Čierna pyramída

Svetové dedičstvo UNESCO

Čierna pyramída

MENO

sḫm jmn-m-ḥ3t

Amenemhet je mocný

ÚDAJE

Lokalita: Dahšúr

Staviteľ: Amenemhet III.

Obdobie: 12. dynastia

Typ: pravá

Materiál: nepálená tehla, vápenec

Základňa: 105 m

Pôvodná výška: ~75 m

Objem: 274 625 m³

Sklon: 57°15′50″

Hrobka Ka: v subštruktúre

 

Čierna pyramída alebo Pyramída Amenemheta III. v Dahšúre alebo Lepsius LVIII je kráľovská hrobka, ktorá sa nachádza na starovekom pohrebisku neďaleko dediny Dahšúr v Egypte. Pyramídu postavil faraón 12. dynastie Amenemhet III. (približne 1853–1806/5 pred Kr.). Je prvou z jeho dvoch pyramíd, ktorú pre statickú poruchu nedostaval. V jednom zo šachtových hrobov pod severnou stenou pyramídy sa našiel pravdepodobne sekundárny hrob málo známeho panovníka 13. dynastie Aubreho Hora, ktorý je známy z Turínskeho kráľovského zoznamu.

Pyramída

Nadzemná časť

Nadzemná časť je postavená podobne ako ďalšie pyramídy 12. dynastie, tj. má jadro z nepálených tehál, výplňovú vrstvu a obklad z bieleho turského vápenca. Statická konštrukcia je odlišná – chýba výstuž jadra z kamenných rebier a tehly jadra sú kladené do vodorovných stupňov. Okrem toho steny kamenného obkladu pyramídy neboli rovné ale mali jemné vypuklé zakrivenie. V roku 1900 sa pri inšpekčných vykopávkach neďaleko východnej steny našiel pyramidión zo sivočiernej žuly, ktorý sa dnes nachádza v Egyptskom múzeu v Káhire.

Podzemná časť

Sarkofág Amenemheta III. v dahšúrskej pyramíde. Na podstavci je vidieť dekoráciu s tradičným motívom múru s výklenkami (nikami), aký kedysi obiehal okolo areálu Necerichetovej Stupňovitej pyramídy v Sakkáre.

Charakter členenia podzemných priestorov je osobitý a ich dispozícia je pomerne členitá. Pyramída má najzložitejšiu podzemnú časť od čias pyramíd 3. dynastie. Prvky subštruktúry sa dajú rozdeliť na tri časti, z ktorých jedna patrí kráľovi a je umiestnená pod východnou polovicou pyramídy. Ďalšia jeho dvom manželkám pod juhozápadnou štvrtinou a napokon tretia pod južnou polovicou je chodba s bočnými výklenkami a komorami – tzv. „južný hrob“. Súčasťou kráľovej časti je okrem pohrebnej komory 15 predsiení a hrobka panovníkovho ka. Obe hrobky kráľovien majú vlastnú predsieň a rovnako hrobku ka. Hrobka ka, ktorá bola pri pravých pyramídach umiestnená v satelitnej pyramíde, sa tak presunula do podzemnej dispozície pod hlavnú pyramídu. Vstup do podzemia je možný z dvoch strán protiľahlými vchodmi.

Vchod do kráľovej časti je z východu, z juhovýchodného nárožia v prvej vrstve základových blokov. Zo vstupného otvoru vedie schodisko, ktoré následne prechádza do chodby. Tá pokračuje stále na západ až sa v dvoch tretinách vzdialenosti medzi východným vchodom a severojužnou osou zlomí v predsieni na sever. Na ňu sa pripája ďalšia predsieň a chodba sa v nej láme na východ. Zároveň zo západu do nej ústi spojovacia chodba z častí kráľovien. Po polovičnej vzdialenosti vchodu a severojužnej osi sa chodba opäť lomí v ďalšej predsieni na sever a pokračuje až do jednej tretiny vzdialenosti medzi východozápadnou osou a severnou hranou pyramídy. Do tejto chodby ústia z oboch bokov vedľajšie komory a zo západu chodba z kráľovej hrobky, ktorá je pri zvislej osi pyramídy. Pravdepodobným úmyslom staviteľov bolo umiestniť hrobku do zvislej osi pyramídy pod jej vrchol, no nepodarilo sa im to. Pohrebná komora je orientovaná východozápadným smerom, má valenú klenbu, obklad z bieleho vápenca a nemá odľahčovaciu klenbu nad stropom. V komore sa nachádzal sarkofág z červenej žuly s podstavcom zdobeným nikami, podobný tomu, ktorý sa našiel v pyramíde Senusreta III. Veko bolo klenuté.

Vstup do časti kráľovien je zo západu, z juhozápadného nárožia, v rovnakej línii ako východný vstup. Podobne cesta hneď za vchodom klesá schodiskom a ústi do chodby, ktorá pokračuje ďalej na východ za polovicu vzdialenosti medzi severojužnou osou a západným vstupom. Do tejto chodby ústia zo severu dve pohrebné komory kráľovien cez zalomenú predsieň. Prvá (západná) patrila kráľovnej Chnemetneferhedžet Aat, ďalšia druhej kráľovnej s možným menom Neferuptah. Pri západných stenách komôr kráľovien sa nachádzal sarkofág. Oba boli z rovnakého materiálu ako kráľov a mali podobné stvárnenie. V priestoroch sa našli veci z pohrebných výbav kráľovien vrátane oboch skriniek pre konopy s jednou kanopou, a dokonca fragmenty ich telesných pozostatkov, podľa ktorých je dnes známe, že zomreli približne vo veku 35 a 25 rokov. Zdá sa, že kráľovné boli pochované neskôr ako Amenemhet III. Podľa mena nájdeného v údolnom chráme by mohol byť nasledujúci panovník Amenemhet IV. práve ten, kto zabezpečil pohreby kráľovien, alebo to mohla byť kráľovná Neferusobek, ktorá bola posledným vládcom 12. dynastie.

Na začiatku a konci chodby sa na juh odkláňajú odbočky, ktoré vedú do „južného hrobu“. Tam sa obe spájajú a pokračujú na východ, až sa v poslednej šestine šírky pyramídy napájajú z juhu na kráľovu časť. V južnej stene západnej časti chodby je vytvorených niekoľko výklenkov. Pravdepodobne je to odkaz na podzemnú dispozíciu Necerichetovej (Džoserovej) Stupňovitej pyramídy v Sakkáre, ktorá má ešte spletitejší systém podzemných chodieb. Táto časť pravdepodobne slúžila podobnému účelu ako „južná hrobka“ Stupňovitej pyramídy. Vo východnej časti chodby pri zlome na sever sa nachádza šesť výklenkov – kaplniek asi pre kult panovníka.

• 
  Subštruktúra Čiernej pyramídy: 1 – pohrebná komora faraóna Amenemheta III.; 2 – pohrebná komora kráľovnej Neferuptah; 3 – pohrebná komora kráľovnej Chnemetneferhedžet Aat; 4 – pohrebné komory „južného hrobu“; 5 – vstup z východu do kráľovej časti; 6 – vstup zo západu do časti kráľovien.

Statická porucha

V 15. roku Amenemhetovej vlády bola nadzemná časť pyramídy dokončená ale hneď vzápätí sa začalo s výstavbou druhej pyramídy pri Hawáre. Objavili sa totiž znaky vážnej statickej poruchy v podzemných priestoroch. Stropy a obklady stien klesli na niektorých miestach až o 3 cm pod dlažbu. Váha hmoty nad priestormi začala ohýbať ostenia vstupov a roztláčať steny až tak, že sa na nich objavili dlhé praskliny. Pyramída patrí medzi najnižšie položené pyramídy v Egypte (33 m n. m.) a stojí na ílovci, ktorý neudržal hmotnosť nadzemnej časti. Spletité chodby a vysoká hladina podzemnej vody ešte viac rozrušili a oslabili nestabilné podložie. Robotníci zakryli steny užších miestností radom nepálených tehál a zaklenuli ich hlinenou klenbou. Stropy širších priestorov podopreli cédrovými piliermi. Išlo o statickú poruchu podobnú tej, ktorá sa udiala pred 800 rokmi prvému panovníkovi 4. dynastie Snofruovi. Musel opustiť Lomenú pyramídu a postaviť druhú náhradnú Červenú.

Pyramídový komplex

Pyramidión zo sivočiernej žuly

Pyramídový komplex má východozápadnú orientáciu, podobnú pyramídam stavaným po 3. dynastii. Pri východnej stene pyramídy kedysi stál neveľký jednoduchý zádušný chrám s pozdĺžnou obetnou sieňou, slnečným dvorom a osemnástimi žulovými osemstvolovými papyrovými stĺpmi. Okolo pyramídy a zádušného chrámu obiehali dva múry z nepálených tehál a bielo omietnuté. Múr vnútornej ohrady bol zdobený nikami. Pri severnom úpätí pyramídy sa našlo desať šachtových hrobov. V jednom bol nájdený pohreb princeznej Nebheteptichered. Ďalší z nich použil takmer neznámy panovník 13. dynastie Auibre Hor (I.), známy hlavne vďaka soche svojho ka, ktorá sa našla v hrobke a v súčasnosti je vystavená v Egyptskom múzeu v Káhire. Okrem sochy sa v hrobke našla aj záhadná drevená skrinka na kanopy s panovníckym menom Nimaatre. Tento fakt predstavuje pre odborníkov záhadu, pretože Nimaatre bolo trónne meno Amenemheta III. Niektorí egyptológovia sa preto domnievajú, že Auibre Hor bol Amenemhetov spoluvládca a nie panovník nasledujúcej dynastie. V pyramíde a jej najbližšom okolí sa našli časti spolu šiestich kráľovských pohrebov.

Existencia severnej kaplnky nie je potvrdená. Vzostupná cesta spájala zádušný chrám s údolným. Pri nej v hornej časti bolo zo severu pristavané sídlisko kňazov, ktorí v zádušnom chráme slúžili. V jeho ruinách sa našiel okrem iného model subštruktúry doposiaľ neznámej pyramídy z 13. dynastie. V južnej časti areálu boli objavené pochované pohrebné lode. Južne od vzostupnej cesty sa našli pozostatky hlinenej stavby podobnej palácu. Prítomnosť obydlia kňazov naznačuje, že pyramída nebola po presunutí miesta posledného odpočinku Amenemheta III. do hawárskej pyramídy úplne opustená. Amenemhetov dahšúrsky údolný chrám je prvým údolným chrámom pyramíd 12. dynastie, ktorý bol odkrytý a čiastočne vyčistený. Pozostával s dvoch otvorených dvorov obohnaných múrom. Na východnej vstupnej strane vytváral hrubším murivom bránu. Ňou sa prechádzalo k vzostupnej ceste a do vlastného areálu pyramídy. Medzi vonkajším múrom pyramídového komplexu a sídliskom kňazov stál objekt ktorý bol pravdepodobne najskôr dielňou a neskôr bol upravený pre potreby kultu kráľovien. To môže znamenať nález fragmentov Aatinych nepravých dverí, nájdených v jeho ruinách.

• 
  Pyramídový komplex Amenemheta III. Dahšúre (Čierna pyramída): A – superštruktúra pyramída (nadzemná časť); B – subštruktúra pyramídy (podzemná časť); C – vnútorná ohrada; D – vonkajšia ohrada; E – zádušný chrám; F – vzostupná cesta; G – obytné priestory kňazov a kultový objekt kráľovien; H – údolný chrám; I – šachtové hroby.

Po čase dohľad nad pyramídovým areálom zanikol. Miestni obyvatelia si začali stavať sýpky v rozpadajúcom sa údolnom chráme. V tomto období sa pravdepodobne začala deštrukcia aj nadzemná časť pyramídy a ostatku pyramídového komplexu. Približne po sto rokoch od konca 12. dynastie prebehli neveľké obnovovacie práce, pravdepodobne pri príležitosti pohrebu Auibreho Hora.

Výskum

V roku 1839 ju navštívil a zbežne opísal John Shea Perring a 1843 Karl Richard Lepsius, ktorí však na mieste neurobili žiadny hlbší prieskum. V rokoch 1894/5 Jacques de Morgan s Georgom Legrainom a Gustavom Jéquierom začali systematickejší výskum pyramídy a jej okolia. Bohužiaľ ostal nedokončený. V rozpätí rokov 1976–83 výprava Nemeckého archeologického ústavu v Káhire vedená Dieterom Arnoldom výskum dokončila.

Pozri aj

• Zoznam egyptských pyramíd
• Lepsiusov zoznam pyramíd

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna pyramída

Literatúra

• Arnold, Dieter (2003), The encyclopedia of ancient Egyptian architecture, Princeton, NJ: Princeton University Press, ISBN 9780691114880 
• Lehner, Mark (2008), The Complete Pyramids (2008 vyd.), London: Thames & Hudson, ISBN 9780500285473 
• Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171