Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 10:56, 6. apríl 2014, ktorú vytvoril Pelex (diskusia | príspevky) (→‎História: fix)
Budova Štátneho gologického ústavu Dionýza Štúra na Patrónke v Bratislave.

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (skrátene ŠGÚDŠ) je ústav pre základný geologický výskum Slovenska. Sídlom ústavu je budova na Patrónke v Bratislave. Úlohou ústavu je zabezpečovať výkon štátnej geologickej služby, čo zahŕňa riešenie úloh geologického výskumu a prieskumu, tvorbu, využívanie a ochranu informačného systému v geológií, registráciu, zhromažďovanie, evidenciu a sprístupňovanie výsledkov geologických prác vykonávaných na území Slovenskej republiky[1]. Ústav spadá pod kompetencie ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. ŠGÚDŠ je členom medzinárodnej organizácie geologických služieb EuroGeoSurveys.

História

Do roku 1849, kedy bol založený Ríšsky geologický ústav vo Viedni bol geologický výskum na Slovensku vykonávaný iba sporadicky. Po vzniku prvej Československej republiky túto činnosť vykonával Štátny geologický ústav v Prahe.

Na Slovensku bol prvý geologický ústav založený až na podnet profesorov Andrusova a Karvaša v lete roku 1940. Stalo sa tak až po rozdelení Českolsovenska počas druhej svetovej vojny. Ústav bol založený pri Ministerstve školstva a národnej osvety vojnovej Slovenskej republiky ako Štátny geologický ústav. Sídlil na Vazovovej ulici v Bratislave. Prvým riaditeľom bol prof. Andrusov. Ústav začal pracovať s 5 zamestnancami v spolupráci s ďalšími 9 geológmi, najmä vysokoškolskými pedagógmi[2]. Na sklonku druhej svetovej vojny však bola práca ústavu značne komplikovaná.

V roku 1945 bol Štátny geologický ústav poverený vedením dokumentácie a prieskumu pre zoštátnené rudné bane. V tomto období boli zostavené prvé výpočty zásob týchto surovín[2]. Riaditeľom ústavu v rokoch 1945 - 1951 bol M. Kuthan. Začlenenie a štatút ústavu sa často menil. Do roku 1947 podliehal povereníctvu školstva školstva a osvety, v rokoch 19471949 podliehal Povereníctvu priemyslu a obchodu, roku 1949 prešiel pod kompetencie Slovenského plánovacieho úradu a bol premenovaný na Slovenský ústredný ústav geologický. Začalo sa so systematickým geologickým mapovaním v oblasti Spišsko-gemerského rudohoria a v Štiavnických vrchoch. Ústav sa tiež podieľal na inžiniersko-geologickom prieskume pri výstavbe priehrad a vodných nádrží. V roku 1950, keď sa stal pobočkou Ústředního ústavu geologického v Prahe a bol podriadený Ústrediu výskumu a technického rozvoja, mal 90 zamestnancov. V tomto období bol zriadený Geofond, najprv v Prahe a neskôr v roku 1954 aj jeho pobočka v Bratislave[3]. Riaditeľom v rokoch 1952 - 1958 bol Ľ. Ivan. V roku 1953 bol ústav premenovaný na počesť významného slovenského geológa na Geologický ústav Dionýza Štúra (skrátene GÚDŠ) a bol presunutý do nových priestorov v Mlynskej Doline. V rokoch 1958 až 1963 viedol ústav M. Maheľ. Za úspešné plnenie dôležitých štátom zadaných úloh bol v roku 1961 ústav vyznamenaný Radom republiky. Medzi rokmi 1963 a 1968 ústav opäť viedol M. Kuthan. V roku 1965 sa stal samostatným ústavom pre základný geologický výskum Slovenska, pričom stále podliehal Ústrednému geologickému úradu v Prahe.

Na základe federatívneho preusporaidania ČSSR bol v roku 1969 začlenený ako samostatný ústav do novovzniknutého Slovenského geologického úradu pri Ministerstve výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky. V tomto období až do roku 1976 viedol ústav O. Fusán. Geologický ústav odvtedy v plnej miere zabezpečuje základný geologický výskum územia Slovenska spojený s geologickým mapovaním, zostavovaním a vydávaním geologických máp, publikácií, ďalej tiež ložiskovým, hydrogeologickým a inžiniersko-geologickým výskumom, ako aj vyhľadávaním nerastných surovín, podzemných vôd a získavaním podkladov pre prognózy vývoja hospodárstva. Rovnako sa účastnil a organizoval viaceré úlohy v rámci medzinárodnej spolupráce v geologických vedách, najmä v rámci karpato-balkánskej geologickej asociácie. V 60. rokoch patrilo k trvalým prínosom práce ústavu vydanie synoptickej geologickej mapy územia Slovenska v mierke 1:200 000 a vydanie hydrogeologickej mapy územia v rovnakej mierke. Od roku 1976 viedol ústav J. Gašparik. V 90. rokoch mal ústav 300 zamestnancov, z ktorých asi 150 boli výskumní pracovníci[2]. V tomto období ho viedli po sebe T. Koráb, K. Vrana a neskôr M. Kaličiak. Štatút ústavu zostal nezmenený až do roku 1995, kedy zmenil názov na Geologická služba Slovenskej republiky, no v roku 2000 bol opäť premenovaný na Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.

Od 1. septembra 2008 bol riaditeľom ŠGÚDŠ Ľ. Hraško. V tomto roku bol rozpočet organizácie 193 606 000 Sk (6 426 541 eur).[4] V septembri 2010 sa stal riaditeľom ústavu B. Žec. Budova ústavu v Bratislave koncom roku 2012 prešla modernizáciou vnútorného zariadenia.

Referencie

  1. Štatút Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra [online]. geology.sk, [cit. 2008-10-07]. Dostupné online.
  2. a b c Geologica Carpathica, 42, 5, October 1991
  3. História ústavu [online]. geology.sk, [cit. 2008-10-07]. Dostupné online.
  4. Madarás, J., Klukanová, A., Káčer, Š., Martinský, L. (Editori), 2009: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Ročenka 2008. ISBN 978-80-89343-10-2 ŠGÚDŠ, Bratislava, 75 s.