Achernar
 Pozícia Achernaru. | |
| Pozorovacie dáta Epocha J2000 | |
|---|---|
| Súhvezdie | Eridanus |
| Rektascenzia | 01h 37m 42,8s |
| Deklinácia | -57° 14′ 12″Súradnice:  01h 37m 43s; -57° 14′ 12″
|
| Zdanlivá magnitúda (V) | 0,45 |
| Spektrálne charakteristiky | |
| Spektrálny typ | B3 Vpe |
| U-B farebný index | −0.66 |
| B-V farebný index | −0.20 |
| R-I farebný index | - |
| Typ premennosti | Lambda Eridani |
| Astrometria | |
| Radiálna rýchlosť (Rv) | 16 km/s |
| Vlastný pohyb (μ) | RA: 88,02 mas/r Dek.: −40,08 mas/r |
| Paralaxa (π) | 022.68 ± 0.57 mas |
| Vzdialenosť | 144 ± 4 ly (44 ± 1 pc) |
| Absolútna magnitúda (MV) | −2,77 |
| Fyzikálne charakteristiky | |
| Hmotnosť | 6–8 M☉ |
| Polomer | ~10 R☉ |
| Svietivosť | 2,900–5,400 L☉ |
| Teplota | 14,500–19,300 K |
| Metalicita | |
| Rotácia | 225–300 km/s |
| Vek | 1–5 × 108 rokov |
| Iné označenia | |
| Databázové referencie | |
| SIMBAD | dáta
|
Achernar (arab. آخر النهر (áchir al-nahr) – ústie rieky) (α Eri/α Eridani/Alfa Eridani) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Eridanus a deviata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Z desiatich najjasnejších hviezd (s výnimkou Slnka): Sirius, Canopus, Alfa Centauri, Arcturus, Vega, Capella, Rigel, Prokyón, Achernar & Betelgeuze, je Achernar najhorúcejší a najmodrejší.
Charakteristika
Je to podobor zdanlivej jasnosti 0,45m, spektrálneho typu B3, s povrchovou teplotou približne 14 800 K a hmotnosťou v rozmedzí od 6 do 8 Sĺnk. Patrí do triedy svietivosti V, je 1070-krát jasnejší ako Slnko. Achernar však produkuje viac energie v ultrafialových vlnových dĺžkach; jeho bolometrická svietivosť je 2900 až 5400-krát väčšia ako slnečná (záleží na odhade UV vyžarovania). Je to pomerne mladá hviezda s vekom nie vyšším ako niekoľko stoviek miliónov rokov.[1] Vzdialenosť Achernara od Zeme je približne 144 ly. Zo Slovenska nie je viditeľný, keďže nikdy nevystúpi nad horizont severnejšie ako 33° severnej výšky.[2]
Sploštenie
Pozorovania VLT, publikované v roku 2003[3], ukazujú, že hviezda je mimoriadne sploštená (polomer na rovníku je až o 56% väčší ako na póle). To je spôsobené nezvyklou rýchlosťou rotácie okolo osi, ktorá na povrchu dosahuje rýchlosť 225 až 300 km/s. To má za následok, že z hviezdy sa uvoľňujú obrovské množstvá hmoty a tiež aj veľké rozdiely v povrchovej teplote - póly sú omnoho teplejšie ako rovník.[1]
Pôvod názvu
Názov Achernar pochádza z arabčiny (آخر النهر; áchir al-nahr) a znamená ústie rieky - hviezda je posledná v súhvezdí Eridanus (rieka).
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Achernar
Referencie
- ↑ a b http://www.solstation.com/x-objects/achernar.htm
- ↑ http://earthsky.org/brightest-stars/bright-achernar-ends-the-southern-river
- ↑ Domiciano de Souza, A., Kervella, P., Jankov, S., Abe, L., Vakili, F., di Folco, E. and Paresce, F. The spinning-top Be star Achernar from VLTI-VINCI [online]. Astronomy and Astrophysics, 08/2003. S. L47 - L50. Dostupné online. DOI:10.1051/0004-6361:20030786 (po anglicky)
Zdroje
- Encyklopédia astronómie. Osveta, 1987
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Achernar na anglickej Wikipédii.