Abafiovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Abafiovci
Abaffy nagyfalva.jpg
erb rodu Abafiovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo
Titulykapitán, veliteľ, oravský podžupan, súdny prísediaci (asesor), poslanec
ZakladateľJán Abafi
Mýtický zakladateľ?
Rok založenia
dynastie
16. storočie
Posledná hlava dynastieMikuláš Abafi
Rok zániku dynastie1917
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastieoravská, gemerská

Abafiovci (staršie Abaffyovci; základný tvar Abafi, staršie Abaffy; maď. Abaffy) bol uhorský šľachtický rod. Zakladateľom rodu bol Aba z rodu Hanva, žijúci v 2. polovici 13. storočia v Malej Hanve (v súčasnosti obec Abovce, pomenovaná práve po Abovi). Rod sa časom rozdelil na viacero vetiev žijúcich v Uhorsku a Sedmohradsku. Z rodu Abafiovcov pochádzali viacerí hodnostári Oravskej a Gemerskej stolice.[1]

Dejiny rodu[upraviť | upraviť kód]

Rod Abafiovcov má pravdepodobne pôvod v Rábskej stolici (Győr), jeho zakladateľom bol Aba z rodu Hanva. Abafiovci sa od 13. storočia usadili v Abovciach (pôvodne Malá Hanva), podľa toho si zvolili prídomok. Rod žil v 15. storočí v Gemerskej stolici a neskôr sa presunul na Oravu. Na Oravu sa dostala rodina vďaka službám Mikuláša Abafiho ako hlavného veliteľa uhorského vojska u palatína Juraja Turza. Rod sa rozčlenil na viacero vetiev s majetkami v Uhorsku a Sedmohradsku, jeho príslušníci boli hodnostármi oravskej a gemerskej stolice. V druhej polovici 18. storočia získal Jozef Abafi svadbou s Alžbetou Okoličániovou majetky v Mokradi na Orave. Mnohí príslušníci rodu zastávali dôležité stoličné funkcie na Orave a Gemeri. Ján Bohuslav a Lepold Branislav Abafi považovali nevzdelanosť ľudí za príčinu ich zaostalosti ale aj zlej situácii v Uhorsku. Najvýznamnejším členom rodu bol František Abafi študoval právo a filozofiu, dejiny umenia na univerzite v Pešti. Hovoril plynule viacerými jazykmi. Uhorský jakobín František Abafi cestoval po Európe a inšpirovali ho diela francúzskych osvietencov. Toto poznanie, ktoré získal zamýšľal využiť na zmenu pomerov v Uhorsku. Francúzski revolucionári sa ukrývali v jeho byte v Pešti, ale aj nové centrum, z ktorého sa šírili podnetné myšlienky. Zrejme mal zásluhu aj na vzbure oravských sedliakov proti urbáru Márie Terézie. Pre účasť na Martinovičovom sprisahaní bol na neho vydaný zatykač, ušiel cez Švajčiarsko do Francúzska a USA. Po návrate s cudziny bol uväznený a omilostený bol krátko pred smrťou.[2][3]

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť kód]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[2]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Abafiovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-09-29]. Dostupné online.
  2. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 6 - 7.
  3. ŽIAK, Jozef; PONGRÁCZ, Denis. Šľachta [online]. 2012, [cit. 2019-09-29]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]