Georgi Părvanov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Georgi Părvanov
bulharský politik a historik
Georgi Părvanov
Georgi Părvanov, podpis (z wikidata)
3. prezident Bulharska
V úrade
22. január 2002 – 22. január 2012
PremiériSimeon II.
Sergej Stanišev
Bojko Borisov
Predchodca Petar Stojanov Rosen Plevneliev Nástupca
Biografické údaje
Narodenie28. jún 1958 (64 rokov)
Sirištnik, Bulharsko
Alma materSofijská univerzita
Vierovyznaniepravoslávna cirkev
Rodina
Manželka
Zorka
Deti2
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGeorgi Părvanov
(multimediálne súbory)

Georgi Sedefčov Părvanov[1] (bulh. Георги Седефчов Първанов) (* 28. jún 1957, Sirištnik[2]) je bulharský socialistický politik a historik, v rokoch 2002 až 2012 prezident Bulharska. Po prezidentských voľbách v roku 2006 bol opätovne zvolený do funkcie prezidenta Bulharskej republiky na obdobie piatich rokov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1981 ukončil štúdium histórie na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii, pričom získal doktorát historických vied. V období 1981 - 1991 pracoval ako vedecký pracovník Historického ústavu Bulharskej komunistickej strany a vo februári 1992 sa stal riaditeľom Centra historických a politologických štúdií pri ÚV Bulharskej socialistickej strany (BSP). Históriu študoval so špecializáciami na Macedónsko a zrod sociálnej demokracie v Bulharsku.[3]

Začiatky politickej kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 1991 sa stal členom ÚV BSP a v období 1994 - 1996 bol zástupcom predsedu ÚV BSP, pričom v decembri 1996 zvolili Georgiho Parvanova za predsedu Bulharskej socialistickej strany a riadenie oslabenej postkomunistickej strany prevzal po rezignácii Žana Videnova. Za vedenia Parvanova sa BSP transformovala na stranu západného sociálnodemokratického typu. O dva roky neskôr dokázal presadiť v radoch nejednotných socialistov kontroverznú koncepciu budúceho členstva krajiny v NATO. V máji 1998 a 2000 ho znovu potvrdili vo funkcii predsedu strany. Poslancom Národného zhromaždenia bol v období 1994 - 1997, pričom počas obdobia 1997 - 2001 bol aj predsedom Parlamentnej skupiny Demokratickej ľavice a v júni 2001 sa stal znovu poslancom a predsedom Koalície za Bulharsko. Na pléne BSP v marci 2000 sa rozhodlo na základe zvláštnej správy Georgiho Parvanova vytvoriť Radu pre európsku integráciu, ktorá mala zbierať materiály o pokroku v prístupových rokovaniach do Európskej únie a vzdelávať aktivistov BSP v integračných otázkach. Predsedom Rady bol práve Parvanov.[2]

Prezidentom[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom septembra 2001 ohlásila BSP ako svojho kandidáta do prezidentských volieb práve Parvanova.[4] Parvanovova predvolebná kampaň bola v príkrom rozpore s kampaňami iných kandidátov a oslovila predovšetkým sociálne slabších a ľavicovo orientovaných bulharských občanov.[3] 11. novembra v prvom kole prekvapujúco porazil úradujúceho prezidenta Petara Stojanova v pomere 41/30 avšak keďže sa ani jednému kandidátovi nepodarilo prekročiť 50-percentnú hranicu a účasť voličov bola len 41-percentná, muselo sa rozhodnúť v druhom kole.[5] V druhom kole bulharských prezidentských volieb 18. novembra 2001 zvíťazil Parvanov so ziskom 54,13 percenta hlasov, Stojanov získal 45,87 percenta hlasov.[6] Po svojom víťazstve vo voľbách sa vzdal funkcie predsedu strany BSP a zo strany aj vystúpil.[7] pričom do funkcie nastúpil 22. januára 2002.[2] Počas jeho päťročného pôsobenia v prezidentskom kresle sa Bulharsko pripojilo k Severoatlantickej aliancii a zavŕšilo zložité prípravy na členstvo v Európskej únii.[8]

V prvom kole prezidentských volieb v októbri roku 2006 podporilo Parvanova 64 percent voličov, na druhom mieste skončil vodca ultranacionalistického hnutia Útok Volen Siderov so ziskom 21,5 percenta. Keďže podľa oficiálnych výsledkov hlasovalo iba 42,5 percenta zo 6,7 milióna oprávnených voličov, muselo sa rozhodnúť v druhom kole.[9] V druhom kole získal Parvanov takmer 76 percent hlasov a porazil Siderova. 19. januára 2007 slávnostne zložil prísahu a oficiálne začal svoje druhé päťročné obdobie na poste prezidenta Bulharskej republiky. V prezidentských voľbách októbri roku 2011 už nemohol kandidovať a tak ho na poste nahradil kandidát vládnucej stredopravej strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) Rosen Plevneliev.[10]

Návšteva na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2002 absolvoval dvojdňovú oficiálnu štátnu návštevu Slovenska.[2][11] Prvý deň návštevy sa stretol s prezidentom SR Rudolfom Schusterom, s bratislavským primátorom Jozefom Moravčíkom a šéfom parlamentu Jozefom Migašom. Druhý deň v Nitre absolvoval rozhovory s primátorom Jozefom Prokešom, šéfom nitrianskeho VÚC Milanom Belicom a s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom. Parvanov sa takisto zúčastnil na podnikateľskom seminári v bratislavskom hoteli Devín, stretol sa s krajanmi a v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vystúpil s prednáškou.[11]

Druhýkrát navštívil Slovensko v novembri 2003, keď pricestoval na jednodňovú návštevu. V Košiciach sa stretol s prezidentom Schusterom. S históriou a súčasnosťou druhého najväčšieho mesta SR oboznámil Parvanova primátor Košíc Zdenko Trebuľa. Bulharský prezident sa následne presunul do Prešova, kde prevezal čestný doktorát Prešovskej univerzity. Po návšteve Schusterovho rodného domu v Medzeve, Šugovského hámru a ukutí rýľa prijali bulharskú hlavu štátu do cechu kováčov - hámorníkov. Popoludní sa Parvanov zúčastnil na slávnostnom otvorení vedecko - technického inkubátora v Košiciach a následne odcestoval do vlasti.[12]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Parvanov ovláda anglický a ruský jazyk.[2] Parvanov je vášnivým čitateľom, ale aj literárnym tvorcom. Jeho dielo pod názov "Pred a po 10." v narážke na 10. november 1989 - deň pádu posledného komunistického diktátora v Bulharsku Todora Živkova.[3] Tento politik sa v štáte zmietanom nezriedka korupčnými škandálmi nezamotal do žiadneho z nich.[2]

Kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2007 oznámil výbor, ktorý skúma archívy spravodajskej služby Daržavna Sigurnosť, že Parvanov bol spolupracovníkom komunistickej tajnej služby. Parvanov podľa archívov tajne pracoval pre Daržavnu Sigurnosť od októbra 1989 pod krycím menom Gotze. Prezident už v júni 2006 priznal, že v tajných archívoch existuje na jeho meno zložka.[13] Podľa vlastných slov len napísal knižnú recenziu pre človeka, z ktorého sa vykľul dôstojník tajnej služby.[14]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Manželka Zorka Petrovova je vedeckou pracovníčkou v Ústave balkanistiky Bulharskej akadémie vied.[2][15] Majú dvoch synov.[2]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ KHANOVA, Gajane. Bulgaria-Russia: dietro le quinte degli incontri tra presidenti... [online]. bulgaria-italia.com, 2013-07-09, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online. (po taliansky)
  2. ↑ a b c d e f g h TASR. Životopis Georgiho Parvanova. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2002-06-16. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ a b c TASR. Georgi Parvanov sa ujal funkcie bulharského prezidenta. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2002-01-22. Dostupné online [cit. 2021-11-30]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ TASR. Kandidátom bulharských exkomunistov vo voľbe prezidenta bude Georgi Parvanov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-09-30. Dostupné online [cit. 2021-11-29]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ TASR. Schuster ukončil návštevu Moskvy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-11-14. Dostupné online [cit. 2021-11-29]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ TASR. Oficiálne potvrdené: Novým bulharským prezidentom bude Georgi Parvanov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-11-20. Dostupné online [cit. 2021-11-29]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ TASR. Sergej Stanišev je nástupcom Georgiho Parvanova na čele bulharských socialistov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-12-16. Dostupné online [cit. 2021-11-29]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ SITA. Parvanov si môže byť istý víťazstvom vo voľbách v Bulharsku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-10-29. Dostupné online [cit. 2021-11-30]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ SITA. Parvanov si môže byť istý víťazstvom vo voľbách v Bulharsku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-10-29. Dostupné online [cit. 2021-11-30]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ TASR. Víťazom prezidentských volieb v Bulharsku je Rosen Plevneliev. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-10-30. Dostupné online [cit. 2021-11-30]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ a b TASR. V pondeok pricestuje na návštevu Slovenska bulharský prezident. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2002-06-16. Dostupné online [cit. 2021-11-30]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ TASR. Bulharský prezident Parvanov pricestoval na pracovnú návštevu Slovenska. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2003-11-14. Dostupné online [cit. 2021-11-30]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ SITA. Bulharský prezident spolupracoval s komunistickou tajnou službou. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-07-19. Dostupné online [cit. 2021-11-30]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ TASR. Buharsko: Prezident je údajne bývalý spolupracovník komunistickej tajnej služby. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-09-04. Dostupné online [cit. 2021-11-30]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ JENSEN, Erling. Ada Grødeland [online]. erlingjensen.net, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online. (po nórsky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Georgi_Părvanov&oldid=7278086“