Oravská župa (Uhorsko)

	Oravská župa
	Župa v Uhorsku
	Erb župy
	Erb župy
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Slovensko, Poľsko
Sídlo župy	Dolný Kubín
Rozloha	2 018 km²
Obyvateľstvo	78 745 (1910)
-	81 643 (1880)
Hustota	39 obyv./km²
Národnostné; zloženie (1910)	Slováci 73,4 %; Gorali/Poliaci 22,2 %; Maďari 2,5 %; Nemci 1,9 %
Národnostné; zloženie (1880)	Maďari 0,43 % ; Nemci 2,71 % ; Slováci 92,97 % ; Rumuni 0 % ; Rusíni 0 % ; Srbi a Chorváti 0 % ; Ostatní 0,08 % ;
Náboženské; zloženie (1910)	Rímskokatolícke 88,6 %; Evanjelické a. v. 8,5 %; Židovské 2,5 %
	Wikimedia Commons: Árva County
	Geografický portál

Oravská župa resp. Oravská stolica (iný názov: Orava; lat. comitatus Arvensis, maď. Árva vármegye, nem. Komitat Arwa, poľ. Żupa orawska) bola župa resp. stolica v Uhorsku. V súčasnosti je to región na severe Slovenska a v južnom Poľsku.

Charakteristika

Oravská župa susedila s rakúskou provinciou Halič (nazývaná aj Galícia) v súčasnom Poľsku a Ukrajine a Liptovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Územie Oravy je situované na sever od Západných Tatier pozdĺž rieky Orava. Rozloha Oravskej župy v roku 1910 bola 2 018 km².

Centrum

Administratívnym centrom stolice bol Oravský hrad. Neskôr sa centrom stala Veličná a po jej vypálení litovským vojskom roku 1683 Dolný Kubín.^[5]

Rody vládnucich županov

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam županov Oravy

Post hlavného župana zastávali od roku 1556 Turzovci, ktorí ho od roku 1606 zastávali dedične. Po vymretí Turzovcov po meči, sa oravské panstvo stalo spoluvlastníctvom (komposesorátom) jeho siedmich dcér a ich potomstva. Oravský komposesorát spravovali volení direktori, ktorí do roku 1713 zastávali aj post hlavného župana stolice. Väčšia časť územia stolice bola súčasťou oravského komposesorátu, no zemianske obce do neho nepatrili a teda ich nemožno stotožňovať, rovnako tak oravské panstvo nebolo totožné s oravským komposesorátom (hoci tvorilo jeho prevažujúcu časť).^[5]

Od roku 1713 funkcia hlavného župana nebola dedičná.^[5]

Dejiny

Orava patrila do záujmovej sféry vplyvu už za čias Veľkej Moravy teda od 9. storočia. Územie Oravy sa stalo trvalou súčasťou Uhorska v 11. storočí. Keďže však bola riedko osídlená, spolu s Liptovom a Turcom bola súčasťou Zvolenského komitátu. Roku 1331 bola Orava vyňatá spod právomoci zvolenského župana a daná do správy komorného grófa z Kremnice, čo trvalo do roku 1354. Oravská stolica, ako zemianska (šľachtická) samosprávna jednotka sa konštituovala až v 70-tych rokoch 14. storočia.

Roku 1672 v stolici vypuklo za účasti väčšiny obyvateľstva sedliacke povstanie pod vedením Gašpara Piku.^[5]

V rokoch 1786 – 1790 bola spojená s Liptovskou stolicou (reformy Jozefa II.).^[5]

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Orava stala súčasťou Česko-Slovenska. Severnú časť Oravy (prevažná časť vtedajšieho slúžnovského okresu Trstená, s najväčšou obcou Jablonka) si však nárokovalo Poľsko, ktoré ju aj vojensky obsadilo. Toto územie sa roku 1920 stalo súčasťou Poľska.

Počas 2. svetovej vojny slovenská armáda spolu s Nemeckom napadla Poľsko a Slovensko znova obsadilo poľskú Oravu. Predvojnová hranica medzi ČSR a Poľskom bola 20. mája 1945 obnovená.

V súčasnosti je územie súčasťou Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva (Małopolskie Województwo).

Názov

Orava je prvotné historické meno rieky a kraja, ležiaceho v povodí tejto rieky. Názov Arva – súdiac z jeho znenia – vzťahoval sa pôvodne na rieku. Myslí sa, že slovo Arva je galského pôvodu. Keltské (starogalské) slovo arvos, arva znamená bystrý tok, bystrú vodu; vlastnosť horských riek a potokov. Keltské (starogalské) kmene Kotínov, zlomky Bójov a Ruténov žili v blízkosti Oravy a v južnej Orave v čase okolo začiatku nášho letopočtu i potom v celom období sťahovania národov. Názov Orava by sa mohol vykladať aj z germánskeho pomenovania limby: Arve, Arva. Orava mohla byť vtedy bohatá na limby. Názov Arva, či už je keltského alebo germánskeho pôvodu, prevzali germánske kmene, ktoré sa tu osadili; od nich prešiel na staroslovenské obyvateľstvo, ktoré ho kontinuitou osídlenia prenieslo do doby historickej.

Názov Orava vo forme Arva sa v historických listinách po prvý raz vyskytuje r. 1267, po druhý raz v skomolenej forme Aryva r. 1291. Spomína sa tu majetok Arva s hradom, ktorý sa tam nachádza, a synovia Andreja, oravského župana „de Aryva“ (Aryna). Slovenská forma Orava prichodí po prvý raz r. 1314. Vtedy sa spomína pustý les v Oravii, r. 1326 Arawa, r. 1334 fara Aravia, r. 1390 zámok Orawa a potom už častejšie v tejto forme.

Národnosti

Orava bola osídlená spočiatku Slovanmi/Slovákmi z dolných stolíc (Liptov – Jasenová, Turiec – Istebné, Zvolen ale i Spiš – Trstená (spišskí Nemci). Neskôr počas valašskej kolonizácie sa na severe Oravy vytvorilo svojrázne etnikum – Gorali, ktorí tvorili väčšinu v 24 obciach. Slováci však tvorili na Orave väčšinu a aj Gorali sami seba väčšinou považovali za Slovákov.

Administratívne členenie

Územie Oravy sa delilo na dva slúžnovské okresy^[5]:

Horný (Processus superior)
Dolný (Processus inferior)

Roku 1777 sa stolica rozdelila na štyri slúžnovské okresy^[5]:

Kubínsky (Processus Kubiniensis)
Hradný (Processus Arcensis) s centrom v Tvrdošíne
Trstenský (Processus Trsztenensis)
Námestovský (Processus Namesztoviensis)

Toto členenie pretrvalo až do rozpadu monarchie roku 1918. Na území Oravskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.

Poľská Orava

Územie poľskej Oravy, rovnako ako ďalšie severné časti dnešného Slovenska, tvorili v období 11. – 12. storočia pohraničné pásmo Uhorska, tzv. confinium^[6]. Najneskôr od 13. storočia až do roku 1918 však bola táto časť Oravskej župy integrálnou súčasťou Uhorska. V roku 1918 však Poľsko vyslovilo na územie okresov Trstená a Námestovo svoje nároky a obsadilo ich. Sučasťou poľskej Oravy je 12 obcí (mesto Jablonka a okolie, 389 km², 16 133 obyv. v roku 1918). Väčšia časť okresu Trstená sa napokon 28. júla 1920 stala súčasťou Poľska. Bolo to týchto dvanásť oravských dedín: Sŕnie, Podvlk, Harkabúz, Vyšná a Nižná Zubrica, Oravka, Bukovina-Podsklé, Pekelník, Jablonka, Chyžné, Vyšná a Nižná Lipnica, Hladovka, Suchá Hora.

Pozri aj: poľský Spiš

Referencie

↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
↑ ^a ^b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 99 – 104.
↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-11-19]. Dostupné online. Archivované 2012-11-19 z originálu.

Ďalšia literatúra

VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravská župa (Uhorsko)

[1910-celkové_počty-1] 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)

[Sčítanie_1880-2] REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)

[1910-národnosť-3] 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

[1910-náboženstvo-4] 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

[SnS-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 99 – 104.

[6] Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-11-19]. Dostupné online. Archivované 2012-11-19 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]