Adolf Eichmann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Adolf Eichmann
Eichmann v uniforme SS v roku 1942
Eichmann v uniforme SS v roku 1942
Iné mená Ricardo Klement
Narodenie 19. marec 1906
Solingen, Nemecko
Úmrtie 1. jún 1962 (56 rokov)
Ramla, Izrael
Zamestnanie pracovník Reichssicherheitshauptamtu
Známy vďaka nemecký nacistický funkcionár, jeden z organizátorov holokaustu
Profesia SS-Obersturmbannführer
(podplukovník SS)
Podpis Adolf Eichmann, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Adolf Eichmann

Otto Adolf Eichmann[1] (* 19. marec 1906, Solingen, Nemecko – † 1. jún 1962, Ramla, Izrael) nemecký príslušník SS, jeden z hlavných organizátorov nacistického holokaustu[2] a koncentračných táborov. Vojnový zločinec.

Po druhej svetovej vojne sa mu podarilo roku 1952 ujsť pred spravodlivosťou do Argentíny, kde sa ukrýval až do roku 1960. Tam ho vypátrala izraelská tajná služba Mosad za pomoci lovca nacistov Simona Wiesenthala, uniesla ho a postavila pred súd. Bol odsúdený a roku 1962 popravený obesením.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 19. marca 1906 v Solingene v Nemecku. Študoval v Rakúsku inžinierstvo, ale nedokončil štúdium. Neskôr, od roku 1930 pracoval v Nemecku ako obchodník. V roku 1932 sa znova vrátil do Rakúska, kde vstúpil do rakúskej nacistickej strany, a neskôr do rakúskej odnože SS. V roku 1933 sa vrátil do Nemecka a nastúpil do nemeckej SS, kde dosiahol ku koncu kariéry hodnosť SS-Obersturmbannführer.

Od januára do októbra 1934 slúžil v koncentračnom tábore v Dachau. Neskôr bol povolaný do ústredného úradu SD v Berlíne, ujal sa židovskej problematiky ako vedúci Abteilung Juden - židovského oddelenia. Zaoberal sa problematikou židovskej emigrácie do Palestíny, ktorú navštívil v roku 1937.[3] Po vstupe nemeckých vojsk do Viedne, v marci 1938 tam bol poslaný, aby dohliadal na zatýkanie a likvidáciu Židov.

Z výpovedí D. Wislicenyho, A. Macha a ďalších, učinených po vojne pred národným súdom vyplýva, že 4. novembra 1938 (dva dni po viedenskej arbitráži a deň po bratislavských protižidovských demonštráciách) Eichmann pricestoval na Slovensko, kde sa spoločne s Alexandom Machom podieľal na príprave nariadenia o tzv. postrku približne 7 500 Židov na územia, ktoré boli odstúpené Maďarsku. Eichmann sa stretol s Jozefom Tisom, ktorý toto nariadenie 4. novembra podpísal. Následne sa deportácie začali, keďže však „postrkovaných“ Židov Maďarsko odmietlo prijať, títo ostali v internačných táboroch, respektíve na poli v daždi a snehu, na území nikoho.

Eichmann po 15. marci 1939 presídlil do Prahy, kde sa spolupodieľal na holokauste Židov v Čechách. Počas druhej svetovej vojny bol prevelený na Reichssicherheitshauptamt (Ríšsky hlavný bezpečnostný úrad) na Úrad IV-A do oddelenia 4B, kde riešil spôsoby deportácie Židov. Po konferencii na tému konečného riešenia židovskej otázky 20. januára 1942 vo Wannsee sa ujal dohľadu nad vykonávaním jej rozhodnutí ako poverenec Heinricha Himmlera. Jeho úlohou bolo transport Židov do miest ich fyzickej likvidácie vo vyhladzovacích táboroch v Poľsku. V marci 1944 bol poverený organizáciou deportácie židovského obyvateľstva Maďarska. Tieto transporty smerovali do vykynožovacích táborov v dnešnom Poľsku a mali za následok stovky tisíc nevinných obetí.

Po vojne nebola Eichmannova úloha v nacistickej vykynožovacej mašinérii celkom známa. Eichmann sa síce dostal do zajatia, ale pod falošnou identitou ho ako Otta Eckmanna spočiatku nikto nehľadal. Neskôr síce bol prezradený, ale zo zajatia v meste Cham utiekol. Získal doklady na meno Otto Heninger a niekoľko mesiacov sa skrýval na rôznych miestach. V Lüneburg Heath najprv pracoval v lesnom hospodárstve, neskôr si kúpil menší pozemok v Altensalzkothe, kde žil až do roku 1950.

Medzitým sa na Norimberskom procese objavili dôkazy o jeho zločinoch a podiele na organizácii nacistického vyvražďovania. Podal ich rad svedkov ako Rudolf Höß alebo Dieter Wisliceny.

V roku 1958 sa usadil v Argentíne. Po vypátraní ho izraelská rozviedka Mosad 11. mája 1960 uniesla a dopravila do Izraela, kde bol postavený pred súd. 15. decembra 1961 ho súd odsúdil na trest smrti obesením. Rozsudok vykonali 1. júna 1962 vo väzení Ramla (Izrael) pár minút po polnoci.

Lov na Adolfa Eichmanna[upraviť | upraviť zdroj]

Eichmann počas súdu v Izraeli.

Lov na nemeckého nacistu Adolfa Eichmanna sa stal v dejinách ľudstva tým najslávnejším lovom na bývalého vysoko postaveného nacistu, ktorý sa skončil úspešne.

Eichmann bol hlavný vykonávateľ nacistického plánu konečného riešenia, čo znamenalo, že organizoval transporty židovského obyvateľstva do táborov smrti najmä v okupovanom Poľsku, kde väčšina Židov zahynula v plynových komorách. Bol zodpovedný za smrť miliónov ľudí.

Po vojne bol dvakrát zajatý, no podarilo sa mu ujsť. Spočiatku pracoval ako drevorubač v Nemecku, neskôr s pomocou františkánskeho kláštora získal falošný pas a ušiel roku 1952 ako zamestnanec lodnej spoločnosti do Južnej Ameriky, konkrétne do Argentíny, kde sa usadil a niekoľko rokov žil pokojným nerušeným životom, dokonca udržiaval kontakty s bývalými nacistami. Na konci 50. rokov ho v Argentíne vypátrala izraelská tajná služba Mosad, ktorá plánovala jeho únos do Izraela. Viacerí agenti Mosadu prileteli pod falošnými menami do Argentíny začiatkom mája 1960. Niekoľko dní Eichmanna hľadali a našli ho žiť na predmestí Buenos Aires. Ďalší čas strávili jeho pozorovaním, aby zistili kam chodí, s kým sa stretáva a aké má denné zvyky.

Keď nadišiel ten správny čas, agenti Mosadu pod vedením Rafi Eitana večer 11. mája 1960 A. Eichmanna chytili a naložili do prenajatého auta. Potom ho odviezli do skrýše v jednom z tzv. bezpečných domov v Buenos Aires. Jeho prvé slová po zajatí boli: "Viem, že ste Izraelci, viem, že som v rukách Židov". Tam Eichmanna držali niekoľko dní, pretože Mssad údajne vypátral aj Anjela Smrti z Osvienčimu, beštiálneho doktora Jozefa Mengeleho a Mosad chcel dostať aj jeho. Nakoniec sa však šéf Mosadu Iser Harel rozhodol, že Mengeleho nechajú tak, pretože spojiť tieto dve únosy by bolo až priveľmi riskantné.

Agenti Mosadu dali požiť Eichmannovi, ktorý bol stále v tajnej skrýši, nejaké ľahké drogy, aby ho mierne omámili. Potom sa agenti spolu s Eichannom, ktorý bol pod vplyvom drog, prezliekli za leteckých stewardov a dostali sa na palubu izraelského lietadla, ktorým predtým prileteli do Argentíny vládni predstavitelia Izraela na oslavy nezávislosti juhoamerickej krajiny. Agenti museli byť veľmi opatrní, pretože ak by boli odhalení, určite by ich neminul trest smrti v Argentíne. Pred políciou na letisku preto použili výhovorku, že ich kamarát (Eichmann) sa iba trochu opil a aby ich pustili. Polícia ich pustila a oni sa bezpečne dostali na palubu.

Koncom mája 1960 pristálo v Izraeli lietadlo s Eichmannom na palube. Toho priamo na letisku zatkli izraelské úrady. Súd sa mohol začať. Kvôli Eichmannovi bola postavená dokonca nová súdna sieň, a on počas procesu bol v klietke z nepriestrelného skla. Čelil mnohým obvineniam, usvedčujúcim svedeckým výpovediam, a množstvu dôkazov. Stále opakoval vetu: "Iba som plnil rozkazy!". Ani to mu však nepomohlo a v roku 1962 bol najvyšším izraelským súdom odsúdený na trest smrti obesením. Ten bol vykonaný 1. júna 1962. Jeho telesné pozostatky boli spopolnené, vyvezené ďaleko na more, kde boli rozprášené.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The Nizkor Project: Remembering the Holocaust [online]. [Cit. 2013-01-27]. Dostupné online.
  2. Laqueur, W. (Editor), The Holocaust Encyclopedia. Yale University Press, New Haven, 2001, s. 161
  3. Warner, D.B., 2005, Eichmann, Karl Adolf (1906–1962). in Tucker, S.C. (Editor), World War II. A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, s. 412 - 413

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hannah Arendt: Eichmann in Jerusalem. A Report on Banality of Evil (The Viking Press N.Y. 1963)
  • Isser Harel: Dům v Garibaldiho ulici. Dopadení Adolfa Eichmanna (Paseka Praha 2003)
  • Neal Bascomb: Lov na Eichmanna (MilaniuM, Dunajská Lužná 2010)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]