Gerhard Mercator
| Gerhard Mercator | |
| flámsky kartograf a matematik | |
 | |
| Narodenie | 5. marec 1512 Rupelmonde, Belgicko |
|---|---|
| Úmrtie | 2. december 1594 (82 rokov) Duisburg, Nemecko |
| Podpis | .png){kind=small} |
| Odkazy | |
| Commons |  Gerhard Mercator |
Gerhard Mercator (latinsky Gerardus; * 5. marec 1512, Rupelmonde, Belgicko – † 2. december 1594, Duisburg, Nemecko) bol flámsky kartograf a matematik nemeckého pôvodu. Je po ňom pomenované Mercatorovo zobrazenie.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako Gerard de Cremer (Gerhard De Kremer) vo flámskom Rupelmonde. Mercator je latinská podoba jeho mena - znamená „kupec“ či „obchodník“. Vzdelanie získal v meste ’s-Hertogenbosch a na univerzite v Leuvene. Hoci nikdy príliš necestoval, začal sa zaujímať o geografiu ako o spôsob obživy.
V roku 1528 vstúpil Mercator na univerzitu v Leuvene, aby študoval slobodné umenia vrátane latinčiny, logiky a matematiky. Po ukončení štúdia Mercator pôsobil ako učiteľ v Leuvene, kde sa venoval samostatnému štúdiu matematiky a geografie. Jeho záujem ho priviedol k štúdiu diel popredných gréckych geografov, ako bol napríklad Ptolemaios.[1] V roku 1530 sa Mercator presťahoval do mesta Duisburg, aby pracoval ako kartograf. Práve tu začal rozvíjať svoju zručnosť vo vyrábaní glóbusov a máp, čo sa stalo stredobodom jeho celoživotnej práce. Koncom roka 1534 sa Mercator vrátil do Leuvene, aby pokračoval v štúdiu geografie, matematiky a astronómie pod vedením Gemmy Frisia.[1] Gemma navrhoval matematické nástroje a Mercator sa tak čoskoro stal zručným remeselníkom schopným vyrábať tieto prístroje. V roku 1535 Gemma plánoval nový glóbus, ktorý by zahŕňal najnovšie geografické objavy. Geografické údaje zhromaždil Gemma, Gaspar Van der Heyden vyryl mapy a Mercator vyryl text. Glóbus bol dokončený v roku 1536. Vďaka príjmom z predaja glóbusov si Mercator založil rodinu. V roku 1536 sa oženil s Barbarou Schellekensovou a v roku 1537 sa im narodil prvý syn Arnold.
Počas práce s Gemmom si Mercatora všimli vplyvní ľudia z dvora Karla V. v Bruseli. Okrem cisára, zdrojom príjmov pre Mercatora, sa stali aj aristokrati, akademici, obchodníci a duchovní. Kým Gemma vyrábal glóbusy, Mercator pozoroval priebeh tvorby máp. Získal tak skúsenosti v zhromažďovaní máp, porovnávaní ich obsahu, štúdiu geografických textov a získavania nových informácií od cestovateľov a námorníkov. Tieto zručnosti uplatnil vo viacerých dielach. Mapa Svätej zeme (Palestíny) vznikla v roku 1537 a Mercator ju sám vyryl a vytlačil.[2] V roku 1538 vydal Mapu Sveta (Orbis Imago) založenú na geografických myšlienkach Ptolemaia. Ďalej nasledovala Mapa Flámska vytvorená v rokoch 1539–1540 a v roku 1541 Mercator vytvoril Zemský glóbus.[1][3] Diela boli venované patrónom, ktorí Mercatorovu tvorbu podporovali. Medzi nimi bol Franciscus van Cranevelt, Karol V. alebo Nicholas Perrenot.
V 16. storočí, v období náboženských a politických zmien, bol aj Mercator ovplyvnený dobovými udalosťami. Ústrednou silou 16. storočia bola protestantská reformácia a Mercatorove diela boli ovplyvnené náboženskými konfliktami medzi katolíkmi a protestantami. Samotný Mercator bol vychovaný ako katolík, ale neskôr môžeme vidieť náznaky sympatií s protestantizmom. V roku 1543 sa Mercatorove meno objavilo na zozname 51 luteránskych kacírov.[2] Počas jeho cesty do Rupelmondu bol zatknutý a uväznený na hrade. Obvinený bol z podozrivej korešpondencie s františkánmi v Mechelene, ale nebolo dostatočne veľa dôkazov na to, aby bol väznený. Po siedmych mesiacoch bol prepustený. Po svojom prepustení pokračoval v kartografickej a vedeckej činnosti.
Napriek obvineniu z kacírstva v roku 1543 si Mercator zachoval priazeň cisárskeho dvora. Doporučený bol Perrenotom ako vynikajúci výrobca prístrojov. Mercator tak dostal cisársku objednávku, ktorá zahŕňala výrobu glóbusov, kompasov, astrolábu a astronomických kruhov.[4] Všetky prístroje boli dokončené v roku 1545 a Mercator tak získal kráľovskú pečať schválenia. Okrem cisárskych zákaziek sa Mercator venoval nástennej Mape Európy, ktorú vytváral už počas vydania Mapy Sveta v roku 1538. Mercator však mapu nezverejnil kvôli neustále rozširujúcemu sa výskumu. Mapa sa tak oneskorila o desať rokov a finálne vydaná bola až v roku 1554. Mercatora v roku 1547 navštívil John Dee. Mladík, ktorý po štúdiu v Cambride odišiel do Ameriky a v rok potom sa vrátil do Leuvenu ako študent.[1] Tri nasledujúce roky strávil v spoločnosti Mercatora, aj keď sa muži osobne nestretli, ale dopisovali si. Dee prenášal mapy a glóbusy do Anglicka a Mercatorovi následne poskytol anglické texty o najnovších geografických objavoch z plavieb. Vrcholom práce Mercatora v Leuvene bol nebeský glóbus z roku 1551.
Po presťahovaní do Duisburgu v roku 1552, predložil Mercator Karlovi V. dopis o použití glóbusov a nástrojov. Obsahom boli aj jeho myšlienky o magnetizme. Dokument sa volal: Popis najdôležitejších aplikácií zemského a nebeského glóbusu a astronomického prstenca (Declaratio insigniorum utilitatum quae sunt in globo terrestri : coelesti, et annulo astronomico). Mercator tvrdil, že kompas je priťahovaný k jednému pólu pozdĺž veľkých kruhov cez tento pól. Ukazuje tiež výpočet polohy pólu ak je známa odchýlka na dvoch známych miestach. V roku 1554 publikoval dlho očakávanú Mapu Európy, ktorú venoval Perrenotovi. Mapa bola vydaná ešte dva krát v roku 1572 a 1595.
Mapa Británie bola publikovaná v roku 1564 a bola výrazne vylepšenou reprezentáciou Abraham Orteliusovej Mapy Británie. Hneď po publikácii Mapy Británie bol Mercator pozvaný, aby vykonal meranie a mapovanie Lotrinska. Cestu podnikol spoločne so svojim synom Bartolomejom. Terén bol odlišný od nížinatých krajín a Mercator sa na základe traumatických zážitkov vrátil naspäť domov na zotavenie.[3] Mapu však nepublikoval a jediný nákres, ktorý mal neskôr zahrnul do svojho atlasu.[1] Po zotavení z cesty do Lotrinska sa pustil do svojho najväčšieho projektu. Jednalo sa o zoznam všetkých významných udalostí od začiatku sveta. Spojil historické dátumy s mesačnými zatmeniami a na základe pohybov Slnka, Mesiaca a Zeme. Akademici po celej Európe zväzok uznávali, ale katolícka cirkev označila dielo za zakázané, pretože zahŕňalo aj činy Martina Luthera. Dielo sa postupne rozvinulo do projektu s názvom Cosmographia, ktoré zahŕňalo aj popis vesmíru.
V neskorších rokoch sa Mercator ďalej zapájal do vedeckých aktivít, presťahoval sa späť do Duisburgu, kde so svojím synom Rumoldom pracoval na vydávaní neskorších diel, vrátane svojho slávneho Atlasu. Ten obsahoval približne 120 strán máp a titulných strán, avšak viac strán bolo venovaných opisu stvorenia vesmíru a popisu jednotlivých krajín. Atlas obsahoval aj tabuľku chronológie, ktorá obsahovala približne 400 strán s dátumami od momentu stvorenia sveta cez pozemské dynastie, hlavné politické a vojenské udalosti až k sopečným erupciám, zemetraseniam a zatmeniam.[5] Všetky nástenné mapy boli doplnené rozsiahlym textom o zobrazenom regióne. Jeho prístup k tvorbe máp bol široko používaný v Európe a oceňovaný medzi učencami, vládcami a navigátormi.
Mercator zomrel 2. decembra 1594 vo veku 82 rokov. Aj po jeho smrti jeho práca naďalej formovala smer kartografie a prieskumu. Jeho syn Rumold prevzal vydávanie diel svojho otca a prispel k pokračujúcemu odkazu Mercatora v oblasti tvorby máp.[1]
Mercatorovo zobrazenie
[upraviť | upraviť zdroj]Kľúčovým úspechom bol vývoj Mercatorovho zobrazenia, valcového mapového zobrazenia, ktoré sa stalo štandardom pre námornú navigáciu.[2] Pred jeho inováciou boli mapy často nepresné a ťažko použiteľné pre navigáciu kvôli ťažkostiam s prenosom guľového povrchu Zeme na rovnú plochu. Mercatorovo riešenie bolo založené na matematickom vzorci, ktorý predstavoval čiary konštantného ložiska (loxodrómy) ako priame čiary.[2] Iné zobrazenia boli zamerané na skreslenie tvarov a oblastí, aby reprezentovali zakrivenie Zeme, Mercatorove zobrazenie zachovalo uhly a smery, vďaka čomu bolo veľmi praktické pre námorníkov a navigátorov spoliehajúcich sa na kompasové ložiská. Dôležitým sa zobrazenie stalo hlavne pre prieskumné a obchodné cesty.
Mercatorovo zobrazenie funguje tak, že naťahuje zemský povrch, keď sa človek vzďaľuje od rovníka. To znamená, že oblasti v blízkosti pólov sa zdajú byť oveľa väčšie ako v skutočnosti, čo vedie k deformáciám veľkosti a tvaru. Napríklad Grónsko sa na mape javí oveľa väčšie ako Afrika.[2] Aj napriek skresleniu zostáva mapa užitočná, pretože znázorňuje skutočný smer a uhly, čo je kritická funkcia pre námornú navigáciu. Zobrazenie rýchlo získalo popularitu a bolo široko používané pre mapy a grafy.
Mercatorovo zobrazenie výrazne zjednodušilo navigáciu na veľké vzdialenosti, pretože umožňovalo znázorniť kompasové azimuty ako priame línie. Počas prvej polovice 17. storočia sa začalo zobrazenie využívať pri robení máp a do konca storočia používali kartografi po celom svete iba Mercatorovo zobrazenie. Snažili sa zobraziť oceány a pobrežia bez ohľadu na vnútro kontinentov. Aj napriek výrazným skresleniam vo vysokých nadmorských zemepisných šírkach, zobrazenie umožnilo presné zakreslenie kurzu, čo bolo neoceniteľné pre námorníkov a prieskumníkov, plávajúcich cez obrovské úseky oceánu.
Mercatorova mapa sveta
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1569 vydal Mercator svoje najvýznamnejšie dielo: Nový a zväčšený popis Zeme pre použitie navigátorov (Nova et Aucta Orbis Terrae Descriptio ad Usum Navigantium Emndata). Mapa využívala Mercatorove zobrazenie a využívala najnovšie dostupné geografické údaje a poskytovala detailnejšie zobrazenie svetových kontinentov a pobrežia. Zahŕňal Ameriku s aktualizovaným zastúpením severoamerického a juhoamerického kontinentu a poskytol presnejšie informácie o Východnej Indii a pobrežiach Afriky a Ázie. Mapa bola rozšírená a obdivovaná pre svoju presnosť a jasnosť, čo znamenalo krok vpred od stredovekých a renesančných máp.
V roku 1572 bola revidovaná Mapa Európy a veľké nástenné mapy už neboli vytvárané. Mercator sa začal venovať iným úlohám a jedným z toho bola definitívna verzia Ptolemaiových máp.[1] 28 máp bolo uverejnených v roku 1578 a v rámci geografie sa jednalo o poctu jedného učenca k inému. Po vydaní máp sa Mercator obrátil na moderné mapy už ako autor. Výroba máp prešla na jeho synov. V roku 1585 bola vydaná zbierka máp, ktoré zobrazovali Nemecko, Nizozemsko a Francúzsko. Po smrti jeho manželky a následne jeho najstaršieho syna, Mercator obmedzil svoju pozornosť, ktorú venoval kartografii. Po druhej svadbe v roku 1589 získal Mercator nový impulz na tvorenie. Výsledkom bola druhá zbierka máp, ktorá ich obsahovala celkom 22 a pokrývala Taliansko, Grécko a Balkán.[1][2]
Mercatorove mapy a zobrazenia mali hlboký vplyv na navigáciu. Mapy boli obzvlášť užitočné pre námorníkov, pretože im umožňovali zmapovať kurz po celom svete pomocou konzistentných smerov. Široké prijatie Mercatorovho zobrazenia v 16. a 17. storočí pomohlo urýchliť európsky prieskum, obchod a kolonizáciu. Ústrednú úlohu však mapy zohrali vo veku bádania. Počas tohto obdobia sa európske mocnosti snažili rozšíriť svoje impéria pomocou zámorského prieskumu a obchodu. Mercatorove mapy boli využívané aj na politické účely, napríklad pri definovaní územných nárokov európskych mocností. Presnejšie znázornenie svetových kontinentov a oceánov, umožnili národom jasnejšie pochopiť ich vlastníctvo a nároky a tieto mapy formovali vzorce európskeho kolonializmu.
Atlas
[upraviť | upraviť zdroj]Po úspechu mapy sveta z roku 1569 sa Mercator snažil konsolidovať svoju prácu do komplexnejšieho zdroja pre geografov a navigátorov. To viedlo k vytvoreniu Atlasu, zbierky máp, ktorý neskôr niesol jeho meno a stal sa synonymom pre zbierky máp. Mercator Atlas bol vydaný až po smrti Mercatora v roku 1595 jeho synom Rumoldom. Dúfal, že sa stane zdrojom príjmu, ktoré potreboval na podporu projektu. Projekt obsahoval doplnenie máp z rokov 1585 a 1589.[2] Jednalo sa o nepublikované mapy, ktoré pokrývali severné krajiny, boli vytvorené štyri mapy kontinentov a svetovú mapu. Dielo predstavovalo najpresnejšie a najkomplexnejšie geografické poznatky tej doby. Atlas bol organizovaný systematicky, pričom každá mapa bola prezentovaná spôsobom, ktorý cestovateľom a navigátorom uľahčil prehliadanie. Nebol však okamžitým úspechom. Bol neúplný a Španielsko bolo vynechané. Mercatorov atlas sa stal referenčným dielom v kartografii a podporil široké využívanie Mercatorovho zobrazenia. Postupom času mnohí ďalší kartografi nasledovali Mercatorov príklad a začlenili jeho metódy zobrazenia do vlastných diel.
Glóbus
[upraviť | upraviť zdroj]Mercatorove príspevky do kartografie však presahovali rámec dvojrozmerných máp, bol tiež skúseným tvorcom glóbusov, ktoré boli jedny z najsofistikovanejších a najvplyvnejších svojej doby.[2] Jeho záujem o glóbusy začal ako súčasť jeho širšej vášne pre presné reprezentovanie sveta. Glóbus na rozdiel od plochej mapy ponúka trojrozmerné zobrazenie Zeme, ktoré presnejšie odráža skutočné proporcie a vzťahy medzi zemskými masami. Glóbusy boli výsledkom jeho túžby prepojiť štúdium geografie s matematickým prístupom k znázorneniu Zeme. Boli tiež známe pre svoju presnosť a detailné vyhotovenie. Mercator vytvoril dva typy glóbusov: zemské, ktoré reprezentovali zemský povrch, a nebeské glóbusy, ktoré zobrazovali hviezdy a súhvezdia.
Mercatorove zemské glóbusy boli prelomové, pretože zahŕňali nielen kontinenty a oceány, ale aj presnejšie pozdĺžne a zemepisné čiary. Jeho prvý veľký zemský glóbus dokončil v roku 1541.[1] Vznikol v čase, keď o svetovej geografii ešte veľa nevedeli, najmä pokiaľ ide o Ameriku a časti Ázie. Glóbus bol prelomový v porovnaní s predchádzajúcimi dielami, ktoré často obsahovali špekulatívné či mytologické prvky a nepresnosti v tvaroch a veľkostiach kontinentov. Vedecká presnosť zabezpečila, že sa glóbus stal jedným z najpresnejších zobrazení Zeme v tom čase. Jeho glóbusy okrem detailného zobrazenia pevniny, pobrežia a polohy kontinentov, boli tiež pozoruhodné tým, že obsahovali bohaté podrobnosti o obchodných cestách a najnovšie geografické poznatky svojej doby.
Mercator okrem svojich pozemských glóbusov vyrábal nebeské glóbusy, ktoré ilustrovali hviezdy a súhvezdia. Tieto glóbusy vychádzali z vtedajších astronomických poznatkov a boli navrhnuté tak, aby astronómom a navigátorom pomohli pochopiť polohu nebeských telies. Obsahovali presné znázornenia hviezd a súhvezdí, ktoré boli označené rôznymi čiarami rektascenzie a deklinácie. To z nich spravilo cenné nástroje pri navigácií pomocou hviezd.
Mercatorove glóbusy boli vyrobené s vysokou úrovňou detailov, ktorá ich odlišovala od ostatných vyrobených počas renesancie. Vyrábané boli často z dreva a zvyčajne boli pokryté papierom alebo pergamenom, na ktorý boli vytlačené a nalepené mapy. Mercator bol aj jedným z prvých, ktorí použili techniky gravírovania do medi na tlač máp pre svoje glóbusy, čo je metóda, ktorá umožňovala väčšiu jasnosť a jemné detaily ako tradične ručne kreslené mapy. Z glóbusov sa stali okrem akademických nástrojov aj predmety prestíže. Boli často bohato zdobené a nachádzali sa v domovoch bohatých, učencov a vládcov, pričom slúžili ako vzdelávacie zariadenia a symboly postavenia.
Po Mercatorovej smrti v jeho práci pokračoval jeho syn Rumold a ďalší nástupcovia, ktorí pokračovali v odkaze jeho glóbusov. Glóbusy vyrábané v tradícií Mercator boli veľmi žiadané v celej Európe. Dnes sú glóbusy Gerharda Mercatora uznávané ako majstrovské diela renesančnej kartografie. Zachovalo sa iba málo originálnych príkladov, tie, ktoré sa zachovali sú umiestnené vo veľkých múzeách a zbierkach po celom svete.
Gerhard Mercator zomrel v Duisburgu a je pochovaný v miestnom kostole Najsvätejšieho Salvatora. Jeho život a dielo približuje Mercatorovo múzeum v belgickom Sint-Niklaas a Kultúrne a historické múzeum v nemeckom Duisburgu.
Odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 CRANE, Nicholas. Mercator: The Man Who Mapped the planet. New York : Weidenfeld & Nicolson, 2002. ISBN 0-7538-1692-X.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 SULLIVAN, David. A translation of the full text of the Mercator atlas of 1595. [s.l.] : Octavo, 2000. Dostupné online. Archivované 2016-03-10 z originálu.
- 1 2 GHIM, Walter. Vita Mercatoris. [s.l.] : [s.n.], 1595. Dostupné online.
- ↑ KARROW, Robert William. Mapmakers of the sixteenth century and their maps: bio-bibliographies of the cartographers of Abraham Ortelius, 1570 : based on Leo Bagrow's A. Ortelii Catalogus cartographorum.. [s.l.] : Chicago, 1993. Dostupné online. ISBN 9780932757050.
- ↑ TAYLOR, Andrew. The World of Gerard Mercator: The Mapmaker Who Revolutionized Geography. [s.l.] : Walker, 2004. ISBN 0-8027-1377-7.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gerhard Mercator