Rašeliniště Skřítek
| Rašeliniště Skřítek | |
| národná prírodná rezervácia | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Olomoucký kraj |
| Okresy | Šumperk, Bruntál |
| Lokalita | Sobotín Klepáčov, Stará Ves Žďárský Potok |
| Nadmorská výška | 815 – 888 m n. m. |
| Súradnice | 49°59′33″S 17°9′39″V / 49,99250°S 17,16083°V |
| Rozloha | 166,65 ha |
| Vznik | 4. jún 1955[1] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo kultúry |
| Správa | AOPK ČR Správa CHKO Jeseníky |
| Kód AOPK ČR | 367 |
  Rašeliniště Skřítek Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Rašeliniště Skřítek | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita Praděd č.CZ0714077 | |
Rašeliniště Skřítek je národná prírodná rezervácia ev. č. 367 neďaleko obce Sobotín v okrese Šumperk. Oblasť spravuje AOPK ČR Správa CHKO Jeseníky. Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1955. Dôvodom ochrany je ochrana vrchoviskového rašeliniska prameniskového typu s charakteristickými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami.
Ide o vrchoviskové prameniskové rašelinisko prechodového typu. Vyskytujú sa tu predovšetkým spoločenstvá ostríc a machov. Nachádzajú sa tu rašelinové breziny a smrečiny.[2]
Lokalita
Lokalita sa nachádza na severovýchode Česka v pohorí Hrubý Jeseník. Rašelinisko sa rozkladá v plochom sedle, kde leží aj pramenisko Žltého potoka, čo poskytuje dostatok vody. Celá oblasť rašeliniska i jeho okolie je silne podmáčané.
Národná prírodná rezervácia leží vedľa cesty I./11 spájajúcej Šumperk a Rýmařov, takže nie je problém sa tu dopraviť autom, ktoré je možné zaparkovať priamo v sedle vedľa motorestu Škriatok. Alebo tu tiež stavia autobusy na zastávke motorest Skřítek.
História
NPR Skřítek sa rozkladala na území dvoch panstiev – Loučná a Janovice. Až v 17. storočí začalo byť toto územie ekonomicky využívané a to predovšetkým z hľadiska výroby železa. V oblasti Sobotín boli vybudované sklené huty a hámre, ktoré spadali pod panstvo Loučná. Od 18. storočia dochádza k ťažbe dreva s následným umelým vysadzovaním smreka. Zmysluplný plán obnovy však spracoval až Ing. Pikal v roku 1943, kedy zaradil porast Skřítka do skupiny horského lesa a obmedzil na jeho priestore hospodárenie. Súčasne tu bola koncom 19. storočia vybudovaná odvodňovacia sieť, ktorá je zrejmá dodnes a ktorá značne ovplyvňuje hydrologickú charakteristiku územia. Dodnes možno v rezervácii uvidieť aj poľovnícke chodníky, o ktorých obnovení sa uvažuje vďaka vyšším stavom zveri.
Poľovníctvo tu má dlhú históriu, lebo plnilo na loučeňskom panstve hlavnú funkciu lesného hospodárstva. Územie dnešnej rezervácie bolo z veľkej časti oborou a to až do druhej svetovej vojny, kedy zanikla. Do dnešnej doby sa zachoval aj rad kamenných hraničníkov z rokov 1669, 1674, 1700 a 1740. Sú však silne zdevastované. Na jednom z nich je vytesaný aj Žerotínsky lev.
NPR Skřítek bola vyhlásená roku 1955 s cieľom ukončenia ťažby rašeliny o výmere 136,07 ha. V roku 1989 bola rezervácia znova vyhlásená a rozšírená. Odvtedy má výmeru 166,65 ha.[3]
Prírodné pomery
Geológia
Geologicky spadá oblasť chráneného územia pod Hrubý Jeseník, čo je oblasť Silesikum. Tá bola vytvorená počas Hercynského vrásnenia a dotvorená alpínskym vrásnením. Hrubý Jeseník je rozdelený na západnú keprnickú a východnú desenskú klenbu. Pričom sedlo Skřítek patrí do desenskej klenby. Táto oblasť je typická metamorfovanými devonskými sedimentami (fylitmi a svormi) a staršími ortorulami.[4][5] Prevážna časť územia je však tvorená holocénnymi organickými sedimentami, teda predovšetkým rašelinami, slatinami a rašeliniskami.[3] Z pedologického hľadiska sú zastúpené predovšetkým podzolmi, glej a organozemami.[3]
Klíma
NPR Skřítek spadá klimaticky do chladnej oblasti, podobne ako celý Hrubý Jeseník.[3] To znamená, že prevláda krátke, vlhké a mierne chladné leto s dlhým prechodovým obdobím jari. Zima je tiež chladná s dlhodobou snehovou pokrývkou.[6]
Hydrológia
V NPR Skřítek pramení niekoľkými prameňmi Žltý potok, ktorý vlievaním sa do Podolského potoka ústi do rieky Moravice. Zrážky sa pohybujú v rozmedzí 1000- 1 200 mm / rok, čo je v porovnaní s republikovým priemerom 666 mm / rok nadpriemerné. Ale je potrebné brať do úvahy, že ide o horskú lokalitu, takže je vyšší zrážkový úhrn normálny.[3]
Flora
Čo sa týka pokrývky pôvodnej vegetácie, prevládala rašelinná smrečina so silným stupňom podmáčania.[3] Na lokalite sa nachádzajú predovšetkým rašelinné smrečiny vek až 160 rokov vekovo diferencované. Ďalej je tu hojne zastúpená breza karpatská (Betula carpatica) a umelo vysadená borovica horská (Pinus mugo). V podraste prevláda rašelinník (Sphagnum sp.) A zástupcovia rodu ostríc (Carex). Konkrétne tu môžeme nájsť ostricu sivastú (Carex canescens), ostricu čiernu (C. nigra), o. prosovú (C. panicea), o. zobáčikatú (C. rostrata) a páperník pošvatý (Eriophorum vaginatum). Ďalej tiež bezkolenec belasý (Molinia caerulea), kropenáč trváci (Swertia perennis), kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum), prilbica (Aconitum plicatum), kýchavicu bielu Lobelovu (Veratrum album subsp. lobelianum), bradáčik srdcovitolistý (Lister cordata) a bradáčik vajcovitolistý (L. ovata). Na rašelinových lúkach môžeme nájsť kuklík potočný (Geum rivale), popolavec kučeravý (Tephroseris crispa), škarda mäkká jastrabníkovitá (Crepis mollis subsp. hieracioides) a mnoho ďalších.[2][7] Na území sa momentálne vyskytuje 39 druhov pečeňovníkov a 118 druhov machorastov. Ale prevládajú bežné druhy, čo znamená, že celé územie je silne degradované (Zmrhalová, 2003).[3]
Fauna
Lokalita je významná z hľadiska bezstavovcov predovšetkým mravcov rod Formica napr.: mravec (Formica lugubris). Dôkladnejší prieskum bol vykonaný iba u pavúkov (Araneida) a vážok (Odonata). Z tejto skupiny sa tu nachádzajú cenné boreálne druhy Latithorax faustus, Mengea warburtoni, Wideria nosoda, Trochosa spinapalpis, zástupcovia rodu Pirata a vážka Somatochlora arctica, ktorá sa tu nachádza ako glaciálny relikt.[2][3]
Medzi významné chránené druhy z radov stavovcov vyskytujúce sa na tejto lokalite patrí bocian čierny (Ciconia nigra), jariabok hôrny (Tetrastes bonasia), mlok horský (Triturus alpestris), jašterica živorodá (Zootoca vivipara), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) a pôtik kapcavý (Aegolius funereus).[3]
Ochrana prírody
Národná prírodná rezervácia Skřítek sa svojou rozlohou radí medzi maloplošné chránené územia, z čoho vyplýva nízka biotopová a aj druhová rozmanitosť. No tento biotop, podmáčaných rašelinových smrečín a lúk bohato zásobený podzemnou vodou je vzácny, a tiež veľmi zachovaný, a tým poskytuje útočisko pre mnoho vzácnych druhov ako fauny, tak i flóry.[8] Staré lesné porasty sa pomaly začínajú rozpadávať a na niektorých miestach bola vysadená smreková monokultúra.[2] Sú prítomné tiež holiny s pôvodnou vegetáciou pastvín, kde rastú nálety smrekov a briez. Lesný porast je mierne náchylný na imisie a vývraty. V období rokov 1996/1998 sa tu vyskytla kalamita lykožrúta.[3] Lesy sú zaradené do kategórie lesov osobitného určenia. Do celej oblasti rezervácie je verejnosti vstup zakázaný. Iba po jej hranicu vedú turistické značky a cesty spájajúce Šumperk a Rýmařov.[2]
Oblasť tiež spadá do vtáčej oblasti Jeseníky, je súčasťou CHKO Jeseníky.
Manažment
V pláne starostlivosti tejto národnej prírodnej rezervácie je vytvorenie úplne stabilného prostredia, ktoré je ekologicky vyvážené. To možno dosiahnuť šetrným hospodárením v lesnom poraste, teda využitím prirodzeného zmladenia a úpravy druhovej skladby lesa. Ďalej úpravou stavu zveri a v neposlednom rade starostlivosť o rašelinové plochy z hľadiska ich nezarastania. V budúcnosti je plánom nechať toto miesto úplne bez ľudského zásahu.[3]
Referencie
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2015-01-02]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e ŠAFÁŘ, Jiří. [s.l.] : Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky, 2003. ISBN 80-86064-46-08 Chybné ISBN. S. 454. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i j k Plán starostlivosti o Národnú prírodnú rezerváciu Rašeliniště Skřítek na obdobie 2006-2015 [online]. Ministerstvo životného prostredia ČR, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Bc. Pavel Kohn, 4. novembra 2013, osobné oznámenie
- ↑ GÜRTLEROVÁ, Pavla. 22-11-2007, rev. 2008-11-14, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Klimatické poměry [online]. Správa CHKO Jeseníky, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Rýmařovsko - sdružení obcí [online]. [Cit. 2015-02-08]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Národní přírodní rezervace Rašeliniště Skřítek [online]. [Cit. 2013-11-03]. Dostupné online. (po česky)
Pozri aj
Externé odkazy
- http://lokality.geology.cz/1763 Na stránke Geologické lokality.cz
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rašeliniště Skřítek na českej Wikipédii.