Preskočiť na obsah

Willard Libby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:32, 27. september 2018, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (IB norm.; wl. dátum; IB: +portály Fyzika, Chémia; kat.; wl. norm: 3x; typog.; drob.; w: 0.55)
Willard Frank Libby
americký chemik a fyzik
Willard Libby
Narodenie17. december 1908
Grand Valley, Colorado, USA
Úmrtie8. september 1980 (71 rokov)
Los Angeles, Kalifornia, USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Willard Libby
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Willard Frank Libby (* 17. december 1908, Grand Valley, Colorado, USA – † 8. september 1980, Los Angeles, Kalifornia) bol americký chemik a fyzik. Vynašiel atómové hodiny a objavil metódy využitia uhlíka 14C pre určenie veku archeologických a umeleckých artefaktov.

Libby bol fyzikálny chemik a zaoberal sa rádioaktivitou a izotopmi. Za objav uhlíkovej metódy C14 používanej na stanovenie veku organických zvyškov dostal v roku 1960 Nobelovu cenu.

Životopis

V rokoch 19271933 študoval chémiu na univerzite v Berkeley, dizertačnú prácu venoval rádioaktivite lantanoidov. Bezprostredne po skončení štúdia sa stal asistentom profesora. V 30-tych rokoch postavil prvý Geigerov-Müllerov počítač v USA[1]. V roku 1934 vyvinul časticový detektor na meranie slabej rádioaktivity[2].

Na základe Guggenheimovho štipendia sa podieľal v rokoch 1941 až [1945] na Columbijskej univerzite na Projekte Manhattan. Pracoval v skupine H. C. Ureya, ktorá vďaka Libbyho vedomostiam lepšie pochopila koróziu a objavila materiály odolné voči nej[3].

Po vojne prijal pozvanie University of Chicago, kde prednášal do roku 1954. 6. decembra 1946 vyrobil atómové hodiny pracujúce na základe vlastnej oscilácie atómov cézia. Ako pionier rádiochémie a izotopového výskumu objavil v rokoch 1948 – 1950 uhlíkovú metódu na datovanie archeologických vzoriek obsahujúcich organické materiály a starých 500 – 50 000 rokov.

Nasledujúcich päť rokov bol ako prvý chemik členom Americkej komisie pre atómovú energiu. V roku 1959 sa vrátil na Kalifornskú univerzitu, kde pracoval až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1976. Od roku 1962 tu viedol Inštitút geofyziky a vesmírnej fyziky.

Bol nositeľom mnohých cien a vyznamenaní, vrátane Nobelovej ceny v roku 1960 a Willard Gibbs Award v roku 1958.

Libby bol od roku 1940 do roku 1966 ženatý s Leonorou Hickeyovou, v roku 1945 sa im narodili dvojičky-dcéry. V roku 1966 sa stala jeho druhou manželkou fyzička Leona Woodsová.

Dielo

  • Willard F. Libby: Radiocarbon Dating. University of Chicago Press, Chicago 1952

Referencie

  1. W. F. Libby, 1932, Simple amplifier for Geiger-Müller counters, Physical Review 42 (3) : Seiten 440-441.
  2. W.F. Libby, 1934, Radioactivity of neodymium and samarium, Physical Review 46 (3) : 196-204.
  3. Richard G. Hewlett, Oscar E. Anderson, 1990, The New World. A history of the United States Atomic Energy Commission, volume I, 1939-1946, Berkeley, University of California Press (éd. originale 1962).

Literatúra

  • R.E. Taylor, 1987, Radiocarbon dating : an archaeological perspective, London, Academic Press, chap. 6.
  • Greg Marlowe, 1980, W.F Libby and the archaeologists, 1946-1948, Radiocarbon 22 (3) : Seiten 1005-1014.
  • Greg Marlowe, 1999, Year one : radiocarbon dating and American archaeology, 1947-1948, American Antiquity 64 (1) : Seiten 9-32.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Willard Frank Libby na nemeckej Wikipédii.