davies, P.: "A Brief History of the Multiverse". New York Times. http://www.nytimes.com/2003/04/12/opinion/a-brief-history-of-the-multiverse.html?pagewanted=all
  22. ↑ Carr B. J., Ellis G. F. R., 2008, Astronomy & Geophysics, 49, 2.29
  23. ↑ LEWIS, David. On the Plurality of Worlds. [s.l.] : Basil Blackwell, 1986. ISBN 0-631-22426-2.
  24. ↑ Deutsch, Harry, "Relative Identity", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Summer '02), Edward N. Zalta (ed.)
  25. ↑ Paul B. Kantor "The Interpretation of Cultures and Possible Worlds", 1 October 2002
  26. ↑ IngentaConnect Home
  27. ↑ The Australian National University

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Multiverzum&oldid=6885750“