Richard Marsina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Miesto úmrtia (umrel v trvalom bydlisku) a cintorín, kde bude pochovaný. https://www.facebook.com/KatedraHistorieTU/posts/2966148480337099
Pescan (diskusia | príspevky)
d referencie, kategória
Riadok 7: Riadok 7:
| Veľkosť portrétu =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1923]]
| Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1923]]<ref name="teraz" />
| Miesto narodenia = [[Šahy]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Miesto narodenia = [[Šahy]]<ref name="teraz" />, [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2021|03|25|1923|5|4}}
| Dátum úmrtia = {{dúv|2021|03|25|1923|5|4}}<ref name="teraz" />
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Bydlisko =
Riadok 37: Riadok 37:
[[Doctor honoris causa|Dr. h. c.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univ. prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Richard Marsina''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[4. máj]] [[1923]], [[Šahy]]{{--}}† [[25. marec]] [[2021]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[historik]], [[archivár]], špičkový znalec slovenského a [[Uhorsko|uhorského]] [[Stredovek|stredoveku]], najmä listinného materiálu<ref>Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 3, 2004 - str. 288</ref>, zostavovateľ ''[[Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae: Slovenský diplomatár|Slovenského diplomatára]]''.
[[Doctor honoris causa|Dr. h. c.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univ. prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Richard Marsina''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[4. máj]] [[1923]], [[Šahy]]{{--}}† [[25. marec]] [[2021]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[historik]], [[archivár]], špičkový znalec slovenského a [[Uhorsko|uhorského]] [[Stredovek|stredoveku]], najmä listinného materiálu<ref>Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 3, 2004 - str. 288</ref>, zostavovateľ ''[[Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae: Slovenský diplomatár|Slovenského diplomatára]]''.


Od roku [[1960]] pracoval v [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|HÚ SAV]]. Venoval sa kritickému vydávaniu stredovekých [[Historický prameň|prameňov]], ktoré boli v dvoch zväzkoch vydané pod názvom ''[[Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae: Slovenský diplomatár|Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae]]'', v ktorých editoval dokumenty vydané do roku [[1260]] v plnom znení s kritickým (vedeckým) aparátom. K tomu publikoval dva zväzky príslušných komentárov (štúdií). O jeho mimoriadnej erudícii svedčí aj to, že spracoval slovacikálny materiál z celouhorského hľadiska – porovnával (hodnotil) celouhorský listinný materiál, a tak sa mu podarilo upresniť kvalifikáciu jednotlivých listín k územiu Slovenska. Po prvýkrát určil niektoré listiny ako falošné, alebo naopak ako pravé. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1969]] bol vedúcim výskumného pracoviska SAV v [[Budapešť|Budapešti]].
Od roku [[1960]] pracoval v [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|HÚ SAV]].<ref name="teraz" /> Venoval sa kritickému vydávaniu stredovekých [[Historický prameň|prameňov]], ktoré boli v dvoch zväzkoch vydané pod názvom ''[[Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae: Slovenský diplomatár|Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae]]'', v ktorých editoval dokumenty vydané do roku [[1260]] v plnom znení s kritickým (vedeckým) aparátom. K tomu publikoval dva zväzky príslušných komentárov (štúdií). O jeho mimoriadnej erudícii svedčí aj to, že spracoval slovacikálny materiál z celouhorského hľadiska – porovnával (hodnotil) celouhorský listinný materiál, a tak sa mu podarilo upresniť kvalifikáciu jednotlivých listín k územiu Slovenska. Po prvýkrát určil niektoré listiny ako falošné, alebo naopak ako pravé. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1969]] bol vedúcim výskumného pracoviska SAV v [[Budapešť|Budapešti]].
Ako archivár pracoval dlhé roky v [[Archív mesta Bratislavy|Archíve mesta Bratislavy]], [[Pôdohospodársky archív|Pôdohospodárskom archíve]] a [[Slovenský národný archív|Štátnom ústrednom archíve]] v [[Bratislava|Bratislave]] (dnes [[Slovenský národný archív]]), potom ako vedecký pracovník v [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historickom ústave Slovenskej akadémie vied]] v Bratislave. Bol pedagógom na Katedre histórie [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulty]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]]. Dosiahol na nej hodnosť docenta a profesora a Prešovská univerzita mu udelila aj titul [[Doctor honoris causa]]. Zaoberal sa [[Diplomatika|diplomatikou]], dejinami miest a stredovekými dejinami Slovenska i [[Uhorsko|Uhorska]].
Ako archivár pracoval dlhé roky v [[Archív mesta Bratislavy|Archíve mesta Bratislavy]]<ref name="teraz" />, [[Pôdohospodársky archív|Pôdohospodárskom archíve]] a [[Slovenský národný archív|Štátnom ústrednom archíve]] v [[Bratislava|Bratislave]] (dnes [[Slovenský národný archív]]), potom ako vedecký pracovník v [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historickom ústave Slovenskej akadémie vied]] v Bratislave<ref name="teraz" />. Bol pedagógom na Katedre histórie [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulty]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]]. Dosiahol na nej hodnosť docenta a profesora a Prešovská univerzita mu udelila aj titul [[Doctor honoris causa]]. Zaoberal sa [[Diplomatika|diplomatikou]], dejinami miest a stredovekými dejinami Slovenska i [[Uhorsko|Uhorska]].


Po novembri 1989 sa mu dostalo satisfakcie. Bolo to pohnuté obdobie, keď ľudia hľadali pravdu o „svojich“ dejinách. Vtedy stál Richard Marsina dlhší čas na čele Slovenskej historickej spoločnosti, viedol aj sekciu dejín miest. Zároveň sa angažoval pri zakladaní Historického odboru Matice slovenskej (v roku [[1997]] vznikol Slovenský historický ústav MS). Po vzniku samostatného Slovenska v roku [[1993]] sa podieľal na posilňovaní historického povedomia Slovákov ako štátotvorného národa.  Mohol slobodne uplatniť národný a religiózny moment. Ani v jednej jeho práci však nenájdeme nejakú zaujatosť voči iným národom. Azda aj preto bol v rokoch [[1960]]{{--}}[[1965]] a potom 1971{{--}}1982 tajomníkom Československo-maďarskej zmiešanej historickej komisie.
Po novembri 1989 sa mu dostalo satisfakcie. Bolo to pohnuté obdobie, keď ľudia hľadali pravdu o „svojich“ dejinách. Vtedy stál Richard Marsina dlhší čas na čele Slovenskej historickej spoločnosti, viedol aj sekciu dejín miest. Zároveň sa angažoval pri zakladaní Historického odboru Matice slovenskej (v roku [[1997]] vznikol Slovenský historický ústav MS). Po vzniku samostatného Slovenska v roku [[1993]] sa podieľal na posilňovaní historického povedomia Slovákov ako štátotvorného národa.  Mohol slobodne uplatniť národný a religiózny moment. Ani v jednej jeho práci však nenájdeme nejakú zaujatosť voči iným národom. Azda aj preto bol v rokoch [[1960]]{{--}}[[1965]] a potom 1971{{--}}1982 tajomníkom Československo-maďarskej zmiešanej historickej komisie.


Profesor Marsina patril medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Bol autorom najzákladnejších syntetických dejín Slovenska v stredoveku, ako aj edícií prameňov k nim. Prezident Slovenskej republiky udelil prof. R. Marsinovi štátne vyznamenanie Slovenskej republiky Pribinov kríž III. triedy za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Matica slovenská ocenila R. Marsinu pamätnou medailou MS sv. Cyrila a Metoda, Historický odbor MS mu udelil [[Cena Daniela Rapanta|Cenu Daniela Rapanta]].
Profesor Marsina patril medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Bol autorom najzákladnejších syntetických dejín Slovenska v stredoveku, ako aj edícií prameňov k nim. Prezident Slovenskej republiky udelil prof. R. Marsinovi štátne vyznamenanie Slovenskej republiky Pribinov kríž III. triedy za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických.<ref name="teraz" /> Matica slovenská ocenila R. Marsinu pamätnou medailou MS sv. Cyrila a Metoda, Historický odbor MS mu udelil [[Cena Daniela Rapanta|Cenu Daniela Rapanta]].


Richard Marsina je pochovaný na cintoríne [[Cintorín Slávičie údolie|Slávičie údolie]] v [[Bratislava|Bratislave]].
Richard Marsina je pochovaný na cintoríne [[Cintorín Slávičie údolie|Slávičie údolie]] v [[Bratislava|Bratislave]].
Riadok 80: Riadok 80:


== Referencie ==
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
{{referencie}}
<ref name="teraz">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Vo veku 97 rokov zomrel člen Matice slovenskej Richard Marsina
| url = https://www.teraz.sk/najnovsie/vo-veku-97-rokov-zomrel-clen-matice-slo/537702-clanok.html
| vydavateľ = TASR a TERAZ MEDIA, a. s.
| dátum vydania = 2021-03-26
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2021-03-27
| miesto = Bratislava
}}</ref>
}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
Riadok 86: Riadok 96:


{{DEFAULTSORT:Marsina, Richard}}
{{DEFAULTSORT:Marsina, Richard}}

[[Kategória:Slovenskí archivári]]
[[Kategória:Slovenskí archivári]]
[[Kategória:Slovenskí historici]]
[[Kategória:Slovenskí historici]]
Riadok 94: Riadok 103:
[[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]]
[[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]]
[[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža III. triedy]]

Verzia z 22:50, 27. marec 2021

Richard Marsina
slovenský historik
Richard Marsina
Narodenie4. máj 1923[1]
Šahy[1], ČSR
Úmrtie25. marec 2021 (97 rokov)[1]
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Richard Marsina

Dr. h. c. univ. prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. (* 4. máj 1923, Šahy – † 25. marec 2021, Bratislava) bol slovenský historik, archivár, špičkový znalec slovenského a uhorského stredoveku, najmä listinného materiálu[2], zostavovateľ Slovenského diplomatára.

Od roku 1960 pracoval v HÚ SAV.[1] Venoval sa kritickému vydávaniu stredovekých prameňov, ktoré boli v dvoch zväzkoch vydané pod názvom Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, v ktorých editoval dokumenty vydané do roku 1260 v plnom znení s kritickým (vedeckým) aparátom. K tomu publikoval dva zväzky príslušných komentárov (štúdií). O jeho mimoriadnej erudícii svedčí aj to, že spracoval slovacikálny materiál z celouhorského hľadiska – porovnával (hodnotil) celouhorský listinný materiál, a tak sa mu podarilo upresniť kvalifikáciu jednotlivých listín k územiu Slovenska. Po prvýkrát určil niektoré listiny ako falošné, alebo naopak ako pravé. V rokoch 1961 – 1969 bol vedúcim výskumného pracoviska SAV v Budapešti. Ako archivár pracoval dlhé roky v Archíve mesta Bratislavy[1], Pôdohospodárskom archíve a Štátnom ústrednom archíve v Bratislave (dnes Slovenský národný archív), potom ako vedecký pracovník v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave[1]. Bol pedagógom na Katedre histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Dosiahol na nej hodnosť docenta a profesora a Prešovská univerzita mu udelila aj titul Doctor honoris causa. Zaoberal sa diplomatikou, dejinami miest a stredovekými dejinami Slovenska i Uhorska.

Po novembri 1989 sa mu dostalo satisfakcie. Bolo to pohnuté obdobie, keď ľudia hľadali pravdu o „svojich“ dejinách. Vtedy stál Richard Marsina dlhší čas na čele Slovenskej historickej spoločnosti, viedol aj sekciu dejín miest. Zároveň sa angažoval pri zakladaní Historického odboru Matice slovenskej (v roku 1997 vznikol Slovenský historický ústav MS). Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 sa podieľal na posilňovaní historického povedomia Slovákov ako štátotvorného národa.  Mohol slobodne uplatniť národný a religiózny moment. Ani v jednej jeho práci však nenájdeme nejakú zaujatosť voči iným národom. Azda aj preto bol v rokoch 1960 – 1965 a potom 1971 – 1982 tajomníkom Československo-maďarskej zmiešanej historickej komisie.

Profesor Marsina patril medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Bol autorom najzákladnejších syntetických dejín Slovenska v stredoveku, ako aj edícií prameňov k nim. Prezident Slovenskej republiky udelil prof. R. Marsinovi štátne vyznamenanie Slovenskej republiky Pribinov kríž III. triedy za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických.[1] Matica slovenská ocenila R. Marsinu pamätnou medailou MS sv. Cyrila a Metoda, Historický odbor MS mu udelil Cenu Daniela Rapanta.

Richard Marsina je pochovaný na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.

Dielo

Knižné publikácie:

  • Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku v 16. a 17 storočí, zväzok I. a II., Bratislava 1959 (spoluautor M. Kušík),
  • Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, zväzok I. a II., Bratislava, 1971 a 1987,
  • Štúdie k slovenskému diplomatáru zväzok I/1 – 2, Bratislava : VEDA, vyd. SAV, 1971 a 1973,
  • Štúdie k slovenskému diplomatáru, zväzok II., Bratislava : VEDA, vyd. SAV, 1989,
  • Metodov boj, Bratislava : Obzor, 1985,
  • Spoluautor: Slovensko - Dejiny, Bratislava 1971,
  • Spoluautor: Dejiny Slovenska I., Bratislava: VEDA, vyd. SAV, 1986,
  • Slovenské dejiny, Martin : Matica slovenská, 1992 (spoluautor),
  • Vojenské dejiny Slovenska I, Bratislava 1993 (spoluautor),
  • Dějiny Maďarska, Brno : Masarykova univerzista, 1993 (spoluautor).
  • Legendy stredovekého Slovenska. Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Budmerice : Rak, 1997,
  • Tatársky vpád, Budmerice : Rak, 2008 (spolautor Miloš Marek)
  • Etnogenéza Slovákov. Kto sme a aké je naše meno / [Zost.]: Marsina, Richard – Mulík, Peter. [Aut.]: Marsina, Richard – Kolník, Titus – Ďurica, Milan S. – Mulík, Peter – Sedlák, Vincent – Hrnko, Anton – Marek, Miloš – Blanár, Vincent – Majtán, Milan – Škultéty, Jozef – Stanislav, Ján – Bartek, Henrich – Filip, Michal – Kučera, Matúš. Martin, Matica slovenská 2009. 179 s. ISBN 978-80-7090-940-9
  • Machala, Drahoslav – Marsina, Richard: Zlatá kniha Slovenska. Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2013. 168 s.
  • Pramene o živote svätých Cyrila a Metoda a ich učeníkov / [Zost.]: Škoviera, Andrej. [Predslov]: Marsina, Richard. Bratislava, Post Scriptum 2014. 200 s. ISBN 978-80-89567-23-2
  • Thurocz, Johannes de Ján z Turca. Kronika Jána z Turca. 1488. Johannes de Thurocz. Chronica Hungarorum. 1488 / [Z Latinského originálu prel.]: Sopko, Július. [Štúdie]: Jankovič, Ľubomír Marsina, Richard. [Editori]: Drobný, Eduard – Gocníková, Magdaléna. Bratislava : Perfekt, 2014. 590 s. ISBN 978-80-8046-692-3
  • DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku : život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5. S. 268-269, 311, 331-332, 384-386.

Referencie

  1. a b c d e f g Vo veku 97 rokov zomrel člen Matice slovenskej Richard Marsina [online]. Bratislava: TASR a TERAZ MEDIA, a. s., 2021-03-26, [cit. 2021-03-27]. Dostupné online.
  2. Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 3, 2004 - str. 288

Iné projekty