Zoznam vládcov Bulharska

Vokilovci (pokrač.)

Sabin (763 – 766)
Umor (august – september 766)

Ugainovci (pokrač.)

Toktu (766 – 767) – pravdepodobne z rodu Ugain

Rôzne dynastie

Pagan (767 – 768)
Telerig (768 – 777)
Kardam (777 – 803)

Chánovia kniežatá a cári pravdepodobne z rodu Dulovcov

Krum (803 – 814)
Omurtag (814 – 831)
- Dokum, Cog, Dicent – regtenti chána Omurtaga, podľa niektorých údajov bratia chána Omurtaga
Malamir (831 – 836)
Presjan alebo Persian (836 – 852)
- Isbul – regent chána Presjana

Titul knieža sa používal od roku 864.

Boris I. Michal I. (852 – 889)
Vladimir Rasate (889 – 893)
Simeon I. Veľký (893 – 927)
Peter I. (927 – 970)
Boris II. (970 – 971)
bojar Nikola (971 – 977)
- po ňom vládli jeho synovia David, Moisej, Aron, Samuil
Roman (977 – 997)
Samuil (997 – 1014)
Gavril Radomir (1014 – 1015)
Ivan Vladislav (1015 – 1018)
Presjan II. (1018) – posledný cár prvého bulharského cárstva

Cári počas nadvlády Byzantskej ríše – Dulovci

Petăr Deljan, nazývaný tiež Peter II. (1040 – 1041)
Konstantin Bodin, nazývaný tiež Peter III. (1072)

Cári Druhého bulharského cárstva – Asenovci

Peter IV. (1185 – 1197)
Ivan I. Asen (1189 – 1196) – vládol spolu s Petrom IV.
despota Ivanko (1196)
Kalojan, nazývaný tiež Joanica (1197 – 1207)
- Imre (1202 – 1203) – maďarský kráľ z rodu Arpádovcov, po ktorom všetci maďarskí králi a habsburskí imperátori majú titul KRÁĽ BULHARSKA až do roku 1918.
Boril (1207 – 1218)
Ivan II. Asen (1218 – 1241)
Koloman I. Asen (1241 – 1246) – vládla za neho regentská rada
Michal II. Asen (1246 – 1256)
- Irina Komnina, regentka (1246 – 1253)
Koloman II. Asen (1256)
Mico Asen (1256 – 1263) – v roku 1257 preniesol svoju rezidenciu za podpory Byzantskej ríše do Preslavu
Konstantin I. Asen Tich (1257 – 1277)
Jakub Svetoslavov (1262 – 1276)
Ivajlo (1277 – 1279)
Ivan III. Asen (1279 – 1280)
Šišman I. (1280 – 1313) – z rodu Šišmanovcov/Asenovcov, vyhlasuje sa za cára, ale uznáva vládu vo Velikom Tărnove
bojar Smilec (1292 – 1298)
Ivan, prezývaný Smilec (1298 – 1300)
- despota Eltimir, regent
Čaka (1299 – 1300) – potomok Čingiz chána z rodu Terterovcov
Todor Svetoslavov (1300 – 1321) – z rodu Terterovcov
Michail (1301) – umiera v bitke proti Todorovi Svetoslavovi
Juraj II. Terteres (1321 – 1322) – z rodu Terterovcov
Michal III. Asen, nazývaný Michail Šišman (1323 – 1330) – z rodu Šišmanovcov/Asenovcov
Ivan Stefan (1330 – 1331)
Ivan Alexander (1331 – 1371) – z rodu Asenovcov/Sracimirovcov
Belaur (1331 – 1336)
Michal IV. Asen (1336 – 1354)
Ivan Sracimir (1336 – 1355 a 1335 – 1396) – v rokoch 1336 – 1355 spolucár a 1335 – 1396 vládca Vidinského cárstva
Ivan IV. Asen (1336 – 1354)
- Šišman II. (1341) – z rodu Šišmanovcov/Asenovcov
Ivan Šišman (1371 – 1395) – z rodu Šišmanovcov/Sracimirovcov
- Ivan V. Asen, nazývaný Jasen (1371)

Cári počas nadvlády Osmanskej ríše – Šišmanovci/Sracimirovci

Vo Vidinskom cárstve

Konštituční monarchovia Tretieho bulharského cárstva

V Bulharskom kniežatstve (1879 – 1908)

Alexander I. Batenberg (17. apríl 1879 – 26. august 1886)

Regetská vláda v zložení Petko Slavejkov, Stefan Stambolov a Georgi Stranski (26. august 1886 – 20. august 1887) – knieža Alexander I. Batenberg ju vymenoval už 16. augusta 1887.

Waldemar Dánsky (29. október 1886) – z dynastie Oldenburgovcov, vyhlásený za knieža 3. Veľkým národným zhromaždením, ale potom funkciu neakceptoval
Ferdinand I. (7. júl 1887 – 22. september 1908)

V Bulharskom cárstve (1908 – 1947) – Sasko-coburg-gothajská dynastia

Titul cár sa používal od roku 1908.

Ferdinand I. (22. september 1908 – 3. október 1918)
Boris III. (3. október 1918 – 28. august 1943)
Simeon II. (28. august 1943 – 15. september 1946) – posledný cár Tretieho bulharského cárstva, vládla za neho regentská rada

Predsedovia vlád Bulharska (1879 –)

V Bulharskom kniežatstve (1879 – 1885)

Todor Burmov (17. júl 1879 – 6. december 1879)
Vasil Drumev, nazývaný Kliment Tărnovski (6. december 1879 – 7. apríl 1880) – prvý raz
Dragan Cankov (7. apríl 1880 – 10. december 1880) – prvý raz
Petko Karavelov (10. december 1880 – 9. máj 1881) – prvý raz
Kazimir Ernrot (9. máj 1881 – 13. júl 1881)

Po ňom bola vláda zvrhnutá.

Leonid Sobolev (5. júl 1882 – 19. september 1883)
Dragan Cankov (19. september 1883 – 11. júl 1884) – druhý raz

Predsedovia Stáleho výboru Východnej Rumélie (1879 – 1885)

Todor Kesiakov (1879)
Ivan Gešov (1879 – 1881)
Georgi Gruev (1881 – 1882)
Georgi Jankulov (1882 – 1883)
Georgi Stranski (1883 – 1884) – prvý raz
Ivan Gešov (1884 – 1885)
Georgi Stranski (6. september 1885 – 9. september 1885) – druhý raz

V Bulharskom kniežatstve (1885 – 1908)

Po roku 1885 sa k Bulharskému kniežatstvu pripojila aj Východná Rumélia.

Petko Karavelov (29. jún 1884 – 9. august 1886) – druhý raz
Vasil Drumev (21. august 1886 – 24. august 1886) – druhý raz
Petko Karavelov (12. august 1886 – 16. august 1886) – tretí raz
Vasil Radoslavov (16. august 1886 – 28. jún 1887) – prvý raz
Konstantin Stoilov (28. jún 1887 – 20. august 1887) – prvý raz
Stefan Stambolov (20. august 1887 – 19. máj 1894)
Konstantin Stoilov (19. máj 1894 – 30. január 1899) – druhý raz
Dimităr Grekov (30. január 1889 – 13. október 1899)
Todor Ivančov (13. október 1889 – 25. január 1901)
Račo Petrov (25. január 1901 – 4. marec 1901) – prvý raz
Petko Karavelov (4. marec 1901 – 3. január 1902) – štvrtý raz
Stojan Danev (3. január 1902 – 18. máj 1903) – prvý raz
Račo Petrov (18. máj 1903 – 4. november 1906) – druhý raz
Dimităr Petkov (4. november 1906 – 11. marec 1907)
- Dimităr Stančov (11. marec 1907 – 4. jún 1907) – dočasný premiér
Petăr Gudev (16. marec 1907 – 29. január 1908)

V Bulharskom cárstve (1908 – 1947)

Alexander Malinov (29. január 1908 – 29. marec 1910) – prvý raz
Alexander Malinov (1910 – 1911) – druhý raz
Ivan Gešov (29. marec 1911 – 14. jún 1913)
Stojan Danev (14. jún 1913 – 17. júl 1913) – druhý raz
Vasil Radoslavov (17. júl 1913 – 21. jún 1918) – druhý raz
Alexander Malinov (21. jún 1918 – 28. november 1918) – tretí raz
Teodor Teodorov (28. november 1918 – 6. október 1919)
Alexandăr Stambolijski (6. október 1919 – 9. jún 1923)
Alexandăr Cankov (9. jún 1923 – 4. január 1926)
Andrej Ljapčev (4. január 1926 – 29. jún 1931)
Alexander Malinov (29. jún 1931 – 12. október 1931) – štvtý raz
Nikola Mušanov (12. október 1931 – 19. máj 1934)
Kimon Georgiev (19. máj 1934 – 22. január 1935) – prvý raz
Petko Zlatev (22. január 1935 – 21. apríl 1935)
Andrej Tošev (21. apríl 1935 – 23. november 1935)
Georgi Koseivanov (23. november 1935 – 15. február 1940)
Bogdan Filov (15. február 1940 – 14. september 1943)
- Petăr Gabrovski (9. september 1943 – 14. september 1943) – dočasný premiér
Dobri Božilov (14. september 1943 – 1. jún 1944)
Ivan Bagrjanov (1. jún 1944 – 12. jún 1944)
Konstantin Muraviev (2. september 1944 – 9. september 1944)
Kimon Georgiev (9. september 1944 – 22. november 1946) – druhý raz
Georgi Dimitrov (22. november 1946 – 11. december 1947) – prvý raz

V Národnej republike Bulharsko (1947 – 1990)

Od roku 1949 bola funkcia predsedu vlády zlúčená z funkciou generálneho tajomíka ÚV KSB. Prvým generálnym tajomníkom bol Georgi Dimitrov.

Georgi Dimitrov (11. december 1947 – 2. júl 1949) – druhý raz
Vasil Kolarov (20. júl 1949 – 23. január 1950)
Vălko Červenkov (3. február 1950 – 18. apríl 1956)
Anton Jugov (18. apríl 1956 – 27. november 1962)
Todor Živkov (27. november 1962 – 9. júl 1971) – vlády sa ujal už 20. novembra 1962
Stanko Todorov (9. júl 1971 – 18. jún 1981)
Georgi Todorov (18. jún 1981 – 24. marec 1986)
Georgi Atanasov (24. marec 1986 – 8. február 1990)
Andrej Lukanov (8. február 1990 – 22. september 1990) – prvý raz (vlády sa ujal už 5. februára 1990)

Predsedovia Prezídia Národnej rady Národnej republiky Bulharsko (1947 – 1971)

Podľa Dimitrovskej ústavy prijatej 4. decembra 1947 v Národnej republike Bulharsko neexistovala funkcia prezidenta. Väčšina funkcii, ktoré dnes vykonáva bulharský prezident, vykonával kolektívny orgán volený parlamentom (Prezídium národnej rady) a jej predseda.

Minčo Nejčev (9. december 1947 – 16. január 1950) – prvý raz
Minčo Nejčev (16. január 1950 – 27. máj 1950) – druhý raz
Georgi Damjanov (27. máj 1950 – 13. január 1954) – prvý raz
Georgi Damjanov (15. január 1954 – 12. január 1958) – druhý raz
Georgi Damjanov (13. január 1958 – 27. november 1958) – tretí raz
Dimităr Ganev (30. november 1958 – 14. marec 1962) – prvý raz
Dimităr Ganev (15. marec 1962 – 20. apríl 1964) – druhý raz
Georgi Trajkov (23. apríl 1964 – 10. marec 1966) – prvý raz
Georgi Trajkov (11. marec 1966 – 6. júl 1971) – druhý raz

V republike Bulharsko (1990 –)

Andrej Lukanov (22. september 1990 – 20. december 1990) – druhý raz
Dimităr Popov (20. december 1990 – 8. november 1991)
Filip Dimitrov (8. november 1991 – 30. december 1992)
Ljuben Berov (30. december 1992 – 17. október 1994)
- Reneta Indžova (17. október 1994 – 26. január 1995) – dočasná premiérka
Jean Videnov (26. január 1995 – 12. február 1997) – vlády sa ujal už 25. januára 1995
- Stefan Sofijanski (12. február 1997 – 21. máj 1997) – dočasný premiér
Ivan Kostov (21. máj 1997 – 24. júl 2001)
Simeon II. (24. júl 2001 – 17. august 2005)
Sergej Stanišev (17. august 2001 – 26. júl 2009)
Bojko Borisov (26. júl 2009 –)

Prezidenti Bulharska (1990 –)

Petăr Mladenov (3. apríl 1990 – 6. júl 1990)
Želju Želev (1. august 1990 – 22. január 1992) – prvý raz
Želju Želev (22. január 1992 – 22. január 1997) – druhý raz
Petăr Stojanov (22. január 1997 – 22. január 2002)
Georgi Părvanov (22. január 2002 – 22. január 2007) – prvý raz
Georgi Părvanov (22. január 2007 –) – druhý raz
Rosen Plavneliev (január 2012 - január 2017)
Rumen Radev (január 2017 - )

Pozri aj

Dimitovská ústava Národnej republiky Bulharsko zo dňa 6. decembra 1947 (po bulharsky)

Chánovia Prvého bulharského cárstva – Dulovci

Chánovia Prvého bulharského cárstva – Vokilovci

Chánovia Prvého bulharského cárstva – Ugainovci