Abraham Ortelius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Abraham Ortelius
antverpský kartograf
Portrét Abrahama Ortelia od Petra Paula Rubensa, 1633
Portrét Abrahama Ortelia od Petra Paula Rubensa, 1633
Iné menáAbraham Ortels, Abraham Orthellius, Abraham Wortels, Abraham Örtel, Abraham Ortell, Abraham Hortels
Narodenie14. apríl 1527
Antverpy, Habsburské Nizozemsko (dnes Belgicko)
Úmrtie28. jún 1598 (71 rokov)
Antverpy, Španielske Nizozemsko (dnes Belgicko)
Známy vďakaTheatrum Orbis Terrarum
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Abraham Ortelius

Abraham Ortelius (iné mená: Abraham Ortels, Abraham Orthellius, Abraham Wortels; * 14. apríl 1527, Antverpy, Habsburské Nizozemsko (dnes Belgicko) – † 28. jún 1598, Antverpy) bol antverpský kartograf, geograf a archeológ.[1] V roku 1570 vydal súbor máp pod názvom Theatrum Orbis Terrarum (Divadlo sveta), čo sa považuje za prvý moderný atlas.[2][3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine nemeckého pôvodu v Antverpách, ktoré v tom čase patrili Habsburskému Nizozemsku. Po ukončení štúdia začal v roku 1547 pracovať v antverpskom Cechu svätého Lukáša. V roku 1554 prevzal vedenie antikvariátu zameraného najmä na predaj máp. Pri tejto činnosti sa zoznámil s kartografom Gerhardom Mercatorom, ktorý ho inšpiroval k tvorbe a rytectvu máp.

Z predavača a neskôr rytca máp sa po štúdiu geografie časom stal vynikajúci kartograf, ktorý sa spolu s Mercatorom považuje za priekopníka holandskej kartografie a jedného z najvýznamnejších európskych kartografov 16. storočia.

Od roku 1575 pôsobil ako dvorný geograf u španielskeho kráľa Filipa II.[4] V tomto období Ortelius vydal viacero významných kartografických diel. Ku koncu života sa s Janom Moretom a Markusom Welserom podieľal na vydaní kópie známej mapy Tabula Peutingeriana.[5]

Theatrum Orbis Terrarum[upraviť | upraviť zdroj]

Typus Orbis Terrarum – mapa sveta z Orteliovho atlasu
Mapa Európy

Prvé vydanie jeho hlavného diela Theatrum Orbis Terrarum vyšlo 20. mája 1570 v antverpskej kartografickej dielni Coppens de Diest s medirytmi máp od Fransa Hogenberga. Bol to prvý súbor máp, ktorý mal charakter neskôr veľmi rozšírených atlasov. Obsahoval 53 máp, z ktorých väčšina bola prevzatá od iných autorov. Dielo bolo krásne ilustrované a farebné,[6] na niektorých listoch sa použila dokonca aj zlatá farba.[7] Ešte v tom istom roku bolo publikované druhé nezmenené vydanie, v ďalších rokoch vyšli latinské, holandské, francúzske a nemecké vydania. Počet máp v diele sa postupne zvyšoval a niektoré zastarané sa nahrádzali novšími. Už roku 1573 k nemu Ortelius vydal dodatok pod názvom Additamentum theatri orbis terrarum, obsahujúci 17 máp. Do vydania z roku 1579 zaradil prvýkrát aj tri historické mapy. Latinské vydanie z roku 1595 už obsahovalo 119 máp, v ďalších vydaniach, ktoré vychádzali až do konca 17. storočia, sa ich počet zvýšil na 200.

Mapy Slovenska a Česka[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Slovenska na mape Uhorska
Mapa Čiech

V tomto diele sa nachádzalo aj niekoľko máp z územia dnešného Slovenska a Česka.[6] Územie Slovenska bolo zobrazené na mape Uhorska, ktorú Ortelius prevzal do svojej zbierky z predlohy zhotovenej roku 1571 trnavským rodákom Jánom Sambucom na základe úprav Laziovej mapy.[8][9] Slovenské lokality sú často znázornené skreslene, údaje o šírkach miest sú vcelku správne.[10] Vo vydaní z roku 1570 uverejnil kópiu mapy Čiech od Johanna Crigingera, vydanú v Prahe roku 1568, ku ktorej pripojil hospodársko-geografické poznámky. Moravu zobrazil vo vydaní z roku 1572 podľa mapy od Pavla Fabricia z roku 1569.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Význam diela Theatrum Orbis Terrarum pre kartografiu a geografiu okrem toho, že ide o prvý moderný atlas, spočíva v tom, že toto dielo pomohlo zachovať kópie viacerých máp. O ich existencii by sa inak nevedelo, pretože originály sa nezachovali. Dôležitou súčasťou diela je aj zoznam autorov, ktorých mapy Ortelius kopíroval alebo upravil. V prvom vydaní obsahoval zoznam 87 mien, roku 1587 už 137. Bez tohto katalógu by sa nebola dosiahla súčasná úroveň poznania dejín kartografie. Veľký význam majú aj sprievodné texty k jednotlivým mapám, opisujúce zobrazené územia a približujúce ich históriu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Theatrum Orbis Terrarum (1570)
  • Synonymia geographica (1578)
  • Parerga sive veteris geographiae aliquot tabulae (1579, dodatok k Theatru, obsahujúci historické mapy)
  • Itinerarium per nonnullas Galliae Belgicae partes (1584)
  • Nomenclator Ptolemaicus (1584)
  • Thesaurus geographicus (1587)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VÁROSS, Marian; BUREŠ, Jaroslav; WAGNER, Vladimír. Zo starších výtvarných dejín Slovenska: súbor štúdií. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965. Dostupné online. S. 306.
  2. PRIKRYL, Ľubomír Viliam. Vývoj mapového zobrazovania Slovenska. Bratislava : VEDA, 1977. Dostupné online. S. 47.
  3. PRAVDA, Ján. Stručný lexikón kartografie. Bratislava : VEDA, 2003. Dostupné online. ISBN 80-224-0763-1. S. 164.
  4. Historica Carpatica, Zväzok 36 (Východoslovenské múzeum), 2006, s. 143. Dostupné online [cit. 2018-05-23].
  5. GROTIUS, Hugo. Liber de Antiquitate Reipublicae Batavicae. [s.l.] : Uitgeverij Van Gorcum, 2000. Dostupné online. ISBN 9789023235873. S. 37. (po anglicky)
  6. a b SMETANA, Ján; TELGÁRSKY, Jozef. Catalogus librorum impressorum saeculi XVI. qui in Bibliotheca Čaplovičiana in Dolný Kubín asservantur. Martin : Matica slovenská, 1981. Dostupné online.
  7. Geografický časopis, Zväzok 34. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1982. Dostupné online. S. 212.
  8. PUGINA, Ján. Tvorcovia kartografie Slovenska do pol. 18. storočia. [s.l.] : n. a t. Slov. kartografia, 1972. Dostupné online. S. 15.
  9. KUZMÍK, Jozef. Knižná kultúra na Slovensku v stredoveku a renesancii. Martin : Matica slovenská, 1987. Dostupné online. S. 94.
  10. Abraham ORTELIUS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník autorov slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu. 1. vyd. Zväzok 2 N – Ž. Martin : Matica slovenská, 1976. S. 549-550.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]