Renato Dulbecco: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d drob.
d fixy prekladu
Riadok 44: Riadok 44:
|date=February 20, 2012}}</ref> bol taliansko-americký [[Biológia|biológ]] a [[Virológia|virológ]].
|date=February 20, 2012}}</ref> bol taliansko-americký [[Biológia|biológ]] a [[Virológia|virológ]].


Roku [[1975]] získal [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu]] za objavy týkajúce sa interakcie medzi [[Zhubný nádor|nádorovými]] [[Vírus|vírusy]] a [[Genetika|genetickým]] materiálom [[Bunka|bunky]].<ref>http://www.cojeco.cz/index.php?detail=1&s_lang=2&id_desc=22118</ref>
Roku [[1975]] získal [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu]] za objavy týkajúce sa interakcie medzi [[Zhubný nádor|nádorovými]] [[vírus]]mi a [[Genetika|genetickým]] materiálom [[Bunka|bunky]].<ref>http://www.cojeco.cz/index.php?detail=1&s_lang=2&id_desc=22118</ref>


== Životopis ==
== Životopis ==
Vyštudoval medicínu na [[turín]]skej univerzite, jeho spolužiakmi tu boli dvaja ďalší neskorší držitelia Nobelovej ceny, [[Salvador Luria]] a [[Rita Levi-Montalcini]]. Za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bojoval v radoch talianskej armády vo Francúzsku a na východnej fronte, ale po vstupe Nemcov do Talianska prešiel k partizánom a zapojil sa do protifašistického odboja.<ref name=autobio>[http://nobelprize.org/medicine/laureates/1975/dulbecco-autobio.html Nobel autobiography of Dulbecco]</ref> Po oslobodení sa krátko venoval politike, bol radným Turína, ale rýchlo sa vrátil k vede. Roku [[1946]] ho navštívil v Taliansku Luria a prehovoril ho k odchodu do USA. Odišiel tam v roku [[1947]], pracoval najprv v Luriovom laboratóriu v [[Indiana|Indiane]] a neskôr v tíme [[Max Delbrück|Maxa Delbrücka]] na [[California Institute of Technology]].<ref>http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/1975/dulbecco-bio.html</ref>
Vyštudoval medicínu na [[turín]]skej univerzite, jeho spolužiakmi tu boli dvaja ďalší neskorší držitelia Nobelovej ceny, [[Salvador Luria]] a [[Rita Levi-Montalcini]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bojoval v radoch talianskej armády vo Francúzsku a na východnom fronte, ale po vstupe Nemcov do Talianska prešiel k partizánom a zapojil sa do protifašistického odboja.<ref name=autobio>[http://nobelprize.org/medicine/laureates/1975/dulbecco-autobio.html Nobel autobiography of Dulbecco]</ref> Po oslobodení sa krátko venoval politike, bol radným Turína, ale rýchlo sa vrátil k vede. V roku [[1946]] ho navštívil v Taliansku Luria a prehovoril ho k odchodu do USA. Odišiel tam v roku [[1947]], pracoval najprv v Luriovom laboratóriu v [[Indiana|Indiane]] a neskôr v tíme [[Max Delbrück|Maxa Delbrücka]] na [[California Institute of Technology]].<ref>http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/1975/dulbecco-bio.html</ref>


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 03:41, 30. september 2019

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Renato Dulbecco
Renato Dulbecco
Narodenie22. február 1914
Catanzaro, Taliansko
Úmrtie5. august 2019 (90 rokov)
La Jolla, Kalifornia, USA
Alma materUniversità degli Studi di Torino
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Renato Dulbecco

Renato Dulbecco (* 22. február 1914, Catanzaro, Taliansko – † 19. február 2012, La Jolla, Kalifornia, USA)[1] bol taliansko-americký biológ a virológ.

Roku 1975 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za objavy týkajúce sa interakcie medzi nádorovými vírusmi a genetickým materiálom bunky.[2]

Životopis

Vyštudoval medicínu na turínskej univerzite, jeho spolužiakmi tu boli dvaja ďalší neskorší držitelia Nobelovej ceny, Salvador Luria a Rita Levi-Montalcini. Počas druhej svetovej vojny bojoval v radoch talianskej armády vo Francúzsku a na východnom fronte, ale po vstupe Nemcov do Talianska prešiel k partizánom a zapojil sa do protifašistického odboja.[3] Po oslobodení sa krátko venoval politike, bol radným Turína, ale rýchlo sa vrátil k vede. V roku 1946 ho navštívil v Taliansku Luria a prehovoril ho k odchodu do USA. Odišiel tam v roku 1947, pracoval najprv v Luriovom laboratóriu v Indiane a neskôr v tíme Maxa Delbrücka na California Institute of Technology.[4]

Referencie

  1. GELLENE, Denise. Renato Dulbecco, 97, Dies; Won Prize for Cancer Study. New York Times, February 20, 2012. Dostupné online [cit. 2014-03-29].
  2. http://www.cojeco.cz/index.php?detail=1&s_lang=2&id_desc=22118
  3. Nobel autobiography of Dulbecco
  4. http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/1975/dulbecco-bio.html

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Renato Dulbecco na českej Wikipédii.