Peter Deljan
| Peter Deljan | |
| bulharský povstalecký vládca | |
 Skylitzova kronika, Madridský rukopis | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Komitopuli ? |
| Panovanie | 1040 – 1041 |
| Predchodca | Presjan II. |
| Nástupca | Konstantin Bodin |
| Biografické údaje | |
| Úmrtie | 1041 Konštantínopol |
| Vierovyznanie | kresťanstvo |
| Rodina | |
| Otec | Samuil?/Áron? |
| Odkazy | |
 | Peter Deljan (multimediálne súbory na commons) |
Peter Deljan (iné mená: Peter II., krátko: Deljan; bulh. Петър Делян – Petăr Deljan, starogr. Πέτρος Δολιάνος / Δελεάνος – Petros Dolianos/Deleanos; * ? – † po 1041, Konštantínopol) bol vodca bulharskej vzbury proti Byzantskej ríši za vlády Michala IV. v rokoch 1040 – 1041.[1] Deljanov pôvod je nejasný, podľa Skylitza bol otrokom v Konštantínopole, odkiaľ utiekol do Bulharska.[2] Sám o sebe medzi Bulharmi vyhlasoval, že je synom[1][2][3]/vnukom (Skylitzes)[4][5] cára Samuila. Byzantský kronikár Ján Zonaras Deljana pokladal za nelegitímneho syna komitopula Árona. Deljanovo meno malo slovanský význam víťaz,[2] byzantský historik Michael Psellos však jeho meno demagogicky premenil na Dolianos etymologicky spojené s gréckym slovom dolios (lstivý).[5]
Deljanovo povstanie[upraviť | upraviť zdroj]
.svg)
Príčinou vzbury bolo značné zhoršenie hospodárskej situácie v Bulharsku po tom, čo bola na miestne obyvateľstvo Jánom Orfanotrofom uvalená daň aerikon. To znamenalo, že obyvateľstvo naďalej neodvádzalo dane v naturáliách, ako bolo zvykom za Prvej bulharskej ríše a Bazila I., ale podľa byzantského zvyku v peniazoch. Povstanie vypuklo v Belehrade, odkiaľ Deljan vtrhol do Nišu a Skopje. Deljanovo povstania sa čoskoro rozšírilo na značnej časti územia bývalej Samuilovej ríše a k vzbúrencom sa dokonca pridali byzantské jednotky z thém Dyrrhachion a Nikopolis. Dyrrhachionské vojská počas povstania zvolili za bulharského panovníka Tichomíra, avšak po tom, čo sa povstalecké jednotky stretli Deljan docielil Tichomírovo zosadenie a ukameňovanie.[2] Významným prvkom vzbury bola podpora bulharskej bojarskej vrstvy. Krátko po vypuknutí povstania sa do Bulharska dostal syn posledného bulharského cára Ivana Vladislava Alusianos a Deljanovi nezostávalo nič iné, než legitímneho následníka bulharského cárskeho rodu prijať ako spoluvládcu.[4] Povstanie sa zatiaľ rozšírilo na značnú časť Balkánu a v Grécku preniklo až k Thébam. Pri pokuse o dobytie Solúna bolo však povstalecké vojsko porazené a Alusianos, aby si zachránil život Deljana uväznil, oslepil a poslal do Konštantínopola. V Konštantínopole bol Deljan vedený pred mestským ľudom v triumfe a následne popravený.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Deljan, Petr In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 126.
- ↑ a b c d DELJAN, PETER, In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 601. (po anglicky)
- ↑ DELJAN, PETER. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 114. (po anglicky)
- ↑ a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 211 – 212, 509.
- ↑ a b PSELLOS, Michal. Byzantské letopisy. 2. vyd. Praha : Odeon, 1982. S. 306 – 307.