Abdéra: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
d wikilinky
 
Riadok 2: Riadok 2:
'''Abdéra''' bola [[staroveké Grécko|grécka]] kolónia v [[Trácia|Trácii]], prístavné [[mesto]] na severnom pobreží [[Egejské more|Egejského mora]], neďaleko ústia rieky [[Nestos]], oproti ostrovu [[Thasos (ostrov)|Thasos]]. Mestu podliehal rovnomenný mestský štát.
'''Abdéra''' bola [[staroveké Grécko|grécka]] kolónia v [[Trácia|Trácii]], prístavné [[mesto]] na severnom pobreží [[Egejské more|Egejského mora]], neďaleko ústia rieky [[Nestos]], oproti ostrovu [[Thasos (ostrov)|Thasos]]. Mestu podliehal rovnomenný mestský štát.


Kolónia bola založená okolo roku [[650 pred Kr.]]<ref name=EB>{{beliana|1|Abdéra|19}}</ref> Bola rodiskom [[Démokritos z Abdér|Démokrita]] a [[Prótagoras (filozof)|Prótagora]]; niektorí uvádzajú, že sa tam narodil aj [[Leukippos z Miléta]]. Abdéra bola významný grécky prístav, člen [[Aténsky námorný spolok|Aténskeho námorného spolku]], opakovane vo vojnách zničená a niekoľkokrát obnovená.<ref name=EB/> Vnútorné zriadenie mesta podliehalo striedavým premenám demokratického a oligarchického zamerania.
Kolónia bola založená okolo roku [[650 pred Kr.]]<ref name=EB>{{Citácia knihy
| korporácia = Encyklopedický ústav SAV
| titul = Encyclopaedia Beliana (A-Belk)
| odkaz na titul = Encyclopaedia Beliana
| vydanie = I
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, vydavateľstvo SAV]] a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s.
| miesto = Banská Bystrica
| rok = 1999
| rok copyrightu = 1999
| počet zväzkov = 1. z 12
| počet strán = 696
| kapitola = A
| strany = 19
| isbn = 80-224-0554-X
| id = číslo publikácie 3259
}} </ref> Bola rodiskom [[Démokritos z Abdér|Démokrita]] a [[Prótagoras (filozof)|Prótagora]]; niektorí uvádzajú, že sa tam narodil aj [[Leukippos z Miléta]]. Abdéra bola významný grécky prístav, člen [[Aténsky námorný spolok|Aténskeho námorného spolku]], opakovane vo vojnách zničená a niekoľkokrát obnovená.<ref name=EB /> Vnútorné zriadenie mesta podliehalo striedavým premenám demokratického a oligarchického zamerania.


Pre zaostalosť obyvateľov si mesto vyslúžilo (azda už v [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]]) povesť antického [[Kocúrkovo|Kocúrkova]] (pozri: [[abderita]]). Neskôr nemecký osvietenský spisovateľ [[Christoph Martin Wieland]] použil Abdéru na zobrazenie malomestského šosáctva zaobaleného do zdanlivo antického rúcha vo svojom románe ''Die Abderiten. Eine sehr wahrscheinliche Geschichte'' (doslova „Abderčania. Veľmi pravdepodobný príbeh“, [[1774]]; po slovensky nevyšlo, česky ako ''Příběh Abdéřanů'' v roku 1958).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Pre zaostalosť obyvateľov si mesto vyslúžilo (azda už v [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]]) povesť antického [[Kocúrkovo|Kocúrkova]] (pozri: [[abderita]]). Neskôr nemecký osvietenský spisovateľ [[Christoph Martin Wieland]] použil Abdéru na zobrazenie malomestského šosáctva zaobaleného do zdanlivo antického rúcha vo svojom románe ''Die Abderiten. Eine sehr wahrscheinliche Geschichte'' (doslova „Abderčania. Veľmi pravdepodobný príbeh“, [[1774]]; po slovensky nevyšlo, česky ako ''Příběh Abdéřanů'' v roku 1958).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Aktuálna revízia z 09:20, 9. apríl 2020

Ruiny starovekého mesta Abdéra.

Abdéra bola grécka kolónia v Trácii, prístavné mesto na severnom pobreží Egejského mora, neďaleko ústia rieky Nestos, oproti ostrovu Thasos. Mestu podliehal rovnomenný mestský štát.

Kolónia bola založená okolo roku 650 pred Kr.[1] Bola rodiskom Démokrita a Prótagora; niektorí uvádzajú, že sa tam narodil aj Leukippos z Miléta. Abdéra bola významný grécky prístav, člen Aténskeho námorného spolku, opakovane vo vojnách zničená a niekoľkokrát obnovená.[1] Vnútorné zriadenie mesta podliehalo striedavým premenám demokratického a oligarchického zamerania.

Pre zaostalosť obyvateľov si mesto vyslúžilo (azda už v 5. stor. pred Kr.) povesť antického Kocúrkova (pozri: abderita). Neskôr nemecký osvietenský spisovateľ Christoph Martin Wieland použil Abdéru na zobrazenie malomestského šosáctva zaobaleného do zdanlivo antického rúcha vo svojom románe Die Abderiten. Eine sehr wahrscheinliche Geschichte (doslova „Abderčania. Veľmi pravdepodobný príbeh“, 1774; po slovensky nevyšlo, česky ako Příběh Abdéřanů v roku 1958).[2] Do Abdéry zasadili dej svojej hry „Osel a stín“ aj Jan Werich a Jiří Voskovec.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Abdéra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 19.
  2. Příběh Abdéřanů / Wielands Gesammelte Schriften [online]. DatabazeKnih.cz, [cit. 2011-12-29]. Dostupné online. (česky)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]