Štandardizované testovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Štandardizované testovanie je hodnotiaci nástroj, ktorého účelom je merať a hodnotiť výkonnosť študentov vo vzťahu k ostatným študentom zúčastneným na rovnakom teste.Takéto testy sú vydávané spravidla špecializovanými inštitúciami (napr. College Board). Ich príprava a vývoj prechádza náročným a rozsiahlym procesom, pričom veľký dôraz je kladený práve na komplexnosť testov a systematickosť ich následného vyhodnocovania. Pred uvedením do praxe sú všetky testy dôkladne overené a zdokumentované. To zaručuje, že vlastnosti testov a ich parametre sú vždy predom presne zadefinované a známe. Súčasťou štandardizovaných testov je spravidla aj príručka (manuál), z ktorej sa užívateľ dozvie o vlastnostiach testu a jeho správnom použití. K dispozícii býva taktiež testová norma, podľa ktorej prebieha hodnotenie dosiahnutých výkonov. Štandardizované testy sa častejšie používajú pre meranie výsledkov výučby za dlhšie časové obdobia a používajú sa prevažne na opakované merania u rozsiahleho množstva žiakov a študentov.

Všeobecná definícia testov a štandardizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Čo je to test[upraviť | upraviť zdroj]

Testy vo všeobecnosti definujeme ako meranie výkonu v zadanej úlohe. Problematikou testovania sa zaoberali viacerí významní predstavitelia a podľa nich môžeme deliť testy všeobecne na rôzne typy, ako napríklad: testy pamäti (F. Galton, 1883), testy mentálnych procesov (J.M. Cattell, 1890), testy rozumových schopností (A. Binet, 1904), testy pre voľbu povolania (H. Munsterberg, 1912) a iné. Získaný výsledok testov sa nazýva hrubé skóre (Raw score, dosadená číslená hodnota bez vzťahu k ďalším vlastnostiam jedinca), ktoré sa štandardizáciou prevádza na vážené skóre (Weighted score, vzdialenosť merania od priemeru vyjadrená v jednotkách strednej odchýlky).[1]

Čo je to štandardizácia testov[upraviť | upraviť zdroj]

Štandardizácia testov je súhrnné označenie pre zaistenie objektívneho a platného používania testu, t. j. stanovenie jednotnej inštrukcie a spôsobu administrácie, overenia reliability a validity, vytvorenie zodpovednách štandardov a podmienok pre objektívnu interpretáciu výsledkov. Štandardizáciu testov môžeme taktiež definovať aj ako postup, ktorým sa vytvárajú zodpovedajúce štandardy, aby výkon každého testovaného jedinca mohol byť porovnaný s jemu odpovedajúcou normou (štandardom).[1]

Prečo sa využívajú štandardizované testy?[upraviť | upraviť zdroj]

Štandardizované testy pomáhajú efektívne a účinne merať úroveň žiakov vzhľadom na úroveň ostatných žiakov meraných v tom istom teste. Výsledky z týchto testov môžu byť následne použité a hodnotené administrátormi testov alebo učiteľmi, ktorí získavajú presnú predstavu o úrovni, efektivite či účinnosti školského systému, školy, konkrétneho predmetu či individuálneho žiaka.[2]

Čo je opakom štandardizovaného testovania?[upraviť | upraviť zdroj]

Opakom štandardizovaného testovania je tzv. neštandardizované testovanie, ktorého tvorba nezahŕňala všetky prísne kroky obvyklé u testovania štandardizovaného (Kalhou, Obst, 2002). Neštandardizované testy spravidla pripravujú učitelia pre vlastné potreby, nazývajú sa preto aj ako testy učiteľské alebo neformálne. Ich overovanie neprebehlo na väčšej vzorke testovaných a nie sú preto známe všetky ich vlastnosti. U neštandardizovaných testov nie je k dispozícii testová príručka ani objektívne stanovená testová norma. Slúži prevažne na zisťovanie výsledkov výučby za kratšie časové obdobie.

Kvázištandardizované testovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí autori (Hembleton, Eignor, Rovinelli, 1980) používajú aj termín kvázištandardizované testovanie, ktoré býva pripravované dôkladnejšie než učiteľské, ale štandardizácia nie je úplná. Príkladom môže byť napríklad didaktický test, ktorý zisťuje úroveň vedomostí z jedného predmetu v niekoľkých paralelných triedach na jednej škole alebo niekoľkých školách.

História štandardizovaného testovania[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek[upraviť | upraviť zdroj]

Štandardizované testovanie má za sebou dlhú a bohatú históriu. Prvé známky používania tejto metódy sú datované už z obdobia 2200 pred naším letopočtom z územia Číny. Čínska vláda vyžadovala jednotné písomné skúšky od všetkých záujemcov o prácu v štátnej správe, čo bola v tej dobe vysoko rešpektovaná funkcia. Toto testovanie pretrvávalo takmer 4000 rokov, až do roku 1905, kedy bolo na základe veľkej vzdelávacej reformy zrušené.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

V období stredoveku nebolo štandardizované testovanie v západnej pedagogike vôbec zahrnuté. Systém favorizoval skôr tradíciu neštandardizovaného testovania ešte z čias starovekého Grécka a to formou študentských esejí, ktoré boli hodnotené často subjektívne a nerovnocenne.

Štandardizované testovanie bolo na území Európy postupne zavedené až v neskoršom období. Medzi prvými začali v stredoveku používať štandardizované testy prevažne univerzity ako súčasť svojich prijímacích pohovorov, kde okrem ústnych rozhovorov a ďalších opatrení boli zavedené práve aj podobné písomné testy. Najväčšiu zásluhu na presadzovaní systému v Európe mal Britský konzul pôsobiaci v Číne – Thomas Taylor Meadows, ktorý varoval pred rozpadom britskej ríše, pokiaľ nebude štandardizované testované čo najrýchlejšie zavedenie po celej krajine.

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Konečné zavedenie štandardizovaného testovania bolo do veľkej miery ovplyvnené aj správaním britských spoločností, ktoré pri nábore zamestnancov využívali práve systém štandardizovaného vstupného testovania, ktoré zabraňovalo korupcii, nepotizmu či zvýhodňovaniu. Táto prax bola neskôr prijatá na celej britskej pevnine, odkiaľ sa aj vplyvom priemyselnej revolúcie a veľkého nárastu počtu študentov (z dôvodu nových vzdelávacích zákonov) rýchlo rozšírila aj do Ameriky.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Požívanie štandardizovaného testovania v USA sa objavilo začiatkom 20. storočia s počiatkami v prvej svetovej vojne. Ako prvý prišiel s takzvanými Alpha a Beta testami Robert Yerkes a jeho kolegovia.

V 80. rokoch 20. storočia sa začína hovoriť o tzv. kríze amerického vzdelávania. Táto kríza pramení z reforiem zo 60. a 70. rokov, ktoré boli zavedené v snahe dosiahnuť zmenu vzdelávacej klímy. Cieľom týchto reforiem bolo vytvorenie školského prostredia príjemnejšieho pre žiakov, ktorí mohli sami rozhodovať o tom, čo sa chcú učiť. Učebnice už neboli dôležité, rovnako ako autorita učiteľov alebo akékoľvek pravidlá. Žiaci boli oslobodení od nudného získavania vedomostí a nudného gramatického či matematického drilu. Čítanie sa experimentálne prestalo učiť fonetickou formou prostredníctvom hláskovania, a nahradila ju tzv. globálna metóda, zameraná na odhadovanie slov podľa kontextu. Matematika stratila dôraz na dôkladné nacvičovanie aritmetických operácií, na rozdiel od toho sa zamerala skôr na aspekty z praktického života. Zručnosti v násobení a delení nahradili kalkulačky, gramaticky správne písanie sa stáva nemoderné. Kreatívne písanie (aj s chybami) bolo naopak podporované.

Keď sa zistilo, že v maturitných testoch každý rok zlyháva viac a viac študentov a že narastá funkčná negramotnosť populácie, bola vypracovaná odborná správa o národe v ohrození (A Nation at Risk) a začalo sa hovoriť o nutnosti nápravy školstva.

Dvadsiate storočie vývoja štandardizovaného testovania možno rozdeliť do štyroch hlavných období:

  • 1900 – 1915 – Priekopnícke obdobie v psychológii, počas ktorého je vytváraných mnoho testov. Výraznou osobnosťou tohto obdobia je Lewis Terman (pracovník Stanfordovej univerzity), ktorý rozšíril testy inteligencie vytvorené Alfredom Binetom, tzv. Stanford-Binet inteligenčné testy. Tieto testy sa neskôr stali základom dnešných IQ testov používaných do dnes.
  • 1916 – 1929 – Rýchly vývoj. Počas tohto obdobia je obrovský nárast počtu používaných IQ testov. V tomto období rozvíja aj nemecký psychiater Hermann Rorschach svoj projektívny test, tzv. Rorschach inkblot test.
  • 1930 – 1959 – Rýchla expanzia. Toto obdobie prináša veľa zmien v oblasti testovania. Kvôli druhej svetovej vojne armáda značne rozširuje použitie testov a rozmanitosť skúšok. Zmena je taktiež v dôraze na testovanie. Prichádza k zavádzaniu testov základných zručností a zavádzaniu testov do oblasti vzdelávania. Začína sa rozprávať v značnej miere o platnosti a spolahlivosti testov.
  • 1960 – súčasnosť – Pokračujúca expanzia ale zároveň aj rastúca kritika štandardizovaného testovania. Neustále sa zvyšujúci dopyt po kvalitnom vzdelaní, z čoho vyplýva potreba efektívneho vzdelávania. Súčasný odhad použitých štandardizovaných testov v USA je vedený na 140 – 400 miliónov testov ročne.

21. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 21. storočia sa prezident George Bush rozhodol, že americké školstvo musí byť reformované a podpísal kľúčový zákon – No Child Left Behind (Žiadne dieťa nesmie zostať pozadu), ktorý nariaďuje povinné plošné testovanie všetkých žiakov 3. – 8. tried. Pôvodným účelom reformy bolo štandardizovanou formou porovnávať školy, sledovať úroveň gramotnosti a nadobudnutých vedomostí všetkých žiakov.

Štandardizované testovanie teda malo v USA význam hlavne pre federálnu vládu, ktorá prostredníctvom takýchto testov získavala prehľad a porovnanie decentralizovaných vzdelávacích systémov.

Časová os najhlavnejších udalostí v histórii štandardizovaného testovania[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2200 pred Kr.. – Prvé záznamy o štandard. testovaní v Číne
  • 1219 – Univerzita v Bologni zavádza ústne skúšky v oblasti práva
  • 1803 – Rozšírenie o písomné skúšky
  • 1845 – Zavedenie písomných skúšok na štátnych školách v Bostone
  • 1851Harvard zavádza prvé vstupné skúšky
  • 1900 – Vysoké školy zavádzajú vstupné skúšky
  • 1905 – Čína ruší vstupné skúšky na pracovné pozície v štátnom sektore
  • 1915 – Zavedené testy s uzavretým počtom odpovedí „multiple choice tests“
  • 1916 – Vytvorenie Stanford-Binet IQ testov
  • 1920 – Dvadsiate roky – Zavedenie SAT testu v USA (def. pozri nižšie)
  • 1957 – Vypustenie družice Sputnik 2 v ZSSR, začiatok obrovskej reformy a pokroku vo vzdelávaní
  • 1960 – Začiatky kritiky testov s viacerými odpoveďami
  • 1965 – „Elementary and Secondary Education Act“ v USA
  • 1969 – Začiatok používania „Kritérium-referenčných“ testov
  • 1980 – Zavádzanie alternatívnych „Výkonnostných“ testov

Najvýznamnejšie štandardizované testy súčasnosti (USA)[upraviť | upraviť zdroj]

Stanford Achievement Test (SAT)[upraviť | upraviť zdroj]

Tento test je jedným z najvýznamnejších štandardizovaných testov používaných v súčasnosti ako prijímací test na vysoké školy. Patrí medzi testy logického myslenia a štandardne ho skladajú všetci žiaci stredných škôl v rámci posledného ročníka. Test SAT bol vytvorený neziskovou organizáciou College Board a je využívaný na väčšine amerických škôl už od roku 1901. Obsah tohto testu je rozdelený na tri časti – písanie (tvorba eseje), kritické čítanie (sledovanie schopnosti porozumieť písanému textu v kontextoch) a matematiku (aritmetika, algebra, funkcie, geometria, analýza dát, štatistika a pravdepodobnosť).

Iowa Test of Basic (ITBS)[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššie hodnotený národný štandardizovaný test určený na vyhodnocovanie myslenia. Je považovaný za jeden z najnáročnejších testov v USA. Vstupná požiadavka na absolvovanie testu je min. 4 ročné bakalárske štúdium v akejkoľvek oblasti.[2]

California Achievement Test (CAT)[upraviť | upraviť zdroj]

Test, ktorý je populárny najmä na kresťanských a domácich školách, pretože je viac ako ostatné testy zameraný na tradičné hodnoty. V rámci domácich škôl na týchto testoch participujú aj rodičia.[2]

Varianty testov a ich vyhodnocovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Štandardizované testovanie môže byť založené na viacerých formách: testy s viacerými odpoveďami, testy s odpoveďami typu pravda/nepravda, eseje, otvorené otázky alebo akékoľvek iné formy hodnotenia. Obľúbenou formou hodnotenia je však systém „pravda/nepravda“, pretože výsledky je možné lacno a rýchlo spracovávať pomocou počítačov alebo internetu. V prípade že sa používajú testy s krátkou odpoveďou alebo testy v podobe esejí, ich vyhodnocovanie je zväčša podmienené používaním hodnotiacich pokynov alebo návodov.

Bodovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže individuálne bodovanie a hodnotenie testov ľuďmi môže byť v určitých prípadov subjektívne a relatívne, často sa s obľubou používajú testy, ktoré sú hodnotené počítačmi. Faktorov, ktoré môžu vplývať na rozdielnosť v hodnoteniach môže byť veľa. Niektorí zastávajú dokonca názor, že nedostatočne platení pracovníci môžu testy vyhodnocovať nedostatočne, prípadne sa do vyhodnocovania môžu pričleniť faktory ako klientelizmus či nepotizmus.

V praxi sa teda využíva zmiešaný model testovania, kde prevažnú časť skúšky tvorí forma počítačového testovania a uzatvorenými možnosťami a menšiu časť tvorí otvorená časť s doplňujúcimi otvorenými otázkami alebo úlohami.

Typy testovacích interpretácií[upraviť | upraviť zdroj]

V zásade existujú dva typy interpretácií výsledkov testovania.

  • a) Normatívno – referenčná (Výsledky sa vyhodnocujú a porovnávajú s ďalšími hodnoteniami na vzorke rovesníkov.)
  • b) Kritérium – referenčná (Výsledky sa vyhodnocujú bez ohľadu na výsledky zo vzorky rovesníkov.)
  • c) Okrem dvoch hlavných kategórií štandardizovaných testov sa skúšky delia ešte ďalej na výkonnostné a talentové. Výkonnostné testy hodnotia vedomosti a zručnosti nadobudnuté dosiaľ, ale talentové sú zamerané hlavne na zručnosti a potenciál dôležitý do budúcna.[3]

Štandardy[upraviť | upraviť zdroj]

Jedny z najdôležitejších otázok pri stanovovaní kvality všetkých štandardizovaných testov sú otázky účinnosti a spoľahlivosti takýchto testov. V rámci štandardizovaného testovania však treba vždy prihliadať aj na širšie súvislosti a celkový kontext.

V USA boli v oblasti hodnotenia štandardizovaných testov vydané tri súbory noriem pre vyhodnocovanie:

  • Personálne hodnotiace štandardy (publikované v roku 1988)
  • Program štandardizovaných hodnotení (2. vydanie publikované v roku 1994)
  • Štandardy študentských hodnotení (publikované v roku 1992)

Každá publikácia obsahuje a spracováva súbor noriem pre použitie v rôznych vzdelávacích prostrediach. Tieto normy obsahujú pokyny pre navrhovanie, vykonávanie, hodnotenie a zlepšovanie identifikovaných foriem vzdelávania. Tieto normy by mali zabezpečiť, že hodnotenia študentov budú správne, presné a vierohodné a budú preukazovať úroveň študentov a ich výsledkov.

Štandardizované testovanie v štátoch Európskej únie[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci Európskej únie je známe tzv. národné testovanie, definované aj ako „Národná administrácia štandardizovaných testov a centrálne stanovené skúšky“. Táketo testy sú štandardizované národnými školskými úradmi. Výnimku tvoria krajiny ako Belgicko, Španielsko a Nemecko, v rámci ktorých rozhodujúcu úlohu pri štandardizácii skúšok zohrávajú školské inštitúcie na najvyššej úrovni, ktoré sú vedené ako „centrálna úroveň“. Testy obsahujú centrálne stanovené postupy na prípravu ich obsahu, administráciu a známkovanie pre účely interpretovania a používania ich výsledkov. Národné testovanie sa robí pod vedením národného alebo centralizovaného orgánu a pri všetkých skúškach sa robia testy za podobných podmienok.[4]

Prehľad hlavných foriem hodnotenia žiakov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Priebežné hodnotenie – najbežnejší typ hodnotenia používaný počas povinnej školskej dochádzky. Zahŕňa hodnotenie dennej dochádzky žiakov, ich prácu na hodinách, ústne a písomné testy, úlohy a praktické úlohy alebo projektovú prácu. Môže sa používať pre formatívne (priebežné) ale aj súhrnné (systematické a pravidelné) ciele.[5]
  • Národné testy – systém používaný v Spojenom kráľovstve. Systém bol zavedený pre skvalitnenie vzdelávacích výsledkov, informovanie rodičov o výbere školy a zvýšenie školskej zodpovednosti. Hoci formálne testy boli na začiatku veľmi dôležitým prvkom, systém sa neustále vyvíjal a súčasné procedúry závisia výlučne od hodnotenia učiteľov vo Walese a na niektorých úrovniach v Anglicku. Ale, aj keď sa ich forma zmenila, systém hodnotenia národného kurikula v Anglicku, Walese a Severnom Írsku zostáva a má tie isté ciele a štandardizované procedúry pre prípravu obsahu, riadenia, známkovania a interpretáciu výsledkov.[6]

V posledných tridsiatich rokoch bolo národné testovanie žiakov zavedené takmer vo všetkých európskych štátoch. V súčasnosti je jedným z najdôležitejších nástrojov v organizovaní vzdelávacích systémov.

Zmena koncepčných rámcov na základe národného testovania[upraviť | upraviť zdroj]

Aj napriek pomerne rozsiahlej voľnosti európskych škôl pri stanovovaní školských osnov a vzdelávacích cieľov, stále sú zodopovedné predovšetkým za hodnotenie jenotlivých žiakov. Aj preto sa národné testy postupne viac a viac používajú na monitorovanie výkonu škôl a vzdelávacích systémov, pričom pôvodný potenciál – použitie ako nástroja na hodnotenie žiakov počas alebo na konci povinnej dochádzky aj nadalej pretrváva.[7]

Ciele národného testovania v Európe[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska základných cieľov môžeme národné testovanie rozdeliť do troch elementárnych kategórií:

  • a) Skupina sumarizujúca výsledky žiakov na konci príslušného obdobia, ktorá môže mať významný vplyv na ďalšiu školskú karieru žiakov. Napríklad výsledky týchto testov sa využívajú pri vydávaní vysvedčení alebo pri dôležitých rozhodnutiach o postupe z jedného ročníka do ďalšieho alebo záverečnom známkovaní žiakov. Takéto testy sú známe tiež ako súhrnné testy alebo “hodnotenie vedomostí”. Spravidla sa tieto testy robia pri ukončení nižšieho stredoškolského vzdelávania, ktoré sa vo väčšine štátov zhodujú s ukončením povinného vzdelávania.[8]
  • b) Druhá skupina národných testov pozostáva zo štandardizovaného hodnotenia, ktorého hlavnými cieľmi je monitorovanie a hodnotenie škôl, alebo vzdelávacieho systému ako celku. Vyše polovica štátov informovala o existencii takýchto testov. Medzi ich všeobecne zaznamenané ciele patrí porovnávanie výkonu medzi školami, poskytovanie vstupných veličín do opatrení o zodpovednosti školy a hodnotenie výkonu celého systému. Výsledky týchto testov sa používajú v súvislosti s ďalšími parametrami ako indikátory kvality vyučovania, menej bežne výkon učiteľov. Slúžia tiež ako ukazovatele celkovej efektívnosti vzdelávacej politiky a praxe a tomu, či sa zlepšovanie prejavuje na úrovni príslušnej školy alebo systému.[9]

Orgány zodpovedné za tvorbu testov[upraviť | upraviť zdroj]

Za zadanie národných testov v Európe sú zodpovedné dva hlavné typy orgánov, konkrétne oddelenie alebo agentúra v rámci ministerstva školstva alebo externá verejná agentúra, ktorú ustanovilo ministerstvo. Takéto agentúry boli po prvýkrát zriadené v 90. rokoch. Ich hlavnou funkciou môže byť hodnotenie vzdelávacieho systému.[10]

Zoznam inštitúcií zodpovedných za tvorbu štandardizovaných testov:

  • Maďarsko – Educational Authority
  • Švédsko – National Education Agency
  • Fínsko – Finnish National Board of Education
  • Nemecko – Institute for Educational Progress
  • Škótsko – Scottish Qualifications Authority
  • SlovenskoNárodný ústav certifikovaných meraní vzdelávania

Využitie výsledkov národných testov [11][upraviť | upraviť zdroj]

Využitie výsledkov testov má uplatnenie vo viacerých oblastiach, ako napríklad:

  • V súvislosti s jednotlivými žiakmi
  • V súvislosti so školami a miestnou správou
  • V súvislosti vzdelávacieho systému ako celku

Výhody štandardizovaného testovania vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou z hlavných výhod štandardizovaného testovania je, že výsledky môžu byť empiricky zdokumentované, čo značne zvyšuje mieru validity a spoľahlivosti nameraných výsledkov.

Dobre navrhnuté štandardizované testy poskytujú kvalitné hodnotenie individuálnych schopností, ktoré na určitej úrovni agregácie poskytujú užitočné informácie. Zatiaľ čo individuálne testovanie nemôže byť dostatočne vhodné a presné pre účely hromadného testovania a porovnávania úrovní jednotlivých tried, škôl a skupín žiakov, štandardizované testovanie je naopak vhodné a určené práve na podobné účely.

Nevýhody a kritika štandardizovaného testovania[upraviť | upraviť zdroj]

„Štandardizované testy nemôžu merať iniciatívu, tvorivosť, predstavivosť, koncepčné myslenie, zvedavosť, úsilie, iróniu, úsudok, angažovanosť, dobrú vôľu, etické úvahy a veľa ďalších hodnotných dispozícií a vlastností. Čo môžu merať a počítať sú izolované zručnosti, konkrétne fakty a funkcie, obsah znalostí v najmenej zaujímavých a najmenej významných aspektoch učenia.“ Bill Ayers

Štandardizované testovanie je užitočný nástroj na hodnotenie študentov a následné zameranie výučby v oblasti čítania a matematiky. Ale kritici sa domnievajú, že nadmerné používanie a zneužívanie týchto testov škodí samotnému vyučovaniu a prispieva k zužovaniu učebných osnov. Podľa skupiny FairTest sú výsledky osnov hlavným faktorom úpravy osnov a postupov. Kritici hovoria aj o tom, že takéto testovanie neučí žiakov do života, ale „učí ich na skúšky“. Často sa stáva, že samotný test sa v konečnom dôsledku stáva vzorom pri tvorení osnov a študijných plánov.

Používanie štandardizovaných testov sa stáva nevhodným pre hodnotenie školských výsledkov aj z toho dôvodu, že celkové výsledky by mali zohľadňovať tri faktory:

  • Čo sa študenti naučia v škole
  • Čo sa študenti naučia mimo školu
  • Vrodená inteligencia

Samotná škola ma kontrolu iba nad jedným z týchto troch faktorov.

Zástancovia štandardizovaného testovania však reagujú na túto kritiku tým, že to nie sú pádne dôvody na to, aby takéto testovanie nebolo podporované. Základným protiargumentom je, že škola by mala zadefinovať základný všeobecný súbor minimálnych vedomostí a zručností, zamerať sa na najdôležitejšie aspekty vzdelávania a tieto určitým jednotným systémom hodnotiť. Ostatné aspekty sú z tohto hľadiska buď menej dôležité, alebo by mali byť do systému štandardizovaného testovania zaradené.[12]

Cathy Davidson[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou z kritičiek je aj Cathy Davidson, profesorka Interdisciplinárnych štúdií na Franklin Humanities Institute, ktorá popisuje štandardizované testovanie ako „deti z montážnej linky“. Ako hovorí: „Ak ohraničíme spektrum zručností, ktoré testujeme v školách, stále viac a viac detí, ktoré majú schopnosti mimo tento rozsah zručností budú označené ako nespôsobilé.“ Ak tieto deti neuspejú, alebo nebudú spĺňať očakávania stanovené skúškou, budú diagnostikované ako deti s poruchami učenia a určené na príslušnú liečbu porúch, ktoré možno ani nemajú. Systém štandardizovaného testovania teda obchádza dary a prednosti, ktoré tieto deti môžu ponúknuť.

Jana Bradley[upraviť | upraviť zdroj]

„Systém štandardizovaných testov sa v americkom školstve absolútne neosvedčil“

Podľa Jany Bradleyovej, pracovníčky amerického doučovacieho centra, testová reforma úplne zmenila podstatu štátneho amerického vzdelávania. Štandardizované testy sa stali meradlom kvality školy. Pretože sa však testuje iba úroveň čítania a matematických vedomostí, žiakom sa nedostáva skutočného vzdelania v ostatných predmetoch. Dôraz je kladený predovšetkým na analýzu textov, čo sa však vlastne v školách učí nie je zaujímavé. V školách môže vyučovať každý, kto ma pozitívny vzťah k analýze dát a vie učiť testové stratégie či dobre pripraviť žiakov na testy. Znalosti nie sú dôležité, tie predsa nikto netestuje. Doučovacie centrá sú v podstate centrá testovej prípravy. Každého žiaka pripravia k úspešnému zvládnutiu analýzy textov prostredníctvom nácvikov jednotlivých testových zručností a testových stratégií. Prevažná väčšina detí, ktoré prejdú takouto prípravou síce významne zlepší svoje testové skóre v štandardizovaných testoch, ale počas 200 prípravných hodín sa nenaučia jedinú faktickú znalosť.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Hartl, Pavel, Velký psychologický slovník / Pavel Hartl, Helena Hartlová. – Vyd. 4., v Portálu 1. – Praha: Portál, 2010, ISBN 978-80-7367-686-5.
  2. a b c What Should Parents Know About Standardized Testing in School? [online]. [Cit. 2012-05-09]. Dostupné online. (anglicky)
  3. Testing, standardized (Types of Standardized Testing) [online]. WikEd, [cit. 2012-05-09]. Dostupné online. (anglicky)
  4. Eduacation, Audiovisual and Culture Executive Agency, Národné testovanie žiakov v Európe: ciele, organizácia a využívanie výsledkov – Eurydice – Brussels, 2009, ISBN 978-92-9201-036-2,DOI 10.2797/18294, Preklad: ISBN 978-92-9201-066-9, DOI 10.2797/3252, str. 7, [cit. 2012-05-09]
  5. Eduacation, Audiovisual and Culture Executive Agency, Národné testovanie žiakov v Európe: ciele, organizácia a využívanie výsledkov – Eurydice – Brussels, 2009, ISBN 978-92-9201-036-2,DOI 10.2797/18294, Preklad: ISBN 978-92-9201-066-9, DOI 10.2797/3252, str. 11, [cit. 2012-05-09]
  6. Eduacation, Audiovisual and Culture Executive Agency, Národné testovanie žiakov v Európe: ciele, organizácia a využívanie výsledkov – Eurydice – Brussels, 2009, ISBN 978-92-9201-036-2,DOI 10.2797/18294, Preklad: ISBN 978-92-9201-066-9, DOI 10.2797/3252, str. 13, [cit. 2012-05-09]
  7. Eduacation, Audiovisual and Culture Executive Agency, Národné testovanie žiakov v Európe: ciele, organizácia a využívanie výsledkov – Eurydice – Brussels, 2009, ISBN 978-92-9201-036-2,DOI 10.2797/18294, Preklad: ISBN 978-92-9201-066-9, DOI 10.2797/3252, str. 18, [cit. 2012-05-09]
  8. Eduacation, Audiovisual and Culture Executive Agency, Národné testovanie žiakov v Európe: ciele, organizácia a využívanie výsledkov – Eurydice – Brussels, 2009, ISBN 978-92-9201-036-2,DOI 10.2797/18294, Preklad: ISBN 978-92-9201-066-9, DOI 10.2797/3252, str. 23, [cit. 2012-05-09]
  9. Eduacation, Audiovisual and Culture Executive Agency, Národné testovanie žiakov v Európe: ciele, organizácia a využívanie výsledkov – Eurydice – Brussels, 2009, ISBN 978-92-9201-036-2,DOI 10.2797/18294, Preklad: ISBN 978-92-9201-066-9, DOI 10.2797/3252, str. 24, [cit. 2012-05-09]
  10. Eduacation, Audiovisual and Culture Executive Agency, Národné testovanie žiakov v Európe: ciele, organizácia a využívanie výsledkov – Eurydice – Brussels, 2009, ISBN 978-92-9201-036-2,DOI 10.2797/18294, Preklad: ISBN 978-92-9201-066-9, DOI 10.2797/3252, str. 43, [cit. 2012-05-09]
  11. Eduacation, Audiovisual and Culture Executive Agency, Národné testovanie žiakov v Európe: ciele, organizácia a využívanie výsledkov – Eurydice – Brussels, 2009, ISBN 978-92-9201-036-2,DOI 10.2797/18294, Preklad: ISBN 978-92-9201-066-9, DOI 10.2797/3252, str. 51, [cit. 2012-05-09]
  12. a b BRADLEY, Jana. Systém standardizovaných testů navrhovaný ministrem Dobešem se v americkém školství naprosto neosvědčil [online]. Britské listy, 21.11.2011, [cit. 2012-05-04]. Dostupné online. (česky)

Externé odkazy a zdroje[upraviť | upraviť zdroj]